Plnenie dennej dávky pri PN: Pravidlá a možnosti doplnenia príjmu

Práceneschopnosť (PN) môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu jednotlivca alebo rodiny. Ochorenie alebo úraz môžu viesť k práceneschopnosti, čo so sebou prináša zníženie príjmu. Platiť svoje záväzky, ako je hypotéka, splátky úverov či účty za energie, musíme aj v prípade, že sme ochoreli. Keďže výška nemocenskej dávky je často pod naším platovým štandardom, dávka nám nemusí vystačiť na zaplatenie všetkých nevyhnutných výdavkov. Či vás na lôžko pripúta chrípka, vážne ochorenie, alebo úraz, stav vašich financií to môže zásadne ovplyvniť.

Aj keď sú k dispozícii nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, často nepokryjú plnú výšku bežného príjmu. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako doplniť dennú dávku počas PN, s dôrazom na možnosti poistenia a praktické rady.

Nemocenské poistenie od Sociálnej poisťovne

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) aj poistenca. Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa (od 1. januára 2026 do 14. dňa). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa (od 15. dňa od 1. januára 2026) dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Denný vymeriavací základ sa počíta takto:

• súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku PN.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad na výpočet PN zamestnanca

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň PN: 25% z DVZ (vypočítaného z 1 000 eur)
• Náhrada za 4. až 10. deň PN: 55% z DVZ (vypočítaného z 1 000 eur)
• Od 11. dňa (od 1. januára 2026 od 15. dňa) preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa, ak PN trvá dlhšie.

Nemocenské poistenie SZČO

Živnostníci a SZČO majú možnosť dobrovoľne si platiť nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Toto poistenie nie je povinné, ale v prípade choroby môže poskytnúť finančnú podporu. Je však dôležité si uvedomiť, že dávky zo Sociálnej poisťovne nemusia byť vysoké. Ak si SZČO platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (napríklad 412 eur), príspevok za prvé tri dni PN je 25 % z denného vymeriavacieho základu a 55 % z tejto sumy za ďalšie dni.

Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne resp. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Vzhľadom na nízke dávky zo Sociálnej poisťovne sa mnohí živnostníci a zamestnanci rozhodujú pre komerčné poistenie PN. Doplnkové poistenie práceneschopnosti je jedným z pomerne lacných a efektívnych riešení, ako mať pri práceneschopnosti financie pod kontrolou. Poistenie práceneschopnosti kryje riziko PN z dôvodu choroby alebo úrazu. Využíva sa ako kompenzácia príjmu v súvislosti s PN vo forme vyplácania dennej dávky. Uzatvára sa ako súčasť rizikového životného poistenia. Viaceré poisťovne ponúkajú v rámci životného poistenia aj pripoistenie práceneschopnosti.

Väčšina poisťovní neponúka samostatné poistenie PN, ale ako súčasť balíka alebo pripoistenie k životnému poisteniu. Výnimkou je Union poisťovňa, ktorá ponúka poistenie PN ako samostatný produkt pre zamestnancov aj SZČO. Niektoré poisťovne, ako napríklad Novis, tvrdia, že poistenie celého balíka chorôb je pre klientov výhodnejšie ako len samotná PN.

V prípade poistnej udalosti (PN) vám poistenie práceneschopnosti zabezpečí dennú dávku vo výške dohodnutej poistnej sumy, čím zníži stratu bežného denného príjmu po odpočítaní nemocenskej dávky zo Sociálnej poisťovne. Poistenie práceneschopnosti sa uzatvára s územnou platnosťou SR, niektoré poisťovne rozširujú územnú platnosť aj na ČR prípadne celú Európu.

Faktory ovplyvňujúce poistné plnenie

Nárok na poistné plnenie sa v poisťovniach rôzni.

• Karenčná doba: Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN. Niektoré poisťovne ponúkajú kratšie karenčné doby, napríklad 15 dní. Poisťovňa NN vypláca poistné plnenie vo výške dennej dávky od 1. dňa práceneschopnosti v prípade, že je včas nahlásená. Maximálny limit poistného plnenia na jednu poistnú udalosť je až 600 dní, pričom práceneschopnosť musí trvať minimálne 28 dní.
• Čakacia doba: Čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách. Jedna poisťovňa má napríklad čakaciu dobu pri chorobe 2 mesiace, pri tehotenstve 9 mesiacov a pri problémoch s chrbticou 12 mesiacov.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
• Overovanie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem.
• Rizikové povolania: Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár,… avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.

Príklady z praxe

• Kaderník (35 rokov): Ak by sa ocitol na PN a od Sociálnej poisťovne by nedostal nič, pretože nepriznáva všetok príjem, a má mesačné výdavky na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu, nedokázal by počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
• IT-čkár (40 rokov): Ak by sa ocitol na PN a musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady, pripravoval by sa o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.
• Lešenár v Nemecku (30 rokov): Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci - neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy,… Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.

Ako postupovať pri poistnej udalosti

Pri uplatnení poistnej udalosti PN je dôležité postupovať správne a dodržať všetky podmienky poisťovne.

1. Oznámenie poistnej udalosti: Poistnú udalosť je potrebné čo najskôr oznámiť poisťovni. Väčšina poisťovní umožňuje nahlásenie online, telefonicky alebo osobne.
2. Dokumentácia: K oznámeniu je potrebné doložiť všetky potrebné dokumenty, ako sú lekárske správy, potvrdenie o PN od lekára, prípadne ďalšie dokumenty, ktoré si poisťovňa vyžiada. Komerčné poisťovne budú potrebovať na uznanie nároku viacero tlačív, napríklad potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, kde je uvedený začiatok, prípadne koniec PN, diagnóza, lekárska správa z priebehu liečby, potvrdenie o čistom príjme, potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenskej dávky počas PN.
3. Šetrenie poisťovne: Poisťovňa prešetrí príčiny PN a posúdi nárok na poistné plnenie. Môže si vyžiadať ďalšie informácie alebo lekárske vyšetrenia.
4. Rozhodnutie poisťovne: Na základe prešetrenia poisťovňa rozhodne o výške plnenia alebo o jeho zamietnutí. Poisťovne po predložení dokumentov konajú zvyčajne rýchlo a klientom posielajú poistné plnenie v lehote dvoch až troch týždňov.
5. Odvolanie: Ak poistený nesúhlasí s rozhodnutím poisťovne, má právo sa odvolať.

TIP OD NÁS: Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Alternatívy k poisteniu PN

Finančná rezerva

Aj keď za najlepšie poistenie PN považujem mať dostatočnú finančnú rezervu na vykrytie tohto obdobia, tak ak zodpovedne hospodárime s našimi financiami a máme vytvorenú železnú rezervu aspoň na rok, tak toto poistenie nepotrebujeme.

Kombinácia Sociálnej poisťovne a úspor

V prípade, že vám nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne nepokryjú všetky výdavky, môžete siahnuť do svojich úspor. Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Povinnosti a práva poistenca počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopností.

• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
• Vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
• Zmena miesta pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• Následky porušenia: Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #plnenie #dennej #davky #pri #pn