Bývanie je základnou potrebou, no pre mnohých seniorov predstavuje značnú finančnú záťaž. Príspevok na bývanie je nástroj sociálneho zabezpečenia, ktorý má pomôcť zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami. Tento príspevok je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a môže významne pomôcť seniorom v hmotnej núdzi. V podmienkach Slovenskej republiky je príspevok na bývanie jedným z nástrojov, ktorým štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva.
Príspevok na bývanie je sociálna dávka, ktorá tvorí súčasť systému pomoci v hmotnej núdzi. Je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
Čo je príspevok na bývanie a pre koho je určený?
Príspevok na bývanie je finančná podpora poskytovaná v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi a slúži na čiastočné krytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti, ktoré si už v bežnej situácii nevedia zabezpečiť primerané bývanie bez tejto pomoci. Cieľom tejto dávky je zmierniť dopad nákladov na bývanie (napr. nájomné, služby, energie), ktoré môžu byť pre osoby s nízkym príjmom alebo v hmotnej núdzi neúmerne vysoké. Príspevok je určený najmä pre členov domácností, ktoré sa nachádzajú v situácii, keď ich príjem a majetkové pomery nedovoľujú zabezpečiť si bývanie v primeraných podmienkach.
Podmienka hmotnej núdze
Domácnosť musí byť v stave hmotnej núdze. To znamená, že jej príjem nedosahuje hranicu životného minima a zároveň nevedia tento stav prekonať vlastnými prostriedkami (napr. majetkom). Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
V Slovenskej republike je podľa platného stavu od 1. júla 2025 životné minimum mesačne pre:
- jednu plnoletú fyzickú osobu: 284,13 €.
- každú ďalšiu plnoletú osobu spoločne posudzovanú: 198,22 €.
- za nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa: 129,74 €.
Pri posudzovaní sa zohľadňuje príjem a majetok všetkých členov domácnosti, nakoľko žiadosť podávajú spolu.
Osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
Žiadateľom býva osoba, za ktorú sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo člen domácnosti tejto osoby. Príspevok nie je primárne určený pre domácnosti s dostatočne vysokým príjmom alebo majetkom, ktorý by potrebné výdavky dokázal zabezpečiť.
Špecifické podmienky - právny vzťah k nehnuteľnosti a úhrada nákladov
Aspoň jeden člen domácnosti musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu či rodinného domu, ktorý používa na bývanie, alebo môže byť nájomcom bytu/rodinného domu či obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie.
Za bývanie sa považuje aj:
- vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo bytu alebo domu,
- nájom bytu,
- obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie alebo domu,
- byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
V prípade nájmu musí byť v platnosti nájomná zmluva alebo iný právny dôvod, prečo daná osoba býva v nehnuteľnosti.
Ďalšou podmienkou je mať riadne uhradené náklady spojené s bývaním za posledných 6 kalendárnych mesiacov a vedieť platenie týchto nákladov aj vydokladovať. Žiadateľ musí preukázať (vo väčšine prípadov) úhradu nákladov spojených s bývaním (napr. služby, nájomné, dane z nehnuteľnosti).
Úhrada nákladov spojených s bývaním
Okrem právneho vzťahu k nehnuteľnosti musí domácnosť alebo jej člen tiež preukázať, že:
- V prípade vlastníctva bytu uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti. Ak má nedoplatky, musí predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
- V prípade nájmu uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním podľa nájomnej zmluvy.
Výška príspevku na bývanie
Výška príspevku na bývanie sa od júla 2023 delí na 5 častí, podľa toho, koľko osôb žije v domácnosti:
| Počet osôb v domácnosti | Výška príspevku (eur) |
|---|---|
| Jedna osoba | 83,00 |
| Dve osoby | 140,90 |
| Tri osoby | 178,80 |
| Štyri osoby | 216,70 |
| Päť a viac osôb | 254,50 |
Pre úplnosť, zákon uvádza aj sumu 297,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Novela zákona nadobudla účinnosť od 15. júla 2023 a prvé príspevky v novej výške by teda mali byť vyplácané v auguste 2023.
Ako požiadať o príspevok na bývanie?
O príspevok na bývanie je potrebné požiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého pobytu.
Postup podania žiadosti:
- Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
- Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu.
- Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
- Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.
- Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.
Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky).
Dôležité informácie o príspevku na bývanie
- Podmienky nároku na príspevok sa opätovne prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok.
- Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich túto nehnuteľnosť.
- Príspevok na bývanie je poskytovaný v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi, čo znamená, že domácnosť musí spĺňať aj ďalšie podmienky týkajúce sa príjmov a majetku.
- Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júla bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.
Podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) pre zariadenia sociálnych služieb
V súlade s § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠFRB“) je možné financovať výstavbu a obnovu vybraných zariadení sociálnych služieb.
V § 6 ods. 6) citovaného zákona je uvedené, že na účely zákona o ŠFRB sa zariadením sociálnych služieb, pre ktoré je určená podpora, rozumie zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie (§ 34 až 36, 38 a 39 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.).
Súčasťou žiadosti o podporu zo ŠFRB je v súlade s § 6 ods. 2 písm. x) vyhlášky Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a obsahu žiadosti v znení neskorších predpisov potvrdenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Úhrada za sociálne služby v domove dôchodcov
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby (napríklad či sa zdravotne postihnutému poskytuje opatrovateľská služba uňho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb), ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“.
Posudzovanie výšky úhrady
Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.
Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.