Poberateľ invalidného dôchodku, držiteľ ŤZP, bol v roku 2010 zamestnaný na dohodu. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Po podaní žiadosti o ročné zúčtovanie dane (RZ) a predložení rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku za daný rok, zamestnávateľ vykonal RZ a vrátil preplatok vo výške približne 600 EUR. Táto situácia sa opakovala aj v rokoch 2011 a 2012.
Na začiatku roka 2012 požiadal invalidný dôchodca Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie výšky svojho invalidného dôchodku. V marci 2012 obdržal rozhodnutie, v ktorom sa uvádzalo: „Podľa § 263, ods. 10.... od 30.07.2009 vyplácame starobný dôchodok vo výške ....x,y a súčasne od 04.05.2012 odnímame invalidný dôchodok.“ Napriek tomuto rozhodnutiu, zdravotný stav invalidného dôchodcu sa nezlepšil a naďalej bol invalidný.
Posudzovanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne
V súlade s § 11 ods. 6 Zákona o dani z príjmov (ZDP), základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
V danom prípade mal daňovník, ktorý bol do marca 2012 poberateľom invalidného dôchodku, nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP. Keďže v marci 2012 mu bolo oznámené, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 11 ZDP za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods. 1 ZDP).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe k zákonu. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Podmienky na priznanie invalidného dôchodku
Na získanie nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení (ZSP).
Príklad: Pán Ivan
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 mal 28 rokov. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu mal len krátko trvajúce zamestnania a často bol nezamestnaný. V júli 2023, počas vybavovania invalidného dôchodku, získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný od 1.3.2021 do 30.9.2021.
Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, ktorý je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Odporúča sa vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Príklad: Pani Ivana
Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 mala 31 rokov. K uvedenému dátumu získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Obdobie od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. Sociálna poisťovňa počíta obdobie dôchodkového poistenia presne na dni.
K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (6 rokov) sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (33 rokov).
Príklad: Pani Ilona
Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 mala 31 rokov. K uvedenému dátumu získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Obdobie od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov.
Príklad: Pán Igor (invalid z mladosti)
Pán Igor je invalid z mladosti, keďže ako 5-ročný utrpel ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov.
V tomto prípade sa mu pripočítava obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku, aj keď nesplnil podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
Príklad: Invalid z mladosti (60% pokles)
Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov.
Tento jedinec získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 ZSP, prípadne aj prostredníctvom dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Výpočet sumy invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku (ID) sa určí v súlade s § 73 ods. ZSP. Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. pripočítané obdobie).
Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe zákona. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku nezohľadňuje výchova dieťaťa.
Príklad: Pani Ivana (31 rokov, 6 rokov poistenia)
- Dovŕšenie dôchodkového veku: 64 rokov
- Obdobie od vzniku invalidity do dôchodkového veku: 33 rokov
- Celkovo obdobie na výpočet ID: 6 (skutočné poistenie) + 33 (pripočítané obdobie) = 39 rokov
Príklad: Pani Ilona (31 rokov, 8 rokov poistenia)
- Dovŕšenie dôchodkového veku: 64 rokov
- Obdobie od vzniku invalidity do dôchodkového veku: 33 rokov
- Celkovo obdobie na výpočet ID: 8 (skutočné poistenie) + 33 (pripočítané obdobie) = 41 rokov
Príklad: Pán Igor (invalid z mladosti, 18 rokov, 75% pokles)
- Dovŕšenie dôchodkového veku: 64 rokov
- Obdobie od vzniku nároku na ID do dôchodkového veku: 46 rokov
- V tomto prípade sa mu pripočítava obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku, aj keď nesplnil podmienku počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
Príklad: Invalid z mladosti (18 rokov, 60% pokles)
- Dovŕšenie dôchodkového veku: 64 rokov
- Obdobie od vzniku nároku na ID do dôchodkového veku: 46 rokov
- Získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, sa určí v súlade s § 73 ods. 3 a 4 ZSP, v závislosti od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dodatočné zaplatenie
Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok.
Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu, čím sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom. Preto mohla v súlade s § 142 ods. 3 ZSP dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023.
Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Ak by bol vymeriavací základ v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Valorizácia invalidných dôchodkov
V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát. Valorizácia je určená o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. index spotrebiteľských cien).
Invalidné dôchodky vyplácané k 1. januáru príslušného roka sa zvyšujú.
Dávky v invalidite SSS 2025: Čiastočné vs. úplné – Maximalizujte svoje dávky
Rozdelenie pracovných kategórií a dôchodkové poistenie
Zákon o sociálnom zabezpečení definuje pracovné kategórie pre účely dôchodkového poistenia:
- I. pracovná kategória: práce, pri ktorých dochádza k najväčšiemu zníženiu pracovnej schopnosti.
- II. pracovná kategória: práce, pri ktorých dochádza k strednému zníženiu pracovnej schopnosti.
- III. pracovná kategória: všetky ostatné zamestnania.
Do dôchodkového poistenia sa započítavajú aj tzv. náhradné doby, ako napríklad doba štúdia pred 9. májom 1953, doba poberania invalidného dôchodku, doba poberania podpory v nezamestnanosti a pod.
Pri výpočte dôchodkov sa zohľadňuje doba zamestnania v jednotlivých kategóriách, pričom sa aplikujú pravidlá pre ich započítavanie, ktoré sú pre pracovníka výhodnejšie.
Výpočet starobného dôchodku
Pri výpočte starobného dôchodku sa zohľadňuje:
- Doba zamestnania v I., II. a III. pracovnej kategórii.
- Dosiahnutý vek.
- Priemerný mesačný zárobok.
Existujú rôzne podmienky pre priznanie plného alebo pomerného starobného dôchodku v závislosti od odpracovaných rokov a pracovnej kategórie.
Invalidný dôchodok a jeho minimálna výška
Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne. Pomerný starobný dôchodok je najmenej 300 Kčs mesačne.
V prípade invalidity vzniknutej následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môže byť výška invalidného dôchodku vyššia.
Vdovský a sirotský dôchodok
Nárok na vdovský dôchodok vzniká po manželovi, ktorý bol dôchodkovo poistený. V niektorých prípadoch môže mať nárok aj rozvedená manželka.
Sirotský dôchodok patrí deťom po zomretom rodičovi, ktorý bol dôchodkovo poistený. Výška sirotského dôchodku závisí od výšky dôchodku zomretého rodiča.
Pri výpočte týchto dôchodkov sa zohľadňujú aj príjmy oprávnených osôb.
Prechodné ustanovenia
Zákon o sociálnom zabezpečení obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré upravujú nároky na dávky vzniknuté pred účinnosťou nového zákona. Tieto ustanovenia zabezpečujú, aby sa zachovali práva občanov podľa predchádzajúcich právnych predpisov.
Pri výpočte dôchodkov sa zohľadňuje doba zamestnania pred a po účinnosti nového zákona, pričom sa aplikujú pravidlá, ktoré sú pre poberateľa dôchodku výhodnejšie.