Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s Parkinsonovou chorobou

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zasahuje nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodinu. Vzniká v dôsledku degenerácie určitých oblastí mozgu zodpovedných za koordináciu a kontrolu pohybov tela. Je to najčastejšia príčina parkinsonizmu, klinického syndrómu spôsobeného postihnutím špeciálnych oblastí nervového systému, tzv. bazálnych ganglií, ktoré sa podieľajú na riadení pohybu, čo v konečnom dôsledku vedie k typickej poruche hybnosti.

Ochorenie spôsobuje postupné odumieranie mozgových buniek, konkrétne v oblasti substantia nigra (čiernej hmoty), čo vedie k nedostatku neurotransmiterov, hlavne dopamínu. Dopamín slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami a je nevyhnutný pre prenos signálov medzi neurónmi, teda nervovými bunkami. Nedostatok dopamínu v bazálnych gangliách vedie k poruche regulácie pohyblivosti.

Najčastejšie začína medzi 40. a 70. rokom života a nárast ochorenia sa zvyšuje s vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor. Rozdiel výskytu medzi pohlaviami je veľmi malý, 1,5 ku 1 v neprospech mužov.

Príčiny a príznaky Parkinsonovej choroby

Presné príčiny Parkinsonovej choroby nie sú známe. Môže byť primárna - z nedostatku dopamínu alebo ako dôsledok poškodenia po úraze či inej chorobe (cievna mozgová príhoda, infekcie, zápaly, nádory a pod.). Môže sa objaviť i mnoho rokov po prekonanom vírusovom zápale mozgu, po dlhom užívaní narkotík a antidepresív alebo po otravách mangánom a metylalkoholom. Výnimkou však nie je ani dedičnosť.

Príznaky Parkinsonovej choroby sú na začiatku ochorenia veľmi nenápadné. Môže trvať roky až desaťročia, kým sa choroba viditeľne prejaví. Symptómy sú navyše pomerne individuálne a u každého pacienta sa môžu prejavovať trochu inak. Prejavy sa časom zhoršujú.

Typické prejavy Parkinsonovej choroby:

• Pokojový tras (tremor): Tras sa objavuje v pokoji a zvyčajne postihuje jednu ruku, obidve ruky a postupne sa rozšíri aj na nohy. Typické je trasenie palca a ukazováka, tzv. "počítanie peňazí" alebo "pilulkovanie". Pri pohybe rukami sa tras spravidla zmierni. Stres alebo aj radosť vedú zvyčajne k zvýrazneniu trasu. Počas spánku sa tras znižuje.
• Bradykinéza (pomalosť pohybov): Ide o spomalenie vykonávania pohybu. Pohyby u pacientov s PCH sú obmedzené a spomalené. Pacient začne mať problémy napr. aj s holením.
• Svalová tuhosť (rigidita): Prejavuje sa zvýšeným svalovým napätím v jednotlivých častiach tela. Typické je flekčné držanie šije, trupu a končatín.
• Postulárna instabilita (poruchy rovnováhy): Pacient má problémy so schopnosťou iniciácie pohybu, napr. zamrzne na mieste a nemôže vykročiť a začať chôdzu. Pri chôdzi vôbec nepohybujú rukami. S tým súvisí riziko pádov.
• Hypokinéza: Znížená pohybová aktivita.

Ďalšie pridružené problémy:

• Poruchy spánku
• Problémy s komunikáciou
• Zápcha (spomalené funkcie čreva)
• Hypomímia (znížená mimika tváre) alebo monotónny tón hlasu
• Dystónie
• Fázy "off" (obdobia zhoršenia symptómov)

Diagnostika a liečba

V súčasnosti je ochorenie nevyliečiteľné. Liečba sa zameriava na zmiernenie ťažkostí a zlepšenie kvality života pacientov. Terapia prebieha prostredníctvom farmakologických aj nefarmakologických postupov. V pokročilejších štádiách môže prísť na rad aj chirurgický zákrok.

Dôležitá je edukácia pacienta a jeho rodiny o vhodných režimových opatreniach. Starostlivosť o pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neobmedzuje len na lekársku a zdravotnícku pomoc. Významnú úlohu zohrávajú životní partneri, deti, priatelia a opatrovatelia. Starostlivosť o pacienta a rodinu musí byť individuálna a zohľadňovať rozsah a závažnosť ochorenia. Každodenná starostlivosť o blízku osobu postihnutú závažným ochorením znamená pre nich veľkú zodpovednosť. Tlak tejto zodpovednosti môže u nich vyvolávať pocit únavy, hnevu, vyčerpania a depresie. Aby sa mohli efektívne starať o blízku osobu, musia venovať dostatočnú pozornosť aj sebe.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti

Parkinsonova choroba prináša pacientom v priebehu rozvoja množstvo problémov a obmedzení. Miera ťažkostí nemusí byť vždy odrazom jednotlivých príznakov, závisí od odhodlania a vôle pacienta, jeho povahy a od spôsobu prijatia svojej choroby. Naučiť sa s chorobou žiť a bojovať proti telesným a duševným ťažkostiam je rovnako dôležité ako ostatná liečba.

Psychická podpora

Po náhlej zmene zdravotného stavu bývajú pacienti často skľúčení, deprimovaní alebo podráždení. Je to pochopiteľné - strata pohyblivosti či odkázanosť na pomoc iných výrazne zasiahne psychiku. Preto je úlohou rodiny vytvoriť okolo pacienta ochrannú sieť trpezlivosti a porozumenia.

• Pripravte sa na výkyvy nálad: môže sa stať, že váš blízky bude frustrovaný, niekedy možno odmietavý alebo apatický. Nenechajte sa odradiť.
• Dôležité je byť pri ňom a povzbudzovať ho, aj keď reaguje negatívne. Každý deň s ním komunikujte - pokojne a zrozumiteľne.
• Ak má poruchu reči, hovorte jednoducho, pýtajte sa otázky, na ktoré môže odpovedať prikývnutím alebo gestom, a hlavne počúvajte trpezlivo. Dajte najavo, že jeho pocity beriete vážne.
• Ignorujte drobné výbuchy hnevu či plač (pokiaľ neohrozujú bezpečie) a radšej vyzdvihnite každý pozitívny pokrok. Pochváľte ho.
• Ukážte svojmu blízkemu, že v neho máte dôveru a veríte v zlepšenie. Psychická podpora zo strany rodiny je neraz kľúčovým faktorom úspechu liečby.
• Ak cítite, že depresia alebo úzkosť u pacienta pretrvávajú, nebojte sa obrátiť na odborníka (psychológa či psychiatra).

Neznevažujte ťažkosti pacienta, ale buďte si vedomí toho, že nadmerný súcit pacienta oslabuje a vháňa do pasivity. Každý partner chronicky chorého človeka by si mal uvedomiť, že má právo aj sám na seba. Prijmite pomoc od svojich blízkych, priateľov. Odmeňte sa občas za prácu, ktorú vykonávate pri ošetrovaní svojho blízkeho. Doprajte si dostatok času na vlastnú relaxáciu a záľuby. Priebežne sa vzdelávajte v tejto oblasti. Kontaktujte sa s ľuďmi, ktorí majú podobné problémy ako vy. Veľký a nezastupiteľný význam tak ako pre chorých, pre ich rodiny, ale aj pre všetkých občanov našej republiky má Spoločnosť parkinsonikov Slovenskej republiky.

Úprava domáceho prostredia

Ešte predtým, než sa pacient vráti z nemocnice alebo rehabilitačného zariadenia domov, pripravte domácnosť na jeho nový pohybový režim. Cieľom je, aby sa po byte mohol pohybovať bez rizika pádu či zranenia a aby mal základné veci poruke.

• Odstráňte všetky zbytočné prekážky: koberce, ktoré by mohli spôsobiť zakopnutie, vysoké prahy, káble.
• Nábytok rozostavte tak, aby zostali širšie priechody pre vozík alebo chodítko.
• Do kúpeľne a na toaletu nainštalujte madlá (držadlá), ktorých sa pacient môže pridržať. Ideálne je do sprchy dať protišmykovú podložku a sprchovú stoličku, aby sa pacient mohol v sede umyť bezpečne. Zaobstarajte tiež vyvýšené sedadlo na WC alebo toaletnú stoličku, aby sa ľahšie vstávalo.
• V spálni zvážte polohovateľnú posteľ. Umožňujú nastaviť výšku lôžka, zdvihnúť podpery chrbta či nôh, čo výrazne uľahčuje starostlivosť aj pohodlie pacienta. Posteľ umiestnite tak, aby bol okolo nej dostatok priestoru a najlepšie pri nej z každej strany stolička či pevný nábytok, ktorého sa človek môže chytiť pri vstávaní.
• Dbajte, aby miestnosti boli dobre osvetlené, najmä nočná lampa na dosah lôžka a slabé nočné svetlo na chodbe či v kúpeľni (ak by pacient vstal v noci).
• Podľa stavu budete možno potrebovať invalidný vozík, chodítko alebo francúzske barle. Lekár a rehabilitační pracovníci vám poradia, čo je vhodné. Pri pacientovi, ktorý ešte dokáže chodiť (hoci s ťažkosťami), sa odporúča rolátor - chodítko s kolieskami a brzdami, ktoré poskytuje oporu pri chôdzi a má aj sedadlo na oddych.
• Veľmi dôležité je dobré osvetlenie izieb, chodieb, predsiene, WC.
• Je nevyhnutné dbať na stále a bezpečné uloženie vecí bežnej dennej potreby (čaj, káva, cukor, chlieb atď.) na ľahko dostupných miestach. Elektrické prístroje treba nainštalovať na také miesta, kde im nehrozí poliatie.
• Vhodný výber oblečenia, nahradenie malých gombíkov zipsom, nosiť tričká s dlhým rukávom namiesto košieľ.

Osobná hygiena a ošetrovanie

Ak váš blízky nedokáže sám chodiť do kúpeľne, bude potrebné zabezpečiť hygienu priamo na lôžku. Pripravte si všetky pomôcky vopred (umývacia miska, teplá voda, mydlo, hubka alebo žinka, uteráky, čistá bielizeň).

• Hygienu vykonávajte minimálne dvakrát denne - ráno a večer - a samozrejme vždy, keď sa pacient znečistí (napríklad pri úniku moču či stolice).
• Postupujte systematicky: najprv tvár, potom ruky, telo, nakoniec intímne partie a zadok. Snažte sa zapájať pacienta do starostlivosti o seba vždy, keď je to možné.
• Po umytí vždy dôkladne vysušte kožné záhyby a intímne miesta, aby sa predišlo zapareniu.
• Ak je pacient odkázaný prevažne na lôžko alebo vozík, hrozí vznik preležanín (dekubitov) na miestach, kde telo tlačí o podložku - najčastejšie kríže, päty, lakte, lopatky. Preto musíme zabezpečiť pravidelné polohovanie každé 2 hodiny počas dňa (v noci podľa potreby). To znamená, že meníme polohu pacienta - z chrbta na bok, z boku na druhý bok, prípadne do polosedu, ak je to pohodlné.
• Vankúše či zrolované deky využite na podloženie častí tela. Existujú aj špeciálne antidekubitné matrace s cirkuláciou vzduchu, ktoré veľmi pomáhajú - ak máte tú možnosť, určite ho použite.
• Pri starostlivosti sledujte stav pokožky pacienta - ak spozorujete začervenané miesta, ktoré nemiznú, alebo drobné ranky, je to varovanie, že tam vzniká dekubit.
• Mnoho pacientov s PCH má spočiatku problém udržať moč alebo stolicu. Používajte absorpčné plienky alebo vložky a pravidelne ich meňte (minimálne každých pár hodín, resp. hneď po znečistení). Pri výmene plienky opäť očistite pokožku intímnym umývacím gélom a osušte, aby nevznikali infekcie alebo zapareniny.

Výživa

To, čo váš blízky je a pije, má značný vplyv na jeho zotavovanie. Správna výživa dodá telu potrebnú energiu a živiny na regeneráciu poškodených tkanív a zároveň pomáha predchádzať ďalším zdravotným komplikáciám.

• Jedálniček by mal byť ľahký, pestrý a bohatý na vitamíny. Zamerajte sa na ovocie a zeleninu (aspoň 5 porcií denne), kvalitné bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, nízkotučné mliečne výrobky - bielkoviny pomáhajú obnovovať svaly a tkanivá).
• Zdravé tuky sú rovnako dôležité pre mozog - omega-3 mastné kyseliny z rýb, orechov či semien podporujú nervový systém. Naopak, obmedzte nasýtené tuky a nadbytočnú soľ - čiže vyprážané jedlá, údeniny, slané pochutiny.
• Pri Parkinsonovej chorobe neexistuje špecifická „Parkinson diéta“, ale prakticky platí to isté - vyvážená strava pomáha udržiavať celkovú kondíciu.
• Dávajte pozor, aby váš blízky pil dostatok tekutín. Starší a chorí ľudia často nemajú pocit smädu, takže sa ľahko dehydrujú, čo vedie k únave, zápche či infekciám močových ciest. Ideálna je čistá voda, nesladené čaje, prípadne riedené ovocné šťavy. Cieľ je aspoň 1,5 litra denne, ak lekár neobmedzil tekutiny. Tekutiny podávajte počas dňa pravidelne v menších dávkach.
• Plný žalúdok ovplyvňuje zhoršené vstrebávanie levodopy (L-dopy). Preto je nevyhnutné užiť dávku levodopy vždy asi 45 minút pred jedlom, jesť radšej menšie množstvo jedla viackrát denne.
• Pri problémoch s prehĺtaním podávať mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky alebo mixovanú.
• Zamerajte sa hlavne na potraviny, ktoré napomáhajú zvyšovať dopamín. Patria k nim proteíny v podobe tyrozínu obsiahnutého napr. v červenom mäse a kuracine, vajciach, čokoláde, banánoch, avokáde, mandliach, melóne, kurkume, jogurte, káve, zelenom čaji a ginku.
• Obmedzte požívanie sladkostí, môžu byť zdrojom závislosti. Stravu pripravujte pestrú a každý deň inú.
• Naučte opatrovanú osobu správnym stravovacím návykom (3x denne väčšie porcie, 2x denne menšie v podobe ovocia či zeleniny) a nezabúdajte na pravidelnosť.

Rehabilitácia a cvičenie

Rehabilitácia nie je len o hodinách strávených s fyzioterapeutom v nemocnici či na klinike. Skutočný pokrok sa rodí z každodenného cvičenia a stimulácie, hoci aj v domácich podmienkach. Mozog a svaly potrebujú pravidelné opakovanie, aby sa znovu naučili stratenej funkcie. Preto by sa cvičenie malo stať prirodzenou súčasťou denného programu vášho blízkeho - rovnako ako jedlo či spánok.

Samozrejme, cvičenia vždy prispôsobte aktuálnym možnostiam pacienta a konzultujte vhodné cviky s odborníkmi (rehabilitačný lekár alebo fyzioterapeut vám určite dali inštrukcie pri prepustení).

• Každé ráno pomôžte pacientovi jemne rozhýbať celé telo. Ešte na posteli môžete vykonať pasívne cvičenia - napríklad ohýbať a vystierať končatiny za pacienta, ak to sám nedokáže. Krúžiť členkami, zápästiami, opatrne preťahovať ruky nad hlavou, nohy v kolenách a bedrách.
• Pri porážke často ostáva jedna strana tela slabšia. Pod dohľadom fyzioterapeuta ste sa možno naučili sériu cvikov - napríklad precvičovanie úchopu ruky (stískanie mäkkého balónika alebo terapeutickej plastelíny), dvíhanie paže pred telo s dopomocou druhej ruky, tréning zdvihnutia nohy v kolene v ľahu atď. Tieto cieľové cviky opakujte denne, ideálne viackrát počas dňa v kratších blokoch. Stačí 10-15 minút cvičenia, ale viackrát denne - ráno, popoludní, večer.
• Pokiaľ pacient dokáže aspoň stáť, pomáhajte mu každý deň postaviť sa - či už na pár sekúnd s oporou, alebo na dlhšie s chodítkom. Trénujte presuny: z postele na stoličku, zo stoličky na vozík atď.
• Pri presune vždy zabrzdite vozík, použite vlastné telo ako oporu a rátajte „na tri“ aby sa sústredil. Aj niekoľko krokov denne s pomocou znamená pokrok - svaly si pripomínajú svoju funkciu. Ak má k dispozícii paralelné bradlá alebo pevné zábradlie, skúste s ním kráčať tam a späť.
• Pri Parkinsonovej chorobe je dôležité cvičiť chôdzu kvôli prevencii tzv. zamrznutia pohybu - existujú triky, ako prekonať „zamrznutie“ (napr. jemne pacienta postrčiť alebo mu dať verbálny rytmus „raz-dva“).
• Jednoduché cvičenia ako sedenie na okraji postele bez opory (samozrejme istiť!) pomáha trénovať stabilitu trupu. Pacient môže skúsiť v sede rozpažovať rukami, dotýkať sa striedavo pravou rukou ľavého kolena a naopak - tým zapája rovnováhu a rotáciu trupu.
• Pre jemnejšiu motoriku a koordináciu rúk sú dobré hry: skladanie obrázkov, vkladanie kolíkov do otvorov, navliekanie korálikov na šnúrku (podľa úrovne schopností).
• Pri Parkinsonikoch je skvelé motivovať k pohybu hudbou a rytmom - pustiť obľúbenú pesničku a skúsiť do rytmu pohybovať rukami, nohami, možno si “zatancovať” posediačky.
• Ak váš blízky má poruchu reči alebo oslabenú pamäť, začleňte aj tréning reči a mozgu. Napríklad spoločne nahlas čítajte (hoci pár viet denne z novín či knihy), trénujte vyslovovať ťažšie slová, pomenúvať predmety na obrázkoch. Hrajte jednoduché hry na pamäť - spomeňte si spolu, čo jedol na obed, ako sa volajú vnúčatá, alebo menujte mestá na písmeno A, B, C… Tieto aktivity formou zapájajú mozog do práce a môžu zlepšiť kognitívne funkcie.
• Pri cvičení v domácom prostredí platí zásada bezpečnosti a správnej techniky. Vždy na pacienta dohliadajte, aby nespadol alebo si neublížil zlým pohybom.

Strečingové cvičenia

Strečing je dôležitý pre zmiernenie vplyvu svalovej stuhnutosti a pomôže vám dosiahnuť väčší rozsah pohybov. Nedovoľte, aby sa u vás rozvinulo nesprávne držanie tela. Pri cvičeniach sval napnite a následne ho uvoľnite. Umožníte tým, aby sa vaše svaly postupne naťahovali. Dbajte na svoju bezpečnosť:

• Naťahujte sa pomaly tak, aby ste nerobili trhavé alebo kmitavé pohyby.
• Zotrvajte v polohe, v ktorej je sval napnutý tak, aby to pre vás bolo pohodlné a dostatočne dlho na to, aby sa vaše svaly uvoľnili.
• Cieľom je, aby ste cítili príjemný tlak - vyhnite sa pocitu bolesti.
• Dýchajte prirodzene - dych nezadržujte.

1. Krok 1: Posaďte sa vzpriamene na okraj stoličky. Vytočte ramená doprava. Siahnite si pravou rukou za seba a natiahnite ju k ľavému boku. Vytočte vašu hlavu ako aj telo. Uvoľnite svaly a zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Buďte vzpriamený. Zopakujte aj na druhú stranu.
2. Krok 2a: Ak ste dostatočne vysoký, postavte sa do dverí a vyložte vaše ruky na zárubňu nad vašou hlavou. Majte ruky narovnané. Mierne sa nahnite dopredu. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Neprepínajte sa! Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd.
3. Krok 2b: Postavte sa tvárou k stene, pričom vaše nohy majú byť vo vzdialenosti asi tridsať cm od steny. Vyložte vaše ruky na stenu tak vysoko ako sa len dá. Vaša hlava má byť v jednej rovine s chrbtom. Mierne sa nahnite dopredu tak, aby sa váš nos dotkol steny. Neohýbajte chrbát. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Ak je to pre vás príliš jednoduché, odstúpte jeden krok od steny a skúste to z tejto pozície.
4. Krok 3a, 3b: Postavte sa do dverí. Zohnite pravú ruku. Položte vašu dlaň a predlaktie na zárubňu, ktorá je za vami. Mierne vytočte celé telo doľava. Vo vašom pravom ramene by ste mali cítiť napätie. Neprepínajte sa! Uvoľnite svaly v ramene. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.
5. Krok 4: Posaďte sa vzpriamene na stoličku. Pravú ruku ohnite ponad vašu hlavu a pomaly dočahujte smerom k opačnej stene. Telo nenakláňajte. Nenahýbajte sa dopredu. V svaloch na pravej strane by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.
6. Krok 5a: Postavte sa tvárou k stene (alebo sa držte operadla stoličky). Kvôli rovnováhe si položte ruky na stenu. Posuňte ľavú nohu v pohodlnej vzdialenosti za pravú nohu. Narovnajte vašu ľavú nohu a mierne ohnite pravé koleno tak, že sa nakláňate dopredu. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.
7. Krok 5b: Posaďte sa na okraj stoličky. Posuňte pravú nohu pod stoličku tak, aby päta bola mierne nadvihnutá. Položte ruky na pravé koleno a zatlačte na nohu tak, aby sa päta dotkla podlahy. Uvoľnite vaše lýtkové svaly. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.
8. Krok 6: Ľahnite si na chrbát na pevný podklad. Nechajte jednu nohu z jednej strany voľne visieť. Tlačte chrbát rovno na tvrdú podložku. Uvoľnite visiacu nohu od kolena nadol. V prednej časti bokov by ste mali cítiť mierne napätie. Uvoľnite vaše bedrové svaly. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.

Špeciálne cvičenia a terapie

• Vhodné sú švihové cvičenia, ktoré uvoľňujú svaly a kĺby, autogénny tréning a celková masáž, najmä masáž šije a chrbta, ktorá napomáha svalovej relaxácii a súčastne zlepšuje krvný obeh.
• Dýchacie cvičenia - nevyhnutná súčasť rehabilitácie, pretože parkinsonik dýcha krátko a povrchne.
• Nácvik chôdze - nútime pacienta postupne predlžovať kroky, vyššie dvíhať kolená a pohybovať aj hornými končatinami, tiež chodiť s extendovaným chrbtom.
• Skupinové cvičenia - pri týchto jedinca strháva k činnosti kolektív. Treba rešpektovať subjektívny pocit únavy!

Parkinsonova choroba prináša pacientom v priebehu rozvoja množstvo problémov a obmedzení. Miera ťažkostí nemusí byť vždy odrazom jednotlivých príznakov, závisí od odhodlania a vôle pacienta, jeho povahy a od spôsobu prijatia svojej choroby. Naučiť sa s chorobou žiť a bojovať proti telesným a duševným ťažkostiam je rovnako dôležité ako ostatná liečba.

Alternatívna medicína a doplnkové terapie

„PRÁVE TAK, AKO BY STE SA NEMALI SNAŽIŤ, LIEČIŤ OČI BEZ HLAVY, ALEBO HLAVU BEZ TELA, NEMALI BY STE LIEČIŤ TELO BEZ DUŠE.“ Sokrates

Týmito slovami by som chcela poukázať na to, že aj alternatívna medicína nám poskytuje určité možnosti liečby, ktoré môžeme využiť pri domácej liečbe pacienta.

• Aromaterapia - je jedna z metód prírodného liečenia rôznych ochorení, používa prírodné výťažky, silice z rôznych častí rastlín, najpohodlnejšie a veľmi príjemné použitie silíc je v aromalampe. Silica prúdiaca do ovzdušia prostredníctvom čuchu môže ovplyvniť vaše pocity a navodiť príjemný psychický stav.
• Uvoľňujúca masáž - používa sa trenie celou plochou dlane, ktorá má ukľudňujúci účinok. Používajú sa prírodné éterické oleje pôsobiace na uvoľnenie svalov a celkovú relaxáciu.
• Klasická masáž - pôsobí priamo na svalové partie tela, nervové zakončenia, prekrvuje pokožku, uvoľňuje stuhnuté kĺby, šľachy a stavce chrbtice. Zlepšuje prietok krvi a lymfy v cievach. Výborne pôsobí na celkovú psychickú pohodu a fyzickú kondíciu. Vynikajúca je kombinácia masáže a aromaterapie, teda využívanie prírodných silíc pri masírovaní. Takáto aromamasáž povzbudzuje dušu a lieči celé telo.
• Jednou z možností liečby je aj oxygenoterapia, ktorá zlepšuje prekrvenie tkanív kyslíkom a ako relaxačná metóda prispieva k celkovej regenerácii, ku zníženiu únavy a k psychickému uvoľneniu.
• Prírodná medicína odporúča v liečbe aj koenzým Q10, ginko bilobu, ženšen, vitamíny skupiny B a E, cesnak alebo odvar z kozlíka lekárskeho.

Najlepšia je kombinácia všetkých ponúkaných metód, pretože pritom liečime telo aj dušu.

Ďalšie dôležité aspekty v starostlivosti

• Zabezpečte dostatok dopamínu! Snažte sa, aby opatrovaná osoba nebola na ničom závislá - na káve, cigaretách, televízii, počítači, práci a pod. Akákoľvek závislosť vyvoláva v organizme zníženú tvorbu dopamínu.
• Neporovnávajte opatrovanú osobu s inými osobami a ani jej to nedovoľte. Viac podnecujte jej jedinečnosť a kreativitu aj v manuálnych činnostiach. Nabádajte ju vyrábať niečo hmotné (ručné práce, sochy, obrazy).
• Nezabúdajte opatrovanú osobu odmeňovať - pochvalou, darčekom, jedlom, výletom. Odmeny striedajte, aby sa nestali stereotypom a nakoniec závislosťou.
• Nabádajte opatrovanú osobu k organizovaniu si času. Môže si písať zoznam úloh a spoločne „kontrolujte“ ich plnenie. Stanovujte zvládnuteľné ciele a úlohy, nie však príliš jednoduché. Môžu byť krátkodobé aj dlhodobejšie.
• S opatrovanou osobou cvičte. Pohyb pomáha zvyšovať hladinu dopamínu, odbúrava stres a pomáha udržiavať telo vo fyzickej aj psychickej kondícii. Využívajte prvky tzv. funkčného tréningu, ktorého základom sú cviky vychádzajúce z bežného denného života (drepy, výpady, tlaky, ťahy, balančné cviky a pod.). Ich cieľom je kondícia, sila, vytrvalosť, ale hlavne svalová a pohybová rovnováha na uľahčenie vykonávania bežných denných činnosti. Pohybové aktivity je najlepšie realizovať vonku na čerstvom vzduchu a počas denného svetla. Slnečný svit je tiež jedným z činiteľov podpory produkcie dopamínu.
• Predchádzajte vzniku dekubitov a kontraktúr svalov, a to hlavne v neskorších štádiách ochorenia, kedy je pohybová aktivita výrazne znížená a svalová rigidita zasa zvýšená. Pravidelne polohujte, vysádzajte a často meňte polohy. Vhodné sú aj masáže na zabezpečenie správneho svalového napätia a predchádzania preležanín, ale aj používanie dláh na zabezpečenie vyrovnávania končatín.
• Starajte sa o správny relax opatrovanej osoby. Naučte ju „vypínať“ myseľ napríklad formou meditácií a počúvania hudby - obe praktiky vedú k zvyšovaniu hladiny dopamínu.
• Využívajte účinky detoxikácie - vedie k vylučovaniu toxínov z organizmu a zabezpečí lepší príjem potrebných výživných látok, čím podporí tvorbu dopamínu.
• Pomáhajte opatrovanej osobe udržiavať osobnú hygienu, ale aj hygienu prostredia.
• Dbajte na bezpečnosť prostredia opatrovanej osoby. Eliminujte pády a iné úrazy, buďte jej vždy nablízku, prípadne zabezpečte montáž záchytných madiel na steny, alebo ju naučte používať chodítko.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #parkinsonovou