Právo fyzických osôb na prístup k informáciám v Slovenskej republike

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), skrátene "ZInf.", predstavuje kľúčový právny predpis, ktorý upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon, účinný od 13. júla 2000 s poslednými zmenami od 1. decembra 2012, je vykonávacím predpisom k ustanoveniam Ústavy SR, najmä jej Čl. 26, garantujúcemu slobodný prístup k informáciám, a Čl. 45, ktorý zaručuje včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

ZInf. garantuje v súlade s Ústavou SR právo každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Žiadateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Žiadateľ nemusí preukazovať žiadny právny dôvod ani záujem na získaní požadovaných informácií, ide tu v každom prípade o naplnenie ústavného práva na informácie.

Povinné osoby a rozsah prístupných informácií

ZInf. vymedzil okruh subjektov povinných sprístupňovať informácie tak, aby boli postihnuté všetky orgány a organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a organizácie hospodáriace s verejnými prostriedkami, resp. nakladajúce s majetkom štátu alebo obce. Konkrétne medzi povinné osoby patria:

• štátne orgány (Národná rada SR, vláda SR, prezident SR, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné a krajské úrady, súdy),
• obce a mestá, perspektívne aj vyššie územné celky,
• právnické alebo fyzické osoby, ktorým zákon zveruje vo vymedzenom rozsahu právomoc rozhodovať o určitých právach a povinnostiach (napr. členovia stráže prírody, lesnej stráže, vodnej stráže, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Rada STV),
• rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené štátom alebo obcou (napr. Slovenská akadémia vied, Slovenský hydrometeorologický ústav, školy, dopravné podniky),
• právnické osoby zriadené zákonom (Štátne účelové fondy, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Železnice Slovenskej republiky, Fond národného majetku, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Národný úrad práce),
• právnické osoby založené orgánmi uvedenými pod a) až e), za predpokladu, že hospodária s verejnými prostriedkami, resp. majetkom štátu alebo obcí.

V prípadoch a), b), d) a e) má žiadateľ právo na všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a nepatria medzi výnimky. Povinné osoby podľa písm. c) sprístupňujú výlučne informácie o svojej rozhodovacej činnosti a povinné osoby podľa písm. f) sprístupnia iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami alebo nakladaním s majetkom štátu alebo obce.

Zverejňované informácie

Každá povinná osoba je povinná zverejniť nasledujúce informácie:

• spôsob zriadenia, právomoci a kompetencie, popis organizačnej štruktúry,
• miesto, čas a spôsob získavania informácií, podávania žiadostí, návrhov, podnetov, sťažností,
• miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania,
• postup pri vybavovaní žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane lehôt,
• prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje,
• sadzobník správnych poplatkov a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

Národná rada Slovenskej republiky je okrem iného povinná zverejniť termíny schôdzí, návrhy programov, zápisnice, texty predložených a schválených zákonov, údaje o dochádzke poslancov a výpisy o ich hlasovaní. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky zverejňuje program a výsledky pracovných ciest, podpísanie alebo vrátenie zákona, prepožičanie vyznamenania, vymenovanie a odvolanie štátnych funkcionárov a informácie o organizačnej štruktúre. Vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov predložených na rokovanie a prijaté uznesenia. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického charakteru a texty navrhovaných právnych noriem.

Povinná osoba je tiež povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy, ak bola prevodená do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci. K tomu patria aj informácie o osobných a identifikačných údajoch nadobúdateľov, v rozsahu meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa pobytu alebo sídlo a identifikačné číslo.

Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný zverejňovať doručené návrhy na začatie konania.

Povinne zverejňované zmluvy

Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

Zmluvy sa zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv (register), ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe. Zmluvy, ktoré sa nezverejňujú v registri (napr. zmluvy obcí alebo VÚC), sa zverejňujú na webovom sídle povinnej osoby. Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Niektoré zmluvy však nie sú povinne zverejňované, napríklad služobné zmluvy, pracovné zmluvy (okrem kolektívnych zmlúv), zmluvy týkajúce sa burzových obchodov, cenných papierov, zmluvy v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zmluvy na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti vo väzniciach, zmluvy na zabezpečenie potrieb cudzích a slovenských zastupiteľských úradov, zmluvy Štátnej pokladnice týkajúce sa finančných a platobných služieb, zmluvy týkajúce sa likvidity štátu, zmluvy o pôžičke, zmluvy na zabezpečenie hospodárskej mobilizácie, zmluvy na realizáciu aktívnych opatrení na trhu práce alebo podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (uzatvárané so zamestnancom, uchádzačom alebo záujemcom o zamestnanie), zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb s prijímateľom, zmluvy týkajúce sa opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (s fyzickou osobou), zmluvy o prevoze alebo uskladnení vojenského materiálu, zbraní alebo streliva (v pôsobnosti Ministerstva obrany SR), zmluvy na plnenie úloh Policajného zboru súvisiacich s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, zmluvy týkajúce sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností pre Národnú diaľničnú spoločnosť, zmluvy, ktorých predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu a zmluvy s fyzickou osobou inej umeleckej profesie a zmluvy týkajúce sa razby mincí, medailí, žetónov alebo obdobných predmetov.

Obmedzenia prístupu k informáciám

Základným princípom ZInf. je "ČO NIE JE TAJNÉ, JE VEREJNÉ". Všetky informácie, ktoré osobitné zákony nedefinujú ako tajné, musí povinná osoba sprístupniť. Bolo však vymedzených 11 kategórií informácií, pri ktorých je záujem spoločnosti na utajení prevládajúci nad právom na informácie. V týchto prípadoch povinná osoba právo na informácie obmedzí (napr. vymaže osobné údaje alebo obchodné tajomstvo) alebo informácie nesprístupní.

Kategórie informácií s obmedzeným prístupom:

1. Utajované skutočnosti: Informácie alebo veci, ktoré je potrebné chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, a sú uvedené v tzv. zoznamoch utajovaných skutočností vydávaných Národným bezpečnostným úradom.
2. Bankové tajomstvo: Všetky informácie a doklady o záležitostiach klientov banky, ktoré nie sú verejne prístupné.
3. Daňové tajomstvo: Informácie o daňovom subjekte, ktoré sa získali v daňovom konaní alebo v súvislosti s ním, s výnimkou zverejnenia zoznamu osôb s vysokým daňovým nedoplatkom alebo informácií o daňových trestných činoch.
4. Ochrana osobných údajov: Informácie súkromného charakteru (výška platu, rodné čísla, podobizne) sa sprístupňujú len výnimočne, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo s výslovným súhlasom dotknutej osoby.
5. Obchodné tajomstvo: Skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu, nie sú bežne dostupné a podnikateľ ich utajuje a zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Výnimky platia pre informácie o závažnom vplyve na zdravie ľudí, životné prostredie, o znečisťovaní životného prostredia, o štátnej pomoci, o hospodárení s verejnými prostriedkami.
6. Informácie odovzdané úradu bez právnej povinnosti: Tieto informácie sa sprístupnia iba so súhlasom toho, kto ich poskytol.
7. Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní: Tieto informácie sa sprístupňujú na základe osobitných predpisov (občianskeho súdneho poriadku, resp. trestného poriadku) a nepodliehajú režimu ZInf., okrem informácií o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
8. Informácie chránené ako duševné vlastníctvo: Informácia sa nesprístupní, ak by tým mohla byť porušená ochrana duševného vlastníctva (vynálezy, úžitkové vzory, priemyselné vzory, ochranné známky, autorské diela). Výnimkou sú úradné spisy, rozhodnutia administratívnej a právnej povahy, prejavy prednesené pri prerokúvaní verejných vecí, verejné listiny a texty právnych predpisov.
9. Informácie zverejňované povinnou osobou na základe osobitného zákona: Na sprístupňovanie informácií, ktoré sú na základe osobitných zákonov zverejňované predpísanou formou (napr. Štatistickým úradom SR, Tlačovou agentúrou SR, z obchodného registra alebo z matrík), sa ZInf. nepoužije.
10. Informácie o chránených druhoch rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín: Sprístupnenie sa obmedzí alebo informácia nesprístupní, ak hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie.

Proces sprístupňovania informácií na žiadosť

Základnou zásadou procesu sprístupňovania informácií podľa ZInf. je čo možno najväčšia neformálnosť žiadosti a samotného sprístupnenia informácií.

Podanie žiadosti

Žiadosť je možné podať akýmkoľvek technicky vykonateľným spôsobom, predovšetkým písomne, ústne, telefonicky, faxom, elektronickou poštou. Zo žiadosti musí byť zrejmé:

• ktorej povinnej osobe je určená,
• kto ju podáva (meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo),
• ktorých informácií sa týka,
• aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá všetky predpísané náležitosti, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby ju v určenej lehote (nie kratšej ako sedem dní) doplnil a poučí ho, ako to má urobiť.

Vybavovanie žiadosti

Ak je žiadosť z formálneho hľadiska v poriadku, povinná osoba ju vybaví jedným z nasledujúcich spôsobov:

1. Sprístupní informáciu: Ak má povinná osoba požadovanú informáciu k dispozícii a jej sprístupneniu nebráni iný právny predpis, informáciu sprístupní. Spôsob závisí od vôle žiadateľa (ústne, nahliadnutím do spisu, kópie, technický nosič dát, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou). Informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady materiálnych nákladov.
2. Odkáže na zverejnenú informáciu: Ak bola požadovaná informácia už zverejnená, povinná osoba najneskôr do 5 dní oznámi žiadateľovi, kde ju možno nájsť a získať. Žiadateľ má však právo trvať na sprístupnení zverejnených informácií formou stanovenou v žiadosti.
3. Postúpi žiadosť: Ak povinná osoba požadovanú informáciu nemá k dispozícii a vie, kde ju možno získať, postúpi žiadosť do piatich dní tej povinnej osobe, ktorá ňou disponuje.
4. Nesprístupní informáciu: Ak povinná osoba nevyhovie žiadosti čo i len z časti, vydá písomné rozhodnutie v správnom konaní.
5. Úrad neurobí nič (fiktívne rozhodnutie): Ak v zákonom stanovenej lehote povinná osoba nevydá rozhodnutie alebo informáciu nesprístupní, má sa za to, že informáciu odmietla sprístupniť a bolo na základe zákona vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií.

Lehoty na vybavenie žiadosti

Povinné osoby musia žiadosť vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia jej nedostatkov. Pre nevidiace osoby je lehota 15 pracovných dní. Zákonnú lehotu možno predĺžiť výnimočne o ďalších 10 pracovných dní, ak:

• je potrebné informácie vyhľadať mimo sídla povinnej osoby,
• je požadovaný väčší počet oddelených alebo odlišných informácií,
• pri sprístupnení alebo vyhľadávaní informácií vznikli preukázateľne technické problémy.

Povinná osoba musí predĺženie lehoty žiadateľovi vždy písomne oznámiť spolu s uvedením dôvodov.

Opravné prostriedky

Proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií môže žiadateľ v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán povinnej osoby do 15 dní od doručenia odvolania. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní informáciu. Ak zruší rozhodnutie a vráti vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť v lehote podľa § 17 ZInf.

Ak žiadateľovi nebolo vyhovené ani v odvolacom konaní, môže do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na súd. V žalobe možno žiadať iba preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradov. V konaní pred súdom musí byť ten, kto sám nemá právnické vzdelanie, zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom. Ak je žiadateľom právnická osoba, musí byť zastúpená rovnako, s výnimkou prípadu, keď v jej mene koná jej zamestnanec alebo člen s právnickým vzdelaním.

tags: #ponuka #fyz #osob