Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti voči svojim zamestnancom, ktoré sa týkajú celého pracovného cyklu. Jednou zo situácií, s ktorou sa zamestnávateľ bežne stretáva, je práceneschopnosť zamestnanca. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni v prípade práceneschopnosti zamestnanca.
Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN). Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu.
Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna 2023.
Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN
Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania PN. Po 10. dni práceneschopnosti prechádza táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni.
- 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN.
- 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa trvania PN.
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Nemocenské od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Príklad: Zamestnanec ochorel 15. mája 2025 a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 3. deň PN vo výške 25 % DVZ a za 4. až 10. deň PN vo výške 55 % DVZ. Od 11. dňa PN mu bude nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa.
Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?
Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:
- má nárok na materské,
- má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
- má nárok na nemocenské,
- sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
- porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
- sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.
Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.
V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.
Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
KOMUNÁLNA poisťovňa | Ako sa poistiť pre prípad dlhodobej PN?
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP a zabezpečiť pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky.
Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov v zákonom stanovených prípadoch.
Všetky náklady spojené so zaistením BOZP znáša zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnancov.
Pracovný úraz a choroba z povolania
Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách.
Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu.
Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.
tags: #povinnosti #zamestnavatela #voci #zdravotnej #poistovni #pri