Oznamovacia povinnosť pri PN a hospitalizácii zamestnanca

Pracovná neschopnosť (PN) a hospitalizácia zamestnanca predstavujú situácie, ktoré si vyžadujú splnenie určitých oznamovacích povinností voči zamestnávateľovi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto povinnostiach, právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj o fungovaní elektronickej PN (ePN).

Čo je PN-ka?

PN-ka (práceneschopnosť) je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti. Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môže zamestnanec získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom.

Legislatíva

PN-ka je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku.

Kedy je PN-ka potrebná?

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Je potrebné ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak zamestnanec nie je schopný plniť pracovné povinnosti.

Ako získať PN-ku

Získanie PN-ky začína u lekára. Ošetrujúci lekár posúdi, či zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Zamestnanec, ktorý sa ocitne na dočasnej PN, si nárok na náhradu príjmu za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN uplatňuje u zamestnávateľa. Jeho základnou povinnosťou je bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa, že je PN a nedostaví sa do práce.

Dôležitosť včasného oznámenia

Včasné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od účasti zamestnanca. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces doručovania PN-ky zamestnávateľovi výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár ju musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. „Potvrdenie pri vzniku ePN“ zamestnávateľ nemusí posielať, ak si v období od 1. 11. 2025 do 31. 3. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Papierová PN vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.

Doba platnosti PN-ky

Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Kontaktuje sa zamestnávateľ a odovzdá potvrdenie o ukončení práceneschopnosti.

Výhody a nevýhody PN-ky

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky sa získava nemocenská dávka, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN-ka chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

Náhrada príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu.

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Výpočet náhrady príjmu

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Oznamovacia povinnosť

Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Ďalšie povinnosti

Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“.

Práva zamestnávateľa počas PN

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca.

Právo zamestnávateľa na informácie o návšteve lekára počas trvania PN

Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov môže dozvedieť o tom, že zamestnanec bol v ambulancii lekára z potvrdenia, ktorým zamestnanec preukazuje dôvod svojej absencie v práci. Podľa § 144 ods. Aj keby však zamestnávateľ chcel zistiť viac o zdravotnom stave svojho zamestnanca, ošetrujúci lekár jeho zamestnanca mu nemôže sprístupniť informácie, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dozvedel.

Povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka

V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ZoPZS) je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Táto povinnosť je obsiahnutá aj v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, v rámci ktorého zdravotnícky pracovník nesmie nijakým spôsobom zneužiť dôveru a závislosť pacienta.

Výnimky z povinnosti mlčanlivosti

Existujú určité výnimky, ktoré umožňujú zdravotníckemu pracovníkovi porušiť mlčanlivosť:

• Ak od povinnosti mlčanlivosti oslobodí zdravotníckeho pracovníka pacient, ktorého údaje sú predmetom mlčanlivosti.
• Zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka na žiadosť súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní orgánom vydávajúcim povolenie (Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj).
• Pri postúpení zdravotnej dokumentácie inému lekárovi poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť (§ 80 ods.
• Zbavením mlčanlivosti uznesením Ústavného súdu SR (podľa § 31 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
• Informovanie orgánov trestného konania o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 2 a 4 ZoPZS (oznamovanie dokonaných samovrážd, samovražedných pokusov, opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá ohrozuje seba alebo svoje okolie a i.).
• Informovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 4 písm. a) ZoPZS (podozrenia na sexuálne motivované trestné činy voči maloletým).
• Plnenie povinností uložených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zákonom o ochrane zdravia (napr. ustanovenia o pracovnej zdravotnej službe podľa § 30a, § 30e - § 30g, § 31a, 31b a všeobecné povinnosti poskytovateľa podľa § 52 ods. 5), ako aj výnimky uvedené v § 79 ods. 1 písm.
• Oznamovacia povinnosť v zmysle oznamovania narodenia dieťaťa a úmrtia podľa zákona č. 154/1994 Z. z.

Je nevyhnutné osobitne zvažovať, či je možné situáciu podradiť pod rozsah výnimiek.

Zdravotná spôsobilosť na prácu a pracovná zdravotná služba

Pokiaľ má zamestnávateľ dojem, že zamestnanec vzhľadom na svoje ochorenie stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon práce, má možnosť uvedenú skutočnosť prešetriť prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (§ 30a a nasl. zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).

Lekár pracovnej zdravotnej služby si môže pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu vyžiadať vyšetrenia aj od ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napr. aj od špecialistu. Vyšetrenie a nález však dotazovaný špecialista predkladá lekárovi pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľovi pacienta. Lekár pracovnej zdravotnej služby, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, vypracúva pre zamestnávateľa zdravotný posudok.

Lekársky posudok ako pracovnoprávny dokument

Lekársky posudok je dôležitým pracovnoprávnym dokumentom, potvrdzujúcim dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti pre výkon dohodnutej práce [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce], chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce], a nemožnosť ďalšieho vykonávania práce bez vážneho ohrozenia zdravia [§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce].

Lekársky posudok na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom musí obsahovať tie náležitosti, ako lekársky posudok na účely preradenia podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce [a následne aj výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm.

Zákon o zdravotnej starostlivosti a lekársky posudok

Právnym predpisom upravujúcim (aspoň určité aspekty) lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZS“). Lekársky posudok vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. nemocnica, ambulancia) a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár (napr. všeobecný lekár).

Dôležité ustanovenie predstavuje § 16 ods. 3 zákona o ZS, podľa ktorého sa lekársky posudok vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Zamestnávateľ nie je na základe tohto zákona oprávnený žiadať lekársky posudok bez súhlasu zamestnanca.

Postup zamestnávateľa pri pochybnostiach o zdravotnej spôsobilosti

Môžu nastať situácie, že zamestnanec odmieta vykonávať prácu preto, že nie je na jej výkon zdravotne spôsobilý, nepredloží však relevantný lekársky posudok a odmietne sa podrobiť lekárskej prehliadke. Ak zamestnávateľ nemá lekársky posudok, v snahe odstrániť nejasnosť týkajúcu sa zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, postupuje v súlade s právnym poriadkom vtedy, ak vyzve zamestnanca, aby sa podrobil lekárskemu posúdeniu.

Ak je zjavné, že zamestnanec nie je schopný naďalej...

Liečebný režim počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

V prípade, ak pracovník, ktorý prišiel na kontrolu, nezastihne práceneschopného poistenca doma, v poštovej schránke mu nechá Oznámenie o vykonaní kontroly. Následne musí pacient kontaktovať útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde preukáže dôvod svojej neprítomnosti.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú ponuku až do výšky 170 eur.

Týka sa to najmä pravidelných porušení, ako napríklad, že maródiaci neoznámi príslušnej pobočke zmenu svojej adresy, na ktorej sa zdržiava. Rovnako ak neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly, čo môže byť pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu alebo iná prekážka, ktorá nedovolí pracovníkom sociálnej služby skontrolovať poistenca na PN.

Ak kontrolóri zistia, že nedodržiavaš stanovené pravidlá, môžeš prísť o nemocenské dávky až na 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Výnimky a osobitné situácie

Aké sú výnimky na PN? Výnimku na vychádzku má pacient, ktorý je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V takomto prípade sa môže vzdialiť z domu a ísť si zakúpiť základné potraviny alebo lieky. „Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, teda čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke,“ spresnila Sociálna poisťovňa.

Ďalšou výnimkou je, že pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa liečiť aj na adrese, ktorú si on sám určí. Musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na ePN.

Pracovný pomer a PN

Práceneschopnosť a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer.

Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.

Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.

Elektronická PN a jej výhody

PN vystavenie dnes prebieha elektronicky (ePN), takže byrokracie je menej a komunikácia so Sociálnou poisťovňou i zamestnávateľom je rýchlejšia. Napriek tomu zostávajú na pacientovi dôležité kroky: promptne kontaktovať ambulanciu, včas informovať prácu a zároveň dôsledne dodržiavať liečebný režim. Preto prinášame praktický, SEO-čitateľný návod - od prvého telefonátu až po ukončenie PN. Okrem toho vysvetlíme vychádzky, platby a kontroly.

Najprv si ujasnime, že dočasnú pracovnú neschopnosť (DPN) uznáva ošetrujúci lekár. Vo väčšine prípadov ide o vášho všeobecného lekára; pri úrazoch alebo pooperačných stavoch môže PN vystaviť aj špecialista. Následne lekár odošle dáta do Sociálnej poisťovne elektronicky ako ePN, takže papierové tlačivá riešite len výnimočne.

Počas liečby chodievajte na kontroly; každé predĺženie PN odosiela lekár elektronicky. Ak sa menia vychádzky alebo režim, zmena sa zapisuje priamo do ePN.

Ak chcete zvládnuť PN bez stresu, držte sa jednoduchého poradia: najprv kontaktujte ambulanciu, potom oznámte PN zamestnávateľovi, zároveň si skontrolujte údaje v EUP a napokon dôsledne dodržujte liečebný režim i vychádzky.

Nárok na nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Osoba v ochrannej lehote

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Dĺžka vyplácania nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Povinnosti pacienta počas PN

Okrem dodržiavania liečebného režimu má pacient počas PN aj ďalšie povinnosti:

• zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti,
• oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy pobytu,
• preukázať Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu,
• oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu,
• vyhovieť výzve Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha ochorenia umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky s presným časovým vymedzením.

tags: #oznamovacia #povinnost #pn #pri #hospitalizacii