Usmernenia a etické aspekty opatrovateľskej starostlivosti na Slovensku

Domáca opatrovateľská služba je dôležitou súčasťou sociálnej starostlivosti na Slovensku. Opatrovateľky zohrávajú kľúčovú úlohu pri pomoci seniorom a zdravotne znevýhodneným osobám, aby mohli čo najdlhšie zostať vo svojom domácom prostredí.

Táto práca si vyžaduje nielen odborné zručnosti a trpezlivosť, ale aj znalosť práv a povinností, ktoré sú s ňou spojené. Je rozdiel medzi domácou opatrovateľkou a domácou zdravotnou starostlivosťou (ADOS) a od toho sa aj líšia práva a povinnosti opatrovateľky v domácom prostredí.

Opatrovateľská služba je formou terénnej sociálnej práce, ktorá kladie špecifické nároky na osobnosť i samotnú službu sociálneho pracovníka - opatrovateľa. V záujme zachovania dôstojnosti, slobody, autonómie a udržania základnej sebaobsluhy človeka je určite veľmi dobré, keď na pomoc odkázaná osoba má možnosť, pokiaľ sa to dá, zostať vo svojom domácom prostredí. Konkrétnou realizáciou sociálnej pomoci spoločnosti, či komunity je sociálna služba opatrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí klienta.

Uvedená služba, na rozdiel od zariadení sociálnych služieb, je špecifická práve v tom, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta prostredníctvom sociálneho pracovníka - opatrovateľa. Ten prichádza ku klientovi do jeho domáceho prostredia na určitý dohodnutý čas, aby mu pomohol s úkonmi sebaobsluhy, či kontaktu so sociálnym prostredím, na ktoré on sám už nestačí. Potreba tejto služby bude v budúcnosti narastať aj vzhľadom k zvyšovaniu počtu seniorov a osôb, odkázaných na pomoc druhých.

Opatrovateľská služba je legislatívne definovaná Zákonom č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V uvedenej právnej úprave § 41 hovorí, že je jednou zo sociálnych služieb, poskytovanej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej II. stupeň a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta. V rámci uvedenej služby opatrovateľ - opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti, či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím.

Podľa §6 Zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovatelia opatrovateľskej služby majú pri vykonávaní tejto formy sociálnej pomoci sledovať a mať na zreteli v prvoradom rade potreby klienta. Klient má právo na poskytnutie kvalitnej sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jeho základné ľudské práva a slobody, zachováva ľudskú dôstojnosť, aktivizuje k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a podporuje začlenenie do spoločnosti.

Tieto princípy by mali byť základnou etickou normou každej sociálnej služby, teda aj opatrovateľskej služby. Okrem toho poskytovateľ sociálnej služby je povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby, aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. Etické princípy, zodpovednosť a konanie sociálnych pracovníkov pri rešpektovaní práv prijímateľov sociálnej služby definuje nielen Zákon o sociálnych službách, ale aj Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky z r. 1997. Dôležitým krokom je aj prijatie Etického kódexu Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike v Bratislave dňa 21.5.2009.

Práva a povinnosti opatrovateľky

Opatrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc a podporu pri každodenných činnostiach. Kvalitná opatrovateľská starostlivosť je založená na jasne definovaných štandardoch a postupoch, ktoré zabezpečujú nielen uspokojovanie potrieb klientov, ale aj ich bezpečnosť a dôstojnosť.

Práva domácej opatrovateľky:

• Právo na spravodlivé pracovné podmienky: Opatrovateľka má nárok na spravodlivé odmeňovanie podľa dohody so zamestnávateľom alebo klientom. V prípade zamestnania cez agentúru musí byť dodržaná minimálna mzda podľa platných zákonov.
• Právo na bezpečné pracovné prostredie: Opatrovateľka by mala pracovať v podmienkach, ktoré neohrozujú jej zdravie. Má právo odmietnuť vykonávanie nebezpečných alebo nadmerne fyzicky náročných úloh.
• Právo na odpočinok a prestávky: Každý pracovník má nárok na primeraný čas na oddych počas pracovného dňa. Pri dlhodobom opatrovaní v domácnosti by mal byť zabezpečený čas na regeneráciu.
• Právo na pracovnú zmluvu alebo dohodu: Opatrovateľka by mala mať jasne stanovené podmienky práce, a to buď formou pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce.
• Právo na zdravotné a sociálne poistenie: Ak pracuje na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu so sociálnym poistením, má nárok na nemocenské dávky, dôchodkové poistenie a ďalšie sociálne benefity.
• Právo na ochranu pred zneužívaním: Opatrovateľka má právo na rešpektujúce zaobchádzanie a môže sa brániť v prípade akéhokoľvek zneužívania alebo neetického správania zo strany klienta či zamestnávateľa.

Povinnosti domácej opatrovateľky:

• Starostlivosť o seniora alebo osobu so zdravotným znevýhodnením: Pomoc pri hygiene (umývanie, sprchovanie, česanie, obliekanie), asistencia pri stravovaní a pitnom režime, pomoc pri mobilite a pohybe, starostlivosť o vylučovanie (výmena plienok, sprevádzanie na toaletu).
• Zabezpečenie hygieny a čistoty v domácnosti: Udržiavanie čistoty v izbe klienta, pranie a upratovanie podľa potreby, starostlivosť o osobné veci klienta.
• Nákup potravín a drogérie, príprava jedla a umývanie riadu, upratovanie, pranie a žehlenie, starostlivosť o lôžko a bielizeň.
• Podpora sociálnej pohody klienta: Komunikácia a trávenie času s klientom, aby sa predišlo pocitu osamelosti, podpora aktívneho života, napríklad prechádzky alebo jednoduché cvičenia.
• Dodržiavanie etických pravidiel: Rešpektovanie súkromia klienta a jeho rodiny, zachovanie dôvernosti informácií o zdravotnom stave klienta.
• Spolupráca s rodinou a odborníkmi: Informovanie rodiny o zdravotnom stave a potrebách seniora, spolupráca s lekármi, zdravotnými sestrami a sociálnymi pracovníkmi.
• Dodržiavanie pracovnej disciplíny: Dochvíľnosť a spoľahlivosť pri práci, neprekračovanie dohodnutých kompetencií (napr. opatrovateľka nesmie vykonávať lekárske zákroky, ktoré patria do kompetencie zdravotníckeho personálu).

Štandardy kvality v opatrovateľskej starostlivosti

V priebehu roka 2023 organizácie aktívne pracovali na vypracovaní štandardov kvality pre sociálne služby, a to v súlade so zákonom o sociálnych službách. Tieto štandardy sú rozdelené do troch hlavných oblastí:

• Procedurálne podmienky
• Personálne podmienky
• Prevádzkové podmienky

Tieto oblasti pokrývajú všetky aspekty poskytovania opatrovateľskej starostlivosti a zabezpečujú, že klienti dostávajú komplexnú a kvalitnú starostlivosť.

Procedurálne podmienky

• Posudzovanie potrieb klientov: Dôkladné posúdenie individuálnych potrieb klientov je základom pre poskytovanie kvalitnej opatrovateľskej starostlivosti. Posudzovanie by malo zahŕňať fyzické, psychické, sociálne a duchovné potreby klienta, ako aj jeho preferencie a ciele.
• Plánovanie starostlivosti: Na základe posúdenia potrieb sa vypracuje individuálny plán starostlivosti, ktorý definuje ciele starostlivosti, intervencie a hodnotenie pokroku. Plán starostlivosti by mal byť vypracovaný v spolupráci s klientom, jeho rodinou a ďalšími odborníkmi.
• Poskytovanie starostlivosti: Starostlivosť by mala byť poskytovaná v súlade s individuálnym plánom starostlivosti a mala by byť založená na najlepších dostupných dôkazoch a osvedčených postupoch.
• Monitorovanie a hodnotenie: Pravidelné monitorovanie a hodnotenie účinnosti poskytovanej starostlivosti je nevyhnutné na zabezpečenie, že klienti dosahujú svoje ciele a že starostlivosť je prispôsobená ich meniacim sa potrebám.

Personálne podmienky

• Kvalifikácia a vzdelávanie: Opatrovatelia by mali mať adekvátnu kvalifikáciu a vzdelanie, ktoré im umožní poskytovať kvalitnú a bezpečnú starostlivosť.
• Školenia a supervízia: Opatrovatelia by mali mať prístup k pravidelným školeniam a supervízii, ktoré im pomôžu rozvíjať ich zručnosti a kompetencie.
• Podpora a motivácia: Opatrovatelia by mali mať prístup k podpore a motivácii, ktorá im pomôže zvládať náročné situácie a predchádzať vyhoreniu.
• Štruktúra a počet pracovných miest: Štruktúra a počet pracovných miest a kvalifikačné predpoklady na ich plnenie sú v súlade s § 84.

Prevádzkové podmienky

• Bezpečné a prístupné prostredie: Prostredie, v ktorom sa poskytuje opatrovateľská starostlivosť, by malo byť bezpečné, prístupné a prispôsobené potrebám klientov.
• Dostatočné zdroje: Opatrovatelia by mali mať prístup k dostatočným zdrojom, ako sú napríklad pomôcky, vybavenie a informácie, ktoré im umožnia poskytovať kvalitnú starostlivosť.
• Efektívna komunikácia: Efektívna komunikácia medzi opatrovateľmi, klientmi, rodinami a ďalšími odborníkmi je nevyhnutná na zabezpečenie koordinovanej a integrovanej starostlivosti.
• Transparentnosť a zodpovednosť: Organizácie, ktoré poskytujú opatrovateľskú starostlivosť, by mali byť transparentné a zodpovedné za svoje činnosti.

Etické dilemy v opatrovateľskej službe

Každá sociálna služba má svoje špecifické etické dilemy a problémy. Opatrovateľ chtiac-nechtiac intímnym spôsobom vstupuje nielen do života klienta, ale aj jeho rodiny, či domácnosti, ktorej sa často stáva jeho súčasťou. Je vo väčšom ohrození z duálnych, či iných nezdravých vzťahov.

Praktické etické problémy:

1. Vstup do osobného života klienta a jeho rodiny: Opatrovateľ môže byť svedkom rodinných problémov a konfliktov, a môže byť žiadaný, aby vstúpil do týchto konfliktov, napr. ako svedok, alebo aby dával rady a pomáhal riešiť rodinné problémy. Etická dilema spočíva v tom, do akej miery a či vôbec má sociálny pracovník - opatrovateľ kompetencie, aby vstupoval do týchto problémov a „suploval“ profesiu sociálneho poradcu, či terapeuta.
2. Samostatné riešenie závažných problémov: Opatrovateľ býva často dlhé hodiny sám s klientom, bez priamej spolupráce kolegov a vedenia nadriadeným pracovníkom. Musí okamžite sám, bez pomoci kolegov riešiť aktuálne, často aj závažné problémy a situácie, predovšetkým náhle zhoršenie zdravotného (psychického, či fyzického) stavu, aj smrť klienta, či iné okolnosti. Etická dilema: dokáže opatrovateľ v prípade potreby okamžite zastať funkciu lekára, psychiatra, či iných profesií.
3. Nevhodné domáce podmienky klienta: Domáce podmienky klienta nie sú vždy ideálne pre vykonávanie opatrovateľskej služby v domácnosti, zvlášť pokiaľ ide o osamelého, sociálne odkázaného klienta, či klienta v nepriaznivej sociálnej situácii. Byt, či dom nemusí byť bezbariérovo upravený, často chýbajú zdravotné pomôcky, posteľ ležiaceho klienta nemusí byť vhodná tak pre samotného klienta, ako aj pre vykonávanie opatrovateľskej služby. Domáce spotrebiče v byte klienta sú často opotrebované, čo zhoršuje podmienky na vykonávanie práce. Byt môže byť zanedbaný, ohrozujúci zdravie nielen klienta, ale aj sociálneho pracovníka.
4. Časový stres: Sociálny pracovník je často konfrontovaný s časovým stresom. Rieši dilemu, či sa má venovať v tejto chvíli osobne klientovi (rozhovor, povzbudenie, počúvanie...), alebo vykonať úkony, ktoré je potrebné vykonať vzhľadom k zmluve o poskytovaní opatrovateľskej služby v časovom rozsahu, v ktorom je daná. Následne musí odchádzať k ďalšiemu klientovi a prísť k nemu v dohodnutom termíne. Preto občas môže byť nútený pristupovať ku klientovi direktívnym spôsobom, aby stihol v určenom čase všetky úkony, predovšetkým úkony osobnej hygieny u klienta.
5. Manipulácia s financiami a majetkom klienta: Pri vykonávaní svojej práce (nákupov) opatrovateľ sám manipuluje s osobnou finančnou hotovosťou klienta. Je prítomný v byte, v ktorom je hmotný majetok klienta, či jeho rodiny, čo je pomerne náročné vzhľadom k psychicky chorým, nedôverčivým, či podozrievavým typom klientov.
6. Manipulácia zo strany klienta/rodiny: Pri vykonávaní svojej práce opatrovateľ môže byť klientom, či jeho rodinou manipulovaný k tomu, aby vykonával aj úkony, ktoré sú nad rámec zmluvne dohodnutých úkonov, alebo k práci, ktoré sú nad rámec jeho pracovných kompetencií (napr. sociálne poradenstvo, či ošetrovateľské úkony, vybavovanie po úradoch, práce v domácnosti nad rámec zmluvne dohodnutých a pod.).
7. Striedanie opatrovateľov a nedostatočná komunikácia: Pri výkone opatrovateľskej služby sa u jedného klienta pomerne často striedajú viacerí opatrovatelia. Aj keď veríme, že opatrovatelia sú odborne dobre pripravení, predsa len každý opatrovateľ je inou osobnosťou s inými osobnými vlastnosťami, skúsenosťami, povahou. Opatrovateľ vo svojej profesijnej činnosti má len málo času na stretanie sa so svojimi kolegami, výmenu pracovných skúseností, pretože obyčajne pracuje u klienta sám. Informácie o klientovi si opatrovatelia odovzdávajú prostredníctvom zápisov do záznamových denníkov, či prostredníctvom koordinátora opatrovateľskej služby.

Riešenie etických dilem a prevencia krízových situácií

Špecifiká práce sociálneho pracovníka, ktorý vykonáva službu opatrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí klienta a možnosti riešenia jej etických dilem sa pokúsime aplikovať podľa systematického postupu riešenia etických problémov, ktoré uvádza Reamer (Mátel a kol., 2010, s. 104).

Kroky k riešeniu etických problémov:

1. Identifikácia etických problémov, hodnôt a povinností sociálnej práce: V prípade horeuvedených etických konfliktov a dilem v práci sociálneho pracovníka - opatrovateľa je veľmi dôležité spoznať a komunikovať uvedené etické dilemy so sociálnymi pracovníkmi - opatrovateľmi, ale aj klientmi.
2. Identifikácia dotknutých strán: V prípade opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta sa etické rozhodnutia v prvom rade dotýkajú klienta a jeho rodiny. Okrem toho sa etické rozhodnutia dotýkajú aj jednotlivcov a organizácií, ktoré zabezpečujú starostlivosť o klienta. Ide predovšetkým o rozhodovanie, ktorí odborne pripravení jednotlivci, či organizácie môžu pomôcť pri riešení sociálnych problémov klienta.
3. Stanovenie rozsahu sociálnej služby a pôsobnosti opatrovateľa: Je potrebné dopredu stanoviť rozsah sociálnej služby, úkonov a pôsobnosti sociálneho pracovníka, aby bol zabezpečený čo najväčší komfort pre klienta a aby neboli dotknuté jeho práva na dôstojnosť a sebaurčenie a slobodu rozhodovania, ale aj aby sociálny pracovník - opatrovateľ mal uľahčenú situáciu v prípade etických dilem, ktoré vzniknú pri praktickom vykonávaní jeho práce a nebál sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ktoré vykoná v rámci svojich kompetencií.
4. Identifikácia možných riešení a ich následkov: V tomto prípade ide napríklad aj o určenie a komunikáciu spôsobu starostlivosti o klienta. Odporučiť, či by pre klienta nebola výhodnejšia rezidenčná starostlivosť.

Prevencia krízových situácií a práca s rizikom sú neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej opatrovateľskej starostlivosti. Cieľom je identifikovať potenciálne riziká a prijať opatrenia na ich minimalizáciu alebo elimináciu. Medzi kľúčové aspekty patria:

• Identifikácia rizík: Identifikácia rizík by mala byť súčasťou posudzovania potrieb klientov a mala by zahŕňať fyzické, psychické, sociálne a environmentálne riziká.
• Hodnotenie rizík: Hodnotenie rizík by malo určiť pravdepodobnosť a závažnosť potenciálnych rizík.
• Riadenie rizík: Riadenie rizík by malo zahŕňať prijatie opatrení na minimalizáciu alebo elimináciu identifikovaných rizík.
• Plánovanie krízových situácií: Plánovanie krízových situácií by malo zahŕňať vypracovanie postupov pre riešenie rôznych typov krízových situácií, ako sú napríklad pády, úrazy, náhle zhoršenie zdravotného stavu alebo požiare.
• Školenia a simulácie: Opatrovatelia by mali byť pravidelne školení v oblasti prevencie krízových situácií a mali by sa zúčastňovať na simuláciách, ktoré im pomôžu pripraviť sa na reálne situácie.

tags: #opatrovatelska #starostlivost #usmernenia