Poľský parlament schválil zníženie vekovej hranice pre odchod do dôchodku na 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov. Toto opatrenie, ktoré začalo platiť od októbra 2017, predstavuje splnenie jedného z hlavných predvolebných sľubov konzervatívnej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Predchádzajúca liberálna vláda totiž zvýšila vekovú hranicu pre odchod do dôchodku na 67 rokov pre obe pohlavia.
Návrat k nižšiemu dôchodkovému veku
Sľub zníženia vekovej hranice pre odchod do dôchodku bol hlavným lákadlom volebnej kampane PiS. Návrh predložil poľský prezident Andrzej Duda a poľský parlament ho schválil pomerom hlasov 262:149, pričom 19 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Toto rozhodnutie znamenalo návrat k systému, kde je dôchodkový vek v Poľsku stanovený na 60 rokov pre ženy a na 65 rokov pre mužov.
Vláda poľského premiéra Donalda Tuska sa počas jeho prvého pôsobenia na tomto poste v rokoch 2007 až 2014 rozhodla zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 67 rokov pre obe pohlavia. Široký nesúhlas s takýmto krokom bol jedným z dôvodov, ktorý vtedajšiu opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) posunul k volebnému víťazstvu. Keď bola PiS v rokoch 2015 až 2023 pri moci, verejnosti často pripomínala Tuskovo rozhodnutie a zdôrazňovala, že nikdy nebude súhlasiť so zvýšením veku odchodu do dôchodku.
Financie+ Dôchodková reforma v Pláne obnovy
Kritika a obavy z dopadov na ekonomiku
Nový zákon však kritizuje opozícia aj ekonómovia. Podľa najnovších údajov poľské hospodárstvo slabne a oslabuje aj poľský zlotý. List Gazeta Wyborcza sa domnieva, že starnúca krajina si takúto reformu nemôže dovoliť, a Poliakov tak čakajú nižšie penzie. Jeden z hlavných poľských problémov je nedostatok pracovnej sily, ktorý sa týmto zákonom ešte zhorší a ďalej zníži hospodársky výkon krajiny, zhodujú sa ekonómovia.
Opozičná poslankyňa Marta Golbiková ešte pred hlasovaním v Sejme uviedla: „Tento zákon nikdy nesmie vstúpiť v platnosť, rozpočet to neprežije.“ Analytici súhlasia s tým, že poľská ekonomika vyššie výdavky na penzie neutiahne.
Diskriminácia mužov a jednotný dôchodkový vek?
Poľská vláda však neplánuje zjednotiť vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy. V reakcii na nedávne vyjadrenia ministerky pre rovnosť Katarzyny Kotulovej, ktorá uviedla, že súčasný systém diskriminuje mužov, vedúci úradu vlády Jan Grabiec zdôraznil, že vláda určite neplánuje zaviesť rovnaký vek odchodu do dôchodku, ani ho zvyšovať pre žiadnu kategóriu, konkrétne pre ženy. Návrhy tohto druhu sú podľa neho len teoretické a počas funkčného obdobia súčasnej vlády nebudú snahy o ich uzákonenie.
Trvalé príspevky pre seniorov
Okrem zmien v dôchodkovom veku, poľský vládny kabinet schválil aj transformáciu mimoriadne vyplácaných tzv. 14. dôchodkov na trvalé príspevky pre seniorov. Vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) už skôr uzákonila 13. dôchodok, teda bonus vyplácaný v prvej polovici roka. Vyplácanie 14. dôchodku v druhej polovici roka bolo podmienené priaznivou rozpočtovou situáciou.
Rada ministrov schválila 14. dôchodok ako trvalý príspevok pre všetkých starobných dôchodcov v Poľsku. Premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že vláda chce splniť svoj záväzok voči seniorom a poďakovať sa im za výchovu detí a vnúčat. Ministerka rodiny a sociálnych vecí Marlena Malagová doplnila, že príspevok by sa mal vyplácať aspoň vo výške minimálneho dôchodku. V roku 2023 by mal 14. dôchodok stáť štátnu pokladnicu približne 11,6 miliardy poľských zlotých (2,57 miliardy eur).
Poľská legislatíva ako vzor pre postkomunistické krajiny
Zákon o znížení dôchodkov bývalých predstaviteľov komunistického režimu by mohol obstáť na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), myslí si jeho predkladateľka, poslankyňa Anna Andrejuvová (OĽaNO). Medzinárodná inštitúcia totiž v minulosti zamietla sťažnosti voči obdobnej legislatíve v Poľsku.
Poslankyňa Andrejuvová vychádzala pri koncipovaní slovenskej legislatívy z podobných zákonov, ktoré platia v iných postkomunistických krajinách v Európe už viac ako 20 rokov - väčšinu tamojšie parlamenty prijali začiatkom 90. rokov, tesne po páde železnej opony. Dôchodky bývalých vrcholných predstaviteľov komunistickej moci i ďalších, ktorí sa podieľali na fungovaní totalitného štátu, znižovali v Česku, Estónsku, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku i Poľsku.
Napríklad v prípade Cichopek vs. Poľsko išlo o sťažnosť voči novele zákona z roku 2009, ktorá výrazne znižovala koeficient na výpočet výšky dôchodku pre príslušníkov tajnej polície. ESĽP rozhodol, že takéto zníženie nepredstavuje „nadmernú záťaž“ pre zasiahnuté osoby, pretože neprišli o prostriedky na živobytie ani všetky benefity. Ich penzie sú aj po tomto znížení výhodnejšie oproti niektorým iným skupinám obyvateľov.
Súd skonštatoval, že služba pre tajnú políciu predstavuje porušenie ľudských práv chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a predstavuje relevantnú okolnosť pre definovanie a zdôvodnenie skupiny osôb, ovplyvnenú znížením dôchodkov. Predovšetkým v Maďarsku a v Poľsku sú zákony širšie a týkajú sa aj osôb, ktoré prispeli k budovaniu/fungovaniu politických režimov, vrcholových predstaviteľov štátu a strany a tiež osôb podieľajúcich sa na politickej výchove a propagande.