Práceneschopnosť, či už z dôvodu choroby, úrazu alebo karantény, je situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnanca aj zamestnávateľa. Slovenský Zákonník práce a súvisiace právne predpisy upravujú práva a povinnosti oboch strán v takýchto prípadoch. Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. Od 1. januára 2023 sa zrušilo predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
- Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
- Ošetrujúci lekár nemusí zisťovať, akú zárobkovú činnosť (poistný vzťah) jeho pacient vykonáva. Ošetrujúci lekár už nevyznačuje existujúce poistné vzťahy, z ktorých uznáva DPN, ale naopak. Lekár vyznačí poistný vzťah vo vzťahu, ku ktorému pacient môže vykonávať naďalej zárobkovú činnosť aj počas PN. To znamená, že pokiaľ pacient nemôže vykonávať žiadnu činnosť, lekár nič nevyznačuje.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka občana (eZKO cez slovensko.sk). Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.
Vznik a trvanie ePN
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo.
ePN sa začína dňom, v ktorom lekár zistil podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) ochorenie, ktoré si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Výnimkou z tohto pravidla je začiatok ePN v nasledujúci kalendárny deň - ide o prípady, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi (zamestnancovi) po odpracovaní jeho pracovnej zmeny. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť vystaviť ePN ihneď po ošetrení. Tú istú povinnosť má aj zariadenie pohotovostnej služby.
Spätné vystavenie ePN je možné iba v prípade technických problémov alebo dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Ukončenie ePN
Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia ePN (spravidla deň kontroly) ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že ePN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia ePN. V prípade potreby môže taktiež zaznamenať zmenu dôvodu ePN. Ak ošetrujúci lekár na vyšetrení rozhodne o ukončení ePN, v deň vyšetrenia je posledný deň práceneschopnosti.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN.
V prípade, ak bola ePN vystavená nesprávnemu pacientovi, je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN s uvedením správneho pacienta. Ak bola ePN vystavená s nesprávnym dátumom „PN od“, je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnymi dátumami. Ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN, je možné vytvoriť ďalšiu ePN, tzv. pokračujúcu, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej. Ak bola ePN ukončená omylom neskorším dňom ako je správny dátum, resp. v prípade technických problémov so zápisom ePN alebo jej storna do eZdravia je vždy potrebné najprv kontaktovať svojho dodávateľa ambulantného IS.
Finančné zabezpečenie počas práceneschopnosti
Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanú zamestnávateľom a na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10).
Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Konanie o nemocenskom u zamestnanca sa začína spravidla až od pätnásteho dňa od vzniku DPN, u ostatných poistencov od prvého dňa. Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Výpočet denného vymeriavacieho základu
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa nasledujúcich bodov:
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Nemocenské poistenie dobrovoľne poistenej osoby trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Tabuľka výšky nemocenského
| Kategória poistenca | 1. - 3. deň PN | Od 4. dňa PN (resp. od 15. dňa u zamestnancov od 2026) |
|---|---|---|
| Zamestnanec (do 31.12.2025) | 25 % z vymeriavacieho základu (zamestnávateľ) | 55 % z vymeriavacieho základu (zamestnávateľ do 10. dňa, SP od 11. dňa) |
| Zamestnanec (od 01.01.2026) | 25 % z vymeriavacieho základu (zamestnávateľ) | 55 % z vymeriavacieho základu (zamestnávateľ do 14. dňa, SP od 15. dňa) |
| SZČO | 25 % z vymeriavacieho základu (SP) | 55 % z vymeriavacieho základu (SP) |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 25 % z vymeriavacieho základu (SP) | 55 % z vymeriavacieho základu (SP) |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % z vymeriavacieho základu (SP) | 55 % z vymeriavacieho základu (SP) |
Príklad výpočtu nemocenského
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň: Bude vypočítaná ako 25% jeho denného vymeriavacieho základu.
- Náhrada za 4. až 10. deň: Bude vypočítaná ako 55% jeho denného vymeriavacieho základu.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak zamestnanec má v momente vystavenia ePN uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môže pracovať aj počas ePN. Pokiaľ je zamestnávateľ a možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o zamestnancovi, aby mu mohol vyplatiť náhradu príjmu počas jeho dočasnej PN.
Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“.
Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Povinnosti poistenca pri ePN
Ak poistenec má aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, má k dispozícii informácie o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku. Cesta k prístupu do EÚP je jednoduchá: klienti, ktorí používajú elektronický občiansky preukaz (eID) si prístup vybavia kompletne elektronicky po vyplnení a odoslaní formuláru cez www.slovensko.sk prostredníctvom eSchránky, ďalším poistencom odporúčame kontaktovať pobočku SP. Oprávnený lekár vystavením ePN automaticky uznáva pacienta za dočasne práceneschopného zo všetkých poistných vzťahov (zárobkových činností).
Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti. Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec. Ak nenahlásite spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Liečebný režim a kontrola
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.