Integrácia osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) do pracovného prostredia je dôležitou súčasťou inkluzívnej spoločnosti. Integračné podniky zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože vytvárajú prostredie, ktoré je prispôsobené potrebám ZŤP zamestnancov. Okrem samotného pracovného miesta je pre úspešnú integráciu nevyhnutné poskytovať aj dodatočné pracovné pomôcky, ktoré im uľahčia vykonávanie pracovných úloh a zvýšia ich produktivitu.
Sociálne podniky plnia svoju veľmi dôležitú funkciu, ktorou je zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Od roku 2018 je v praxi zákon o sociálnej ekonomike, na základe ktorého tieto sociálne podniky pôsobia na Slovensku. Sociálne podniky sú podniky, ktoré majú povinnosť zamestnávať minimálne 30% znevýhodnených ľudí. Vytvárajú pracovné miesta pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu pri riešení sociálnych, ekonomických a environmentálnych výziev, znižujú regionálne rozdiely, posilňujú lokálnu ekonomiku, čím zlepšujú kvalitu života ľudí.
Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 600 registrovaných sociálnych podnikov. Väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky. Spoločne zamestnávajú 8 600 zamestnancov, pričom najväčšiu skupinu tvoria zdravotne znevýhodnení zamestnanci. Fungujú na princípe, že ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im prepláca časť nákladov na jeho mzdu. V prípade zdravotne znevýhodnenej osoby prepláca štát až 75% celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených osobách, napríklad sociálne znevýhodnených, ide o 50%.
Legislatívny rámec a podpora zamestnávania ZŤP
Slovenská legislatíva aktívne podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Zákon o službách zamestnanosti a ďalšie súvisiace predpisy upravujú podmienky poskytovania príspevkov a iných foriem podpory zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú ZŤP. Tieto opatrenia majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním ZŤP a motivovať zamestnávateľov k vytváraniu pracovných miest pre túto skupinu osôb.
Štát poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania. Medzi tieto príspevky patria:
- Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov: Tento príspevok je určený na podporu zamestnávateľov, ktorí vytvárajú chránené dielne alebo chránené pracoviská pre ZŤP.
- Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie: Tento príspevok je určený na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, vrátane ZŤP.
- Príspevok na aktiváciu nezamestnaných občanov: Tento príspevok je určený na podporu aktivácie nezamestnaných občanov, vrátane ZŤP, prostredníctvom rôznych foriem aktivačnej činnosti.
Integračné podniky a ich postavenie
Integračný podnik je zamestnávateľ, ktorý sa zameriava na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Väčšinu sociálnych podnikov tvoria integračné podniky, ktorých úlohou nie je trvale zamestnávať zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených ľudí, ale pripraviť ich pre otvorený trh práce.
Na nedávnej pracovnej porade zástupcov Národného inšpektorátu práce a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola zdôraznená dôležitosť dôslednej kontroly nad sociálnymi podnikmi a chránenými dielňami. Cieľom je zabezpečiť, aby projekty financované z verejných zdrojov prebiehali v súlade so zákonmi a pracovnoprávnymi predpismi, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zákazu nelegálneho zamestnávania.
Dodatočné pracovné pomôcky pre ZŤP
Dodatočné pracovné pomôcky sú nástroje, zariadenia alebo úpravy pracovného prostredia, ktoré uľahčujú ZŤP zamestnancom vykonávanie ich pracovných úloh. Tieto pomôcky sú prispôsobené individuálnym potrebám zamestnanca a jeho zdravotnému postihnutiu.
Typy pracovných pomôcok
Medzi najčastejšie používané pracovné pomôcky pre ZŤP patria:
- Ergonomické pracovné stoličky a stoly: Zabezpečujú správne držanie tela a minimalizujú riziko bolesti chrbta a iných zdravotných problémov.
- Špeciálne klávesnice a myši: Uľahčujú prácu s počítačom pre osoby s obmedzenou pohyblivosťou rúk.
- Hlasové ovládanie počítača: Umožňuje ovládať počítač hlasom pre osoby s ťažkým telesným postihnutím.
- Zväčšovacie lupy a softvér: Uľahčujú čítanie a prácu s textom pre osoby so zrakovým postihnutím.
- Úpravy pracovného prostredia: Napríklad bezbariérový prístup, úprava osvetlenia, zníženie hluku.
- Špeciálne komunikačné zariadenia: Pomáhajú osobám so sluchovým alebo rečovým postihnutím komunikovať s kolegami a klientmi.
- Osobní asistenti: Poskytujú pomoc pri vykonávaní pracovných úloh, s ktorými má ZŤP zamestnanec ťažkosti.
Financovanie pracovných pomôcok
Náklady na obstaranie dodatočných pracovných pomôcok môžu byť hradené z rôznych zdrojov, napríklad:
- Príspevky od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: Úrad môže poskytnúť príspevok na obstaranie pomôcok pre ZŤP zamestnanca.
- Projekty a programy financované z Európskeho sociálneho fondu: Tieto projekty sa zameriavajú na podporu zamestnávania ZŤP a často zahŕňajú aj financovanie pracovných pomôcok.
- Vlastné zdroje zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže investovať do pracovných pomôcok pre ZŤP zamestnancov s cieľom zlepšiť ich pracovné podmienky a zvýšiť ich produktivitu.
Príspevok na dodatočné náklady - čl. 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. ak príjemca pomoci poskytuje chránené zamestnanie, náklady na výstavbu, inštaláciu alebo modernizáciu výrobných jednotiek príslušného podniku a akékoľvek administratívne náklady a náklady na dopravu, za predpokladu, že sú priamym dôsledkom zamestnávania pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má voči ZŤP zamestnancom určité povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Medzi tieto povinnosti patrí:
- Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné prostredie a pracovné úlohy potrebám ZŤP zamestnanca.
- Zabezpečenie dodatočných pracovných pomôcok: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ZŤP zamestnancovi pracovné pomôcky, ktoré mu uľahčia vykonávanie jeho pracovných úloh.
- Poskytovanie odbornej prípravy a poradenstva: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť ZŤP zamestnancovi odbornú prípravu a poradenstvo, ktoré mu pomôžu adaptovať sa na nové pracovné prostredie a zlepšiť jeho pracovné zručnosti.
Úloha úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zohráva kľúčovú úlohu v podpore zamestnávania ZŤP. Poskytovanie príspevkov na zamestnávanie ZŤP: Úrad poskytuje príspevky zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú ZŤP. Sprostredkovanie zamestnania pre ZŤP: Úrad pomáha ZŤP hľadať si prácu a sprostredkováva im zamestnanie u vhodných zamestnávateľov. Poskytovanie odborného poradenstva a informácií: Úrad poskytuje odborné poradenstvo a informácie ZŤP a zamestnávateľom v oblasti zamestnávania ZŤP. Kontrola dodržiavania povinností zamestnávateľov: Úrad kontroluje, či zamestnávatelia dodržiavajú povinnosti voči ZŤP zamestnancom.
Kto poskytuje príspevky? - príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento poskytuje aj bližšie a záväzné informácie.
Uvedenou službou Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje právnickej osobe a fyzickej osobe, prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS), podať žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku integračnému podniku na vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk (odkaz na elektronickú službu je vypublikovaný nižšie) alebo je možné podať listinne (poštou alebo osobne, vzor žiadosti je dostupný v podrobnejších informáciách - odkaz nižšie) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť nie je spoplatnená.
Kontrolná činnosť a zmeny v legislatíve
Národný inšpektorát práce (NIP) v rámci svojej pôsobnosti vykonáva kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj nad zákazom nelegálneho zamestnávania. NIP sa aktívne zapája do kontrolných činností sociálnych podnikov a chránených dielní s cieľom overiť, či pri realizácii projektov financovaných z verejných zdrojov dochádza k dodržiavaniu zákonných pracovných podmienok, najmä v oblasti uzatvárania pracovných zmlúv, evidencie dochádzky, odmeňovania a dodržiavania pravidiel BOZP.
Dlhodobo vykonávané inšpekcie práce doposiaľ odhalili, že najčastejšie zistenými nedostatkami boli najmä: marenie výkonu kontroly, nedodržanie náležitostí pracovnej zmluvy pri vzniku pracovného pomeru a neposkytovanie mzdy v súlade so stupňom náročnosti vykonávanej práce.
Pri integračných podnikoch vykonáva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) kontrolu oprávnenosti výdavkov deklarovaných integračnými podnikmi, pričom využíva aj inštitút finančných kontrol na mieste vo forme ohlásenej a neohlásenej kontroly, ktorých cieľom je overiť výkon realizácie aktivít projektov v zmysle podmienok vyplývajúcich z výzvy, zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ďalších záväzných predpisov. Okrem uvedeného rezort práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) vykonáva aj preverovanie registrovaných sociálnych podnikov prostredníctvom metodicko štatistického zisťovania a kontrolou dodržiavania povinností sociálnych podnikov podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Ministerstvo práce predstavilo viacero zmien, ktoré sa týkajú fungovania sociálnych podnikov. „Prvou zmenou je, že integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu - teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok - bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratý štatút sociálneho podniku,“ vysvetlil minister práce Erik Tomáš. V prípade zdravotne postihnutých osôb budeme po novom požadovať posúdenie posudkovým lekárom spôsobilosť tohto človeka pre konkrétne pracovné miesto a budeme požadovať aj posúdenie, či potrebuje asistenta. Druhou zmenou je, že sociálny podnik bude môcť na toho istého zamestnanca čerpať vyrovnávací príspevok iba raz. Ak sa ten istý zamestnanec zamestná v inom integračnom podniku ako znevýhodnená osoba, tak tento iný integračný podnik bude môcť poberať príspevky na tohto zamestnanca. Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer. Pri nových sociálnych podnikoch skracujeme lehotu na splnenie podmienky zamestnania 30 % znevýhodnených zamestnancov z jedného roka na 3 mesiace. Ďalšou úpravou je, že zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. „V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Tento zisk prepadne v prospech štátu aj vtedy, keď počas tejto dvojročnej doby sociálny podnik buď z vlastnej iniciatívy alebo kvôli pochybeniam ukončí svoju činnosť,“ vysvetlil Erik Tomáš. Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30% každej zákazky. „Nie je možné, aby sociálny podnik zvíťazil vo verejnej súťaži a celú zákazku vybavil cez subdodávateľa. To sú tie skryté špekulácie,“ povedal minister. Uvedené zmeny bude rezort práce komunikovať s Úradom pre verejné obstarávanie. Rovnako aj prípadné zmeny pri sadzbe DPH pre registrované sociálne podniky budú komunikované s Ministerstvom financií, ako vecným gestorom zákona o DPH. Predstavený zámer rezort práce v najbližšom období predloží do legislatívneho procesu.
NIP a MPSVR týmto prispievajú k zabezpečeniu transparentného, zákonného a spoločensky zodpovedného fungovania projektov sociálnej ekonomiky v rámci Programu Slovensko 2021-2027.
Aké náklady sú oprávnené? - za oprávnené náklady sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné, sú riadne odôvodnené, preukázané účtovnými dokladmi, sú vynaložené v súlade s platnými právnymi predpismi a výlučne súvisia so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím, sú primerané, t. j. zodpovedajú obvyklým cenám v danom mieste a čase, spĺňajú podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti použitia a navzájom sa neprekrývajú.