Slovensko čelí demografickým zmenám, ktoré kladú zvýšené nároky na systém starostlivosti o seniorov. Starnúca populácia a klesajúci počet ľudí v produktívnom veku vytvárajú tlak na udržateľnosť sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré budú starnúť najrýchlejšie. Bez zmien v sociálnom aj zdravotnom systéme sa Slovensko zrejme nezaobíde, pretože starnutie populácie je drahé.
Tento článok sa zameriava na súčasný stav financovania starostlivosti o seniorov na Slovensku, identifikuje kľúčové výzvy a navrhuje možné riešenia pre zlepšenie kvality života starších občanov.
Demografické trendy a ich dopad
Slovensko, podobne ako mnohé európske krajiny, prechádza výraznými demografickými zmenami. Populácia v produktívnom veku na Slovensku ešte rastie, no tento pozitívny trend sa zmení, ďalších 15 rokov bude klesať. Agentúra Moody’s tvrdí, že „Populácia ľudí vo veku 20 až 64 rokov u nás zhruba v tomto období začína klesať, kým donedávna rástla,“ potvrdzuje tento vývoj analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Dodáva, že počet ľudí v produktívnom veku u nás v rokoch 2000 až 2010 stúpol o osem percent, teda o necelé jedno percento ročne. Vlani však už klesol o 0,1 percenta.
Do veku nad 65 rokov sa postupne dostávajú početné generácie mužov a žien narodených v druhej polovici 40. rokov a v 50. rokoch, píše ministerstvo práce a sociálnych vecí v Národnom programe aktívneho starnutia. „Tým sa v najbližších desiatich rokoch zásadne zmení pomer medzi produktívnou a poproduktívnou zložkou slovenskej populácie,“ dodáva. Očakáva sa, že do roku 2050 vzrastie podiel seniorov nad 65 rokov na celkovej populácii o 10 percentuálnych bodov na 28 %. Zatiaľ čo v súčasnosti pripadajú na jedného človeka nad 65 rokov štyri osoby v produktívnom veku, v roku 2050 to budú iba dve. Tento trend predstavuje vážnu výzvu pre udržateľnosť dôchodkového systému a financovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Klesá aj miera zapojenia sa na trh práce medzi ľuďmi od 55 rokov, teda niekoľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Miera ich zapojenia je na úrovni 66 %, pričom je o niečo vyššia ako priemer EÚ, no oproti celkovej populácii vo veku od 15 do 64 rokov je to menej až o šesť percentuálnych bodov.
Slovensko vstupuje do obdobia výraznej demografickej zmeny, ktorá zásadne ovplyvní nielen pracovný trh, ale aj celý finančný sektor. Podľa najnovšej analýzy zaisťovne Swiss Re bude krajina v nasledujúcich desaťročiach patriť medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky v Európe. Do roku 2050 má byť takmer tretina obyvateľov staršia ako 65 rokov, zatiaľ čo dnes tento podiel dosahuje približne 18 percent. Tempo starnutia populácie na Slovensku sa podľa analýzy výrazne zrýchľuje. Zatiaľ čo zvýšenie podielu seniorov v populácii z 9 na 18 percent trvalo 55 rokov, nárast o ďalších desať percent potrvá menej ako polovicu tohto času.
Prekvapujúce dôsledky starnúcej populácie
Starnutie populácie a jeho finančné dôsledky
Starnutie obyvateľov je pre krajinu drahé. „V súčasnosti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčísľuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni tri percentá HDP,“ povedal jej člen Ľudovít Ódor. Znamená to, že aby Slovensko prešlo cez obdobie starnutia populácie so zdravými verejnými financiami, musí urobiť opatrenia s dlhodobým efektom vo výške troch percent HDP, teda vyše dve miliardy eur. „V roku 2011 to bolo sedem percent HDP,“ dodal Ódor. Zníženie nákladov v budúcnosti spôsobila najmä zmena pri odchode do penzie. V roku 2012 totiž poslanci prijali zákon, podľa ktorého sa vek odchodu do dôchodku bude od roku 2017 posúvať v súvislosti s reálnym stavom zdravotného stavu občanov. „To sa prirodzene premietne aj do reálneho veku dožitia budúcich generácií,“ hovorí ministerstvo práce.
Viac bude musieť štát dávať napríklad na výplatu dôchodkov, ale do Sociálnej poisťovne bude prispievať menej ľudí. Rovnako to bude aj v zdravotníctve. Starší ľudia budú potrebovať viac zdravotnej starostlivosti, no bude sa na ňu skladať menej ľudí.
Podľa údajov Eurostatu dáva Slovensko na dlhodobú starostlivosť 0,8 percenta z HDP. Pre porovnanie, Česká republika investuje 1,5 % a Nemecko 1,6 % HDP. Táto skutočnosť poukazuje na finančné poddimenzovanie sektora dlhodobej starostlivosti na Slovensku. Mnohé verejné či charitné zariadenia majú veľký investičný dlh a zákon im ani neumožňoval využiť či už verejné zdroje, alebo financie z platby klienta na investície.
Materiál konštatuje, že Slovensko dnes patrí medzi štáty EÚ, ktoré dávajú na dlhodobú starostlivosť nižšie percento HDP ako je priemer v EÚ. V roku 2022 boli celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť na úrovni jedného percenta HDP, zatiaľ čo priemer EÚ bol na úrovni 1,7 percenta HDP, najmä výdavky na dlhodobú sociálnu starostlivosť. „Pre porovnanie tiež uvádzame, že náklady na dlhodobú starostlivosť v Česku boli v roku 2022 na úrovni 1,5 percenta HDP. Podiel verejných zdrojov v sociálnych službách podmienených odkázanosťou (štátny rozpočet, rozpočty krajov a obcí) tvorí 70 percent príjmov. Zároveň je prognóza starnutia pre Slovensko jedna z najvyšších. Dlhší vek dožitia na Slovensku nie je kompenzovaný vyšším počtom rokov dožitia v zdraví. Viac ako 60 percent nákladov na dlhodobú starostlivosť tvoria náklady na mzdy a s tým spojené ostatné osobné náklady. Európska komisia prognózuje verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť na Slovensku vo výške 2,4 percenta HDP v roku 2070. „Ak by náklady a dostupnosť dlhodobej starostlivosti predstavovali priemer krajín EÚ, tieto výdavky by sa do roku 2070 zvýšili až na 5,4 percenta HDP. Teda je zrejmé, že náklady na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť budú narastať.
Výzvy v systéme starostlivosti o seniorov
- Nedostatok finančných zdrojov: Nízke investície do dlhodobej starostlivosti majú negatívny dopad na kvalitu poskytovaných služieb. Zariadenia pre seniorov často čelia nedostatku personálu, zastaranému vybaveniu a obmedzeným možnostiam pre modernizáciu.
- Nedostatočná podpora ambulantných služieb: Na Slovensku je najmenej rozvinutá ambulantná forma starostlivosti o seniorov, pretože štát dlhodobo málo spolufinancoval túto formu služieb alebo komunitný druh služieb. Preto sa aj v pláne obnovy zamerali na to, aby rozšírili tento druh služby. Mnohí seniori preferujú zostať vo svojom domácom prostredí, no chýbajú im dostupné a kvalitné služby, ktoré by im to umožnili.
- Nedostatok personálu: Sektor sociálnych služieb čelí akútnemu nedostatku kvalifikovaného personálu, najmä opatrovateliek a sestier. Vekový priemer personálu je 52 rokov a očakáva sa, že v blízkej budúcnosti odíde do dôchodku veľká časť zamestnancov. Tento problém je o to závažnejší, že sa očakáva nárast počtu odkázaných seniorov. Chýba nám štyritisíc opatrovateliek a dvetisíc sestier len v sociálnych službách.
- Regionálne rozdiely: Kúpyschopnosť občanov v regiónoch je radikálne iná, čo ovplyvňuje dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb. Niektoré regióny majú lepšie vybavené zariadenia a viac finančných zdrojov, zatiaľ čo iné zaostávajú.
Možné riešenia a odporúčania
Recepty na to, ako môžu štáty zmierniť dôsledky starnutia obyvateľstva, nie sú. „Bezbolestný liek na starnutie populácie neexistuje,“ hovorí Mušák.
Zvýšenie investícií a podpora aktívneho starnutia
Je nevyhnutné zvýšiť podiel HDP investovaného do dlhodobej starostlivosti, aby sa zabezpečilo adekvátne financovanie zariadení pre seniorov a ambulantných služieb. Podpora aktívneho starnutia a zapojenia seniorov do spoločenského života môže prispieť k zlepšeniu ich zdravia a kvality života. Viac aktívnych dôchodcov na trhu práce by mohlo pomôcť slovenskej ekonomike a zvýšiť priemerný ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa o pol percenta. Pre väčšie zapojenie sa seniorov je však potrebné zlepšiť zdravotnú starostlivosť v krajine, flexibilné formy práce, ale aj rekvalifikáciu cielenú na ľudí nad 55 rokov.
Vyššia aktivita starších zamestnancov na trhu práce je však spojená aj s ich zdravím. Hoci projekcie predpokladajú nárast očakávanej dĺžky dožitia do roku 2050 o približne päť až šesť rokov, dôležitým indikátorom pre budúcnosť na trhu práce je, koľko rokov Slováci prežijú v zdraví. Priemerný Európan sa dnes v zdraví dožije asi 63 rokov, na Slovensku je to až o šesť rokov menej.
Reforma financovania sociálnych služieb
Financovanie sociálnych služieb sa bude reformovať. Vláda na svojom zasadaní schválila Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, ktorú na rokovanie predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej cieľom je zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb pre osoby, ktoré sú na ne odkázané, a to tak fyzickú ako aj finančnú. „Účelom takejto zmeny je vytvoriť predpoklady pre systém financovania sociálnych služieb, ktorý bude udržateľný, a finančné prostriedky na ich poskytovanie a zabezpečovanie budú vynakladané efektívne a účelne,“ tvrdí ministerstvo práce.
Súčasťou plánovanej reformy financovania sociálnych služieb je zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti najmä ako reakcia na dôsledky starnutia populácie spojeného s predlžovaním veku dožitia a súvisiacou odkázanosťou na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe, a to bez ohľadu na miesto, druh alebo formu poskytovania tejto starostlivosti v rámci dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti oprávnenými subjektami na jej poskytovanie. Počíta sa s viaczdrojovým financovaním, s účasťou samotného prijímateľa so zachovaním princípu solidarity. Medzi hlavné zásady pre reformu v oblasti financovania sociálnych služieb patrí najmä viaczdrojové financovanie - zo štátneho rozpočtu, zo strany samosprávy, zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, projektové financie, súkromné zdroje a iné, ktoré už dnes pozná zákon o sociálnych službách.
Zásadné je aj rovnoprávne postavenie poskytovateľov bez ohľadu na ich právnu formu a zriaďovateľa, vrátane financovania z verejných zdrojov a povinností v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb. Dôležité je i zavedenie osobného rozpočtu, resp. príspevku, na pomoc pri odkázanosti. Návrh približného podielu jednotlivých zdrojov financovania sociálnej služby vychádza z analýzy súčasného financovania sociálnych služieb a návrhov pracovnej skupiny a zohľadňuje predpoklad zavedenia príspevku na pomoc pri odkázanosti, úpravy prerozdelenia kompetencií samosprávy pri financovaní pobytových foriem sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a spolufinancovanie zo zdravotného poistenia. Sociálne služby s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti sa budú financovať zo štyroch zdrojov.
Prekvapujúce dôsledky starnúcej populácie
Nový systém financovania sociálnych služieb
Plán obnovy predpokladá zavedenie nového systému financovania sociálnych služieb na princípe osobného rozpočtu. Osobný rozpočet je nástroj, ktorý ľuďom dlhodobo odkázaným na sociálnu starostlivosť a podporu, poskytuje kontrolu nad tým, ako je im táto podpora poskytovaná a organizovaná. Príspevok na pomoc pri odkázanosti má slúžiť na zabezpečenie pomoci a podpory pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri vykonávaní činností v rámci sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.
Týmto príspevkom sa nahradí peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby poskytovaný v systéme kompenzácií sociálnych dôsledkov ŤZP, v systéme sociálnych služieb sa ním nahradí finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc pri sebaobsluhe poskytovaný neverejným poskytovateľom domácej opatrovateľskej služby zo strany obce a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou poskytovaný z rozpočtu ministerstva práce obciam a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Pri určení predpokladanej výšky príspevku na pomoc pri odkázanosti pre najvyšší V. stupeň odkázanosti ministerstvo práce vychádzalo z priemerných celkových mzdových nákladov vybraných pobytových zariadení podmienených odkázanosťou za rok 2023 (domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, zariadenie opatrovateľských služieb, zariadenie pre seniorov), z dôvodu ich najvyššej nákladovosti, ktoré predstavujú sumu na mesiac priemerne 1 470 eur. Výška príspevku na pomoc pri odkázanosti v najvyššom V. stupni odkázanosti zodpovedá približne 60 percentám celkových mzdových nákladov na vybrané pobytové zariadenia podmienené odkázanosťou. Táto suma bola následne so zvýšená o medziročnú infláciu na základe makroekonomickej prognózy ministerstva financií. Návrh sumy príspevku na pomoc pri odkázanosti stanovilo ministerstvo práce pre najvyšší V. stupeň odkázanosti vo výške 1 000 eur.
Navrhovaná mesačná výška príspevku na pomoc pri odkázanosti od roku 2026
| Zdroj financovania | Sociálne služby s ošetrovateľskou starostlivosťou (%) | Sociálne služby bez ošetrovateľskej starostlivosti (%) |
|---|---|---|
| Štát | 45 | 50 |
| Samospráva (paušálny príspevok) | 20 | 20 |
| Zdravotné poistenie (ošetrovateľský paušál) | 15 | 0 |
| Odkázaná osoba | 20 | 30 |
Ministerstvo však akceptovalo zásadnú pripomienku mesta Bratislava, ktoré tvrdilo, že „ak je osoba s potrebou starostlivosti umiestnená v zariadení sociálnej služby mal by príspevok ísť priamo poskytovateľovi sociálnej služby.“ Ministerstvo práce neakceptovalo pripomienku ministerstva financií, ktoré žiadalo prepracovať a zreálniť výpočet predpokladaných vplyvov reformy na výdavky verejnej správy. Rezort práce svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o koncepčný dokument, ktorý obsahuje základné východiská pre potrebu zmeny systému financovania sociálnych služieb a preto sa vyčíslil vplyv, ktorý predpokladá plné čerpanie príspevkov.