Opakujúca sa práceneschopnosť a Sociálna poisťovňa: Všetko, čo potrebujete vedieť

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako „péenka“, je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti.

Ako získať PN a jej trvanie

Získanie PN-ky začína u lekára. Navštívite ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či váš zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár vám poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. PN-ku odovzdáte zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní. Počas práceneschopnosti informujete lekára a zamestnávateľa o zmenách, ako je predĺženie PN-ky. Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky vás lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce.

Zmeny v dĺžke náhrady príjmu od zamestnávateľa od 1. januára 2026

Systém vyplácania nemocenských dávok čaká od nového roka zmena. Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi po splnení zákonných podmienok vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.

Do 31. decembra 2025 (súčasný stav):

• Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa dávku nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa.

Od 1. januára 2026 (nový stav):

• Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.

Príklady:

• Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.
• Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. januára 2026.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoľných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

Hlavné zmeny:

• PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nebudete musieť: prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnancovi však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak ste v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť. Ak zamestnávateľ pochybil a zaslal nesprávne údaje, zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.

Viacero pracovných pomerov a ePN

Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká. Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim.

Papierová PN (pred zavedením ePN)

Pred zavedením ePN platil iný postup, ktorý si vyžadoval aktívnu účasť zamestnanca pri odovzdávaní dokumentov. Ak vám lekár vystavil PN-ku na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom.

Diely papierovej PN-ky:

• I. diel potvrdenia - „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
• II. diel potvrdenia - „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
• IIa. diel potvrdenia - „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
• III. diel PN-ky - hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu. Odosiela ju lekár, ktorý PN vystavil.
• IV. diel - „oznámenie o skončení PN”. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ).

Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni. Pri papierovej forme PN si zamestnanec necháva diel I. a po skončení PN ho vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.

Nemocenské: Výška a podmienky

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Osoba pri dočasnej PN má nárok na nemocenské dávky. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Kto má nárok na nemocenské?

• Zamestnanec: od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
• Povinne nemocensky poistená SZČO: od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.
• Osoba v ochrannej lehote: od 1. do 3. dňa trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Nemocenské:

Premlčanie nároku na nemocenské

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká: uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).

V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
• Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.

Povinnosti SZČO počas PN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
• Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Odvody počas PN živnostníka

V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody. Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Pokuty za porušenie

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Nové kompetencie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne

Nová kompetencia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorá im od 1. januára tohto roka umožňuje ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), prináša prvé výsledky. Od 1. januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov. Odrážajú sa nielen v podobe menšieho počtu maródujúcich, ale aj ušetrených finančných prostriedkov na dávku nemocenské a tiež prinášajú vyššie príjmy z daní a odvodov. Spolu za päť mesiacov tohto roka ide o odhadovaných takmer 48 miliónov eur. Od začiatku roka do konca mája 2025 bola každá desiata PN ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na podnet posudkového lekára Sociálnej poisťovne.

Počet „premaródovaných“ dní za päť mesiacov tohto roka medziročne klesol o viac ako 1,2 milióna. Opatrenia prijaté Sociálnou poisťovňou v oblasti kontroly PN spolu s novými oprávneniami posudkových lekárov sa podľa ministra práce Erika Tomáša a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Michala Tarišku javia ako vysoko efektívne, čo sa odzrkadľuje v pozitívnych výsledkoch a súčasnom vývoji práceneschopnosti na celom území Slovenska. „Vyhlásili sme boj proti fiktívnym PN, pretože nie je správne, aby ľudia, ktorí sú zdraví a môžu pracovať, poberali dávku nemocenské. Čím viac ušetríme na fiktívnych PN, tým viac peňazí zostane ľuďom, ktorí to reálne potrebujú. Chcem zdôrazniť, že táto iniciatíva sa nedotkne ľudí, ktorí sú reálne chorí,“ uviedol minister práce Erik Tomáš.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné (OČR) je nemocenská dávka, ktorú riešite so Sociálnou poisťovňou. Ide o nemocenskú dávku poskytovanú a vyplácanú štátom. Mnohí ľudia si OČR zamieňajú s PN. PN a OČR sú však dve rôzne nemocenské dávky. Veľmi všeobecne sa dá povedať, že na ošetrovné má nárok každý, kto si platí nemocenské poistenie, teda odvody do Sociálnej poisťovne.

Kto má nárok na OČR?

• Zamestnaní: Musíte si však platiť nemocenské poistenie.
• SZČO: Ide o samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si v danom období platia nemocenské poistenie. Nevzťahuje sa na živnostníkov, ktorým je napríklad prvý rok podnikania odpustené platenie sociálneho poistenia.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nemocenské poistenie si musíte platiť minimálne 270 dní, až potom vám vzniká nárok na OČR.

Mnohým sa dávka spája práve s OČR na dieťa, ktoré pre chorobu nemôže navštevovať škôlku či školu, alebo s OČR na rodičov, ktorých je potrebné dlhodobo ošetrovať či voziť k lekárom. Napríklad, ak štvorročné dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, ochorelo na chrípku a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrovanie inou osobou, jeden z rodičov preto zostane doma a bude dieťa po celý deň osobne ošetrovať. Alebo, ak deväťročné dieťa navštevuje základnú školu, ktorá bola na základe rozhodnutia obce zatvorená z dôvodu výskytu prípadov žltačky typu A, jeden z rodičov preto zostane doma a bude sa o dieťa starať.

Dĺžka trvania OČR

• Krátkodobá OČR: Trvá maximálne 14 dní. Vzniká od prvého dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Napríklad, ak vám dieťa ochorie a vy ho v pondelok vezmete k pediatrovi, ktorý potvrdí, že musí byť mimo kolektívu minimálne týždeň, nárok na OČR vám vzniká už v ten daný deň, teda v pondelok. Ak po týždni prídete na kontrolu a dieťa stále nie je zdravé, môžete s ním byť doma na krátkodobej OČR ďalších 7 dní, teda spolu 14 dní.
• Dlhodobá OČR: Trvá maximálne 90 dní. Týka sa napríklad detí, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to až do 18 rokov.

Žiadosť o ošetrovné

Na uplatnenie nároku na OČR je potrebné podať Žiadosť o ošetrovné. Tlačivo je potrebné vypísať a podpísať a následne doručiť do Sociálnej poisťovne, a to osobne alebo poštou. K vybaveniu dlhodobej OČR budete takisto potrebovať tlačivo od lekára. Tlačivo žiadosti o dlhodobé ošetrovné je potrebné vypísať, podpísať a následne doručiť Sociálnej poisťovni, a to osobne alebo poštou.

Výpočet OČR

Ak ste zamestnancom, vymeriavací základ pre OČR je vaša hrubá mzda. V prípade, že nie je možnosť vypočítať vám denný vymeriavací základ, pracuje Sociálna poisťovňa s pravdepodobným vymeriavacím základom. Ak sa staráte o dvoch chorých členov domácnosti, napríklad o dve malé deti, ktoré sú choré, aj v tomto prípade má nárok na ošetrovné len jedna osoba. Nijako sa však nevylučuje fakt, že ak je vaše dieťa choré napríklad dvakrát do mesiaca, tak prvýkrát s ním ostane na OČR mama a druhýkrát napríklad otec. OČR je možné najdlhšie čerpať po dobu 14 kalendárnych dní.

tags: #opakujuca #praceneschopnost #soc #poistovna