Zavedenie stentu do srdca je bežný medicínsky zákrok, ktorý má za cieľ zlepšiť prietok krvi v koronárnych artériách a zmierniť príznaky ischemickej choroby srdca. Hoci tento zákrok môže výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta, jeho vplyv na priznanie alebo výšku invalidného dôchodku nie je vždy jednoznačný a podlieha prísnym kritériám Sociálnej poisťovne.
Čo je koronárna angioplastika so zavedením stentu?
Perkutánna transluminálna koronárna angioplastika (PTCA) je minimálne invazívny zákrok používaný na liečbu blokád v koronárnych artériách. Počas PTCA sa do tepny zavedie katéter a nafúkne sa balónik, aby sa blokáda rozšírila. Následne sa môže zaviesť stent, sieťovitá trubica, aby sa tepna udržala otvorená. Angioplastika, tiež známa ako balóniková angioplastika alebo perkutánna transluminálna angioplastika (PTA), zahŕňa vloženie malého balónikového katétra do postihnutej cievy z slabín alebo ramena pacienta. Tento postup často zahŕňa aj umiestnenie oceľovej siete nazývanej stent.
Prečo je angioplastika potrebná?
Ochorenia vencovitých tepien srdca, ktoré zásobujú srdcový sval, môžu viesť k ich mimoriadnemu zúženiu alebo až k úplnému uzatvoreniu. Tento stav vyústi do anginy pectoris či dokonca do infarktu myokardu, ktorý sa môže skončiť smrťou, alebo môže pacienta z dôvodu vzniku chronického zlyhania srdca invalidizovať. Koronárna angioplastika s vložením stentu prebieha v lokálnej anestézii v takzvanej koronárnej sále. Tieto sály sú vybavené röntgenovými prístrojmi, ktoré sú nutné pre navádzanie katétra. Pacient leží na chrbte a po dezinfekcii rany mu v oblasti triesla lokalizujú stehennú tepnu, ktorá predstavuje cestu, ako do srdca zaviesť katéter.
Priebeh zákroku
Lekár zavádza katéter pomocou ihly a vodiča. Po zobrazení lekári z oblasti uzáveru tepny mechanicky odstránia krvnú zrazeninu. V tom istom mieste bude nafúknutý malý balónik, ktorý cievu roztiahne. Následne v mieste takto roztiahnutej cievy zavedú koronárny stent - kovovú pletenú rúrku, ktorá bude udržiavať cievu otvorenú. Po zavedení stentu sa overí jeho poloha a účinnosť opätovným vypustením kontrastnej látky.
Arterial Stenting - 3D Medical Animation
Výhody a riziká angioplastiky
Medzi hlavné výhody procedúry patrí zníženie poškodenia srdcového svalu počas srdcového infarktu, obnovenie prietoku krvi, zlepšenie príznakov ako únava, dýchavičnosť a angína (bolesť na hrudníku). Hrozí však riziko vzniku modrín, krvácania či zrážania krvi. Ako každý zákrok v medicíne, aj koronaroplastika so zavedením stentu nesie riziká, od zanesenia infekcie, pretrhnutia steny ciev, cez ktoré katéter prechádza, až po vznik nových zrazenín. Po operácii je nutné doživotne užívať lieky na riedenie krvi, aby sa predišlo opätovnému uzatvoreniu vencovitých tepien.
Invalidný dôchodok a zdravotný stav po zavedení stentu
Sociálna poisťovňa vlani priznala invalidný dôchodok 22 295 Slovákom. Posudzovala však až 27 349 žiadostí. Z jej čísel vyplýva, že počet invalidov u nás narastá - za posledných sedem rokov stúpol ich počet o 17 percent.
Posudzovanie invalidity
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Posudzuje sa na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z ustanovenia § 71 ods. 4 zákona vyplýva, že na určenie miery poklesu nie je rozhodujúci subjektívny pocit poistenca o neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podstatné sú výsledky komplexných funkčných vyšetrení.
Prípadová štúdia: Zníženie invalidného dôchodku po angioplastike
V jednom konkrétnom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku navrhovateľky. Dôvodom bolo, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (stav po infarkte myokardu a následnej revaskularizačnej operácii s pooperačnou námahovou angínou pectoris už pri malej telesnej námahe), pre ktoré bola navrhovateľka uznaná invalidnou pre 65 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je liečbou stabilizované a zlepšené. Opakované funkčné kardiologické vyšetrenia dokumentujú pokles výkonu pri strednom zaťažení - NYHA II., CCS II. Preto rozhodujúce zdravotné postihnutie, ischemická choroba srdca s poklesom výkonu v strednom zaťažení, podmieňuje naďalej mieru poklesu len 45 % podľa kapitoly IX, oddielu A, položky 1.b) prílohy č. 4 zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ posudkoví lekári na tom základe zhodne určili mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na už iba 45 %, určili ju v súlade so zákonnými kritériami, pričom zohľadnili aj ostatné zdravotné postihnutia. Navrhovateľka tieto závery nespochybnila žiadnymi lekárskymi nálezmi. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku, a to i spätne.
Faktory ovplyvňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Podľa kapitoly IX, oddielu A, bodu 1. prílohy č. 4 zákona, ischemická choroba srdca, stavy po srdcovom infarkte s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4 - 5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75W - NYHA II, podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % až 45 %. Uvedené postihnutie s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % až 60 %.
Prevencia ochorení srdca a životný štýl
Fajčenie a nezdravá strava v kombinácii s nedostatkom pohybu sú hlavnými príčinami vzniku ochorení ciev srdca. Moderný mestský životný štýl má väčšinu z nás prilepených k stoličkám a počítačom na väčšiu časť našich dní. Choroby zo životného štýlu sú neprenosné zdravotné stavy spôsobené nezdravým životným štýlom; to zahŕňa srdcové choroby. CAD označuje stav, keď sa v tepnách zásobujúcich telo krvou vytvára plak (depozity cholesterolu), zužuje tepny a obmedzuje prietok krvi.
Vplyv životného štýlu na invaliditu
Ako ukazuje aj štatistika Sociálnej poisťovne, za invaliditou stoja z veľkej časti civilizačné choroby a s nimi spojený nezdravý životný štýl, ako nezdravá strava a nedostatok pohybu či stres. Napríklad jedným z najväčších strašiakov je ateroskleróza, čiže kôrnatenie ciev, čo spôsobuje mŕtvicu a infarkt myokardu. Najčastejšie ochorenia, ktoré sa vlani najviac podieľali na uznávaní invalidity, boli choroby pohybovej sústavy (5 701 prípadov). Nasledovali nádorové ochorenia, duševné choroby a poruchy správania.
Mužov trápia choroby, ktorým možno predísť životosprávou. Ženy trápia diagnózy súvisiace s ich emocionálnou zraniteľnosťou. Všetko vedie k nárastu invalidných dôchodkov, upozorňuje Sociálka. Zaujímavá je situácia s úrazmi. Až 80 percent z nich sa stáva mužom. Hoci sú ohrození chorobami a úrazmi častejšie ako ženy, sú aj menej opatrní a menej dbajú na prevenciu. To sa potom odráža na situácii, keď mužov kvária oproti ženám viac tie diagnózy, ktorým možno predísť správnou životosprávou.
Financovanie zdravotníctva a solidarita
Jeden kardiochirurgický zákrok totiž stojí viac ako 28-tisíc eur, no štát za svojich poistencov platí poistné len 35 eur mesačne. Transplantáciu srdca, ktorej cena je v priemere 148-tisíc eur, by štát pri svojich nízkych odvodoch splácal 351 rokov. A cena špeciálnej liečby v zahraničí sa dokáže vyšplhať aj na 280-tisíc eur. Na tú by sa štát svojimi odvodmi skladal až 666 rokov. Pritom práve ľudia, za ktorých platí poistné štát, teda seniori a deti, potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti.
Pravdou však je, že ani väčšina pracujúcich ľudí by si ani svojimi celoživotnými odvodmi nedokázala našetriť na zložitejšiu zdravotnú starostlivosť. Priemerný mesačný odvod na zdravotné poistenie je u živnostníka 77 eur. V prípade, že by dostal rakovinu hrubého čreva a museli by mu nádor vyoperovať, stálo by to 16 700 eur. Teda takmer osemnásť rokov jeho zdravotných odvodov. Po pripočítaní pobytu na oddelení intenzívnej medicíny (OAIM), ktorý stojí v priemere 15 400 eur, by to bolo pre SZČO ďalších 16 rokov platenia odvodov.
| Typ zákroku | Priemerná cena (EUR) | Doba splácania štátom (roky, pri 35 EUR/mesiac) | Doba splácania SZČO (roky, pri 77 EUR/mesiac) |
|---|---|---|---|
| Kardiochirurgický zákrok | 28 000 | 67 | 30 |
| Transplantácia srdca | 148 000 | 351 | 160 |
| Operácia rakoviny hrubého čreva | 16 700 | 40 | 18 |
| Pobyt na OAIM | 15 400 | 36 | 16 |
| Výmena kolenného kĺbu | 6 150 | 14 | 7 |
Preto, aby sa k zdravotnej starostlivosti mohol dostať každý občan Slovenska, je nevyhnutná solidarita. Teda zdravá väčšina svojimi odvodmi pomáha liečiť chorú menšinu. „Princíp solidárnosti je kľúčovým pilierom, na ktorom stojí naše zdravotníctvo,“ vysvetľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. „Ani to inak nemôže byť, veď najviac zdravotnej starostlivosti, a teda aj nákladov na liečbu, zvykneme spotrebovať počas prvých a posledných rokov života. Teda v období, keď ešte nie sme alebo už zvyčajne nie sme ekonomicky aktívni. Každý pilier však má svoju nosnosť a nesmie byť preťažovaný. Je veľmi dôležité, aby štát priebežne zvyšoval platbu za poistencov štátu, ktorí tvoria takmer 60 percent z celej populácie. Inak systém skolabuje.