V právnom systéme Slovenskej republiky je oboznamovanie prísediacich sudcov s utajovanými skutočnosťami komplexná otázka, ktorá vyvoláva nejednotnú prax prvostupňových súdov. Tento príspevok identifikuje právny základ pre oboznamovanie prísediaceho sudcu s utajovanými skutočnosťami a poukazuje na rozdielnu prax súdov, predovšetkým v kontexte zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností (ďalej len „ZoUS“) a Trestného poriadku (ďalej len „Tr. poriadok“).
Nejednotná prax súdov a prípad Ivana Lexu
Niektoré súdy považujú prísediaceho za tzv. ďalšiu osobu podľa Trestného poriadku, ktorá je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami bez osvedčenia. Poukazujú na § 35 ods. 2 ZoUS, podľa ktorého sa v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez vykonania bezpečnostnej previerky, môže oboznámiť s utajovanými skutočnosťami osoba, ktorá odkazuje na § 201 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení účinnom k 1.5.2004. V súčasnosti mu zodpovedá znenie § 250 ods. 2 Tr. poriadku. Ide o ustanovenie, ktoré, v prípade vylúčenia verejnosti z hlavného pojednávania, umožňuje súdu povoliť prístup naň (i) jednotlivým osobám z dôležitých dôvodov a/alebo (ii) dôverníkovi/m obžalovaného. Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajovaných skutočností, dôverníkom môže byť iba taká osoba, proti ktorej súd nemá výhrady. Pred rozhodnutím o prípadných výhradách si súd vyžiada stanovisko prokurátora.
Práve z ustanovenia § 35 ods. 2 ZoUS niektoré súdy vyvodzujú právny základ pre oboznamovanie sa prísediaceho s utajovanými skutočnosťami. Na § 35 ods. 2 ZoUS nadväzujú ustanovenia § 161 a § 247 ods. 6 Tr. poriadku. Ak je zrejmé, že sa na hlavnom pojednávaní budú prejednávať utajované skutočnosti, predseda senátu najneskôr po otvorení hlavného pojednávania poučí sudcov, prísediacich a ostatné osoby, ktoré sa zúčastnia na konaní o zásadách utajenia a právnych následkoch ich porušenia. Na poučenie nadväzuje podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti. Samotné ustanovenie § 247 ods. 6 Tr. poriadku teda predpokladá, že s utajovanými skutočnosťami sa môžu oboznamovať osoby, ktorých prítomnosť je pre konanie nevyhnutná, hoci nie sú držiteľmi osvedčenia.
Táto problematika sa dostala do popredia v trestnej veci obvineného bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ing. Ivana Lexu a ďalších. Táto vec zviditeľňuje špecifický, dosiaľ nepreskúmaný aspekt tohto inštitútu - otázku právneho základu oboznamovania sa prísediaceho s utajovanými skutočnosťami. Obžaloba v tejto veci uvádza, že na spáchanie skutkov boli použité prostriedky SIS, a preto sú obsahom súdneho spisu utajované skutočnosti.
Mestský súd Bratislava I, ktorý je v uvedenej veci miestne a vecne príslušný od 1. júna 2023, nezahájil hlavné pojednávanie. Predseda príslušného senátu totiž trvá na tom, že prísediaci sudcovia z radov občanov musia podstúpiť bezpečnostnú previerku IV. stupňa, aby mohli byť zaradení do senátu, ktorý prejedná túto obžalobu. Chýba dostatočný počet prísediacich s osvedčením podľa § 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.
Právny status prísediaceho sudcu
Ústavodarca po roku 1989 nadviazal na terminológiu ľudového súdnictva z 50. až 70. rokov 20. storočia. V rámci ústavných zmien z roku 2001 došlo k definitívnemu potvrdeniu, že ústavodarca považuje prísediaceho za sudcu. Ustanovenie § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS nediferencuje sudcov podľa vecnej, miestnej ani funkčnej príslušnosti. Tým sa dospieva k totožnému záveru, že pojem sudca, pokiaľ ide o ich osobitné postavenie pri prístupe k utajovaným skutočnostiam, zahŕňa aj prísediaceho sudcu z radov občanov.
Predpoklady na voľbu prísediaceho a výkon funkcie (§ 139 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú sčasti zhodné s predpokladmi na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 10 ods. 1 ZoUS). Ak sa v súlade s § 35 ods. 2 ZoUS môže s utajovanými skutočnosťami oboznamovať osoba, ktorá nie je bezúhonná a svojím správaním nezaručuje ochranu utajovaných skutočností, o to viac platí, že sa s nimi môže oboznamovať prísediaci, ktorý musí spĺňať podmienku bezúhonnosti po celý čas trvania funkcie a ktorého morálne vlastnosti dávajú záruku riadneho výkonu funkcie.
Napriek jazykovému výkladu, ktorý by umožňoval považovať prísediaceho za „osobu s osobitným postavením“ podľa § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS, sa v bezpečnostnej praxi tento právny základ nepovažuje za vhodný. Oprávnenie prísediaceho sudcu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre výkon funkcie predstavuje súčasť záruk na dosiahnutie nezávislosti a nestrannosti súdu a prostriedok efektívneho výkonu súdnictva v senátnych veciach na prvostupňových trestných súdoch.
Demokratická legitimita a nezávislosť súdnictva
Zmyslom prístupu k utajovaným skutočnostiam je zabezpečiť demokratickú kontrolu nad spravodajskými službami. Aj tajné služby rešpektujú, že vysoký stupeň demokratickej legitimity má väčšiu váhu než osvedčenie, resp. bezpečnostná previerka. Prísediaci sudca z radov občanov je na tom istom stupni demokratickej legitimity, od ktorého zákonodarca odvodzuje oprávnenie iných osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Oprávnenie prísediaceho sudcu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre výkon funkcie predstavuje súčasť záruk na dosiahnutie nezávislosti a nestrannosti súdu.
Nevyžaduje sa, aby sa sudcovia podrobili bezpečnostnej previerke, pretože by to nebolo v súlade so zásadou nezávislosti súdnictva. Mohlo by dôjsť ku konfliktu s právom na zákonného sudcu, ak by bol sudca z konania odvolaný pre výsledky bezpečnostnej previerky. Okrem toho, súdne konanie, v ktorom boli nečakane predložené utajované skutočnosti, by sa muselo na niekoľko týždňov prerušiť, aby sa mohla vykonať previerka.
V prípade bývalého riaditeľa SIS sú závery o demokratickej legitimite obzvlášť príhodné, pretože trestné konanie sa vedie pre skutky, ktorých sa obvinení dopustili ako príslušníci SIS a pri ktorých použili prostriedky SIS. Podmieňovanie prístupu previerkou je v napätí s právom na zákonného sudcu a ochranou nezávislosti a nestrannosti súdu, špeciálne v prípadoch, ak prísediaci má rozhodovať o záujmoch spravodajskej služby, ktorá sa na previerke podieľa.
Rozvrh práce a výber prísediacich
Rozvrh práce súdu a spôsob výberu konkrétnych prísediacich do senátu je relevantný z perspektívy článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Ak by výber prísediacich nebol transparentný a založený na vopred stanovených pravidlách, mohlo by to narušiť právo na zákonného sudcu.
| Súd | Počet prísediacich | Priradenie k oddeleniam | Spôsob výberu do senátu |
|---|---|---|---|
| Mestský súd Bratislava I | 57 | Nie sú priradení | Predseda senátu si môže vybrať ktoréhokoľvek prísediaceho (bez zmluvného oprávnenia) |
| Mestský súd Košice | Primeraný počet (3-9 na oddelenie) | Priradení k oddeleniam | Podľa abecedného poradia (podľa priezviska) |
Rozvrh práce Mestského súdu Bratislava I napríklad neumožňuje predsedom senátov vyberať si prísediacich, avšak v praxi k tomu dochádza. Naopak, rozvrh práce Mestského súdu Košice v pravidlách určovania zákonného sudcu uvádza, že prísediaci sa vyberajú zo zoznamu z tých prísediacich, ktorí sú pridelení do príslušného oddelenia, a to podľa abecedného poradia (podľa priezviska).
Abecedné rotácie zabezpečujú, že v pravidelných intervaloch si musia vybrať takého prísediaceho, s ktorým nemajú predchádzajúcu skúsenosť. Ak v konkrétnej trestnej veci bude takýto prísediaci nahradený iným, a to mimo abecedného poradia, musí o tom predseda senátu spísať záznam. To uľahčuje kontrolu dodržiavania tohto pravidla účastníkmi konaní, pretože tí už po nápade veci na súd poznajú potenciálny okruh členov senátu, a pokiaľ sa výsledné zloženie odchýli od tohto predpokladu z rozvrhu práce, môžu bližšie skúmať a namietať dôvody zmeny.
Súhlas s previerkou a právo na zákonného sudcu
Podmieňovanie prístupu prísediacich k utajovaným skutočnostiam bezpečnostnou previerkou je v napätí s právom na zákonného sudcu a ochranou nezávislosti a nestrannosti súdu. V konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že o zložení súdu by rozhodoval orgán výkonnej moci, ktorého personálne a materiálne zdroje boli podľa obžaloby použité na spáchanie trestnej činnosti, ktorá je predmetom obžaloby. To by mohlo narušiť dôveru v spravodlivosť a nezávislosť súdnictva.
Medzinárodný kontext
Aj v Poľsku je právna úprava prístupu prísediacich a porotcov k utajovaným skutočnostiam v podstatných črtách totožná s tuzemskou. Tamojšia úprava umožňuje prísediacim oboznamovať sa bez vykonania bezpečnostnej previerky aj s utajovanými skutočnosťami cudzích mocí, avšak po predchádzajúcom súhlase cudzej moci. To naznačuje, že aj na medzinárodnej úrovni existujú mechanizmy, ktoré umožňujú prístup k citlivým informáciám bez nutnosti štandardnej bezpečnostnej previerky, pokiaľ sú splnené iné záruky, ako napríklad vyhlásenie o mlčanlivosti a poučenie.
Záver a odporúčania
Formuluje sa názor, že prísediaci sú oprávnení pristupovať k utajovaným skutočnostiam bez previerky a to iba na základe vyhlásenia o mlčanlivosti a poučenia. Podmieňovanie prístupu previerkou je v napätí s právom na zákonného sudcu a ochranou nezávislosti a nestrannosti súdu. V trestných veciach, kde sú utajované skutočnosti kľúčové pre rozhodovanie, by obmedzenie prístupu prísediacich mohlo viesť k tomu, že by sa nemohli oboznámiť s úplným dôkazným stavom veci a hlavné pojednávanie by teda nemalo „zdarný priebeh“.
Pre zabezpečenie zákonnosti a efektivity trestného konania je kľúčové, aby prísediaci sudcovia mali prístup k všetkým relevantným informáciám, vrátane utajovaných skutočností, a to bez zbytočných prekážok, ktoré by mohli narušiť ich nezávislosť a nestrannosť. Navrhovaná prax podpísania vyhlásenia o mlčanlivosti a riadneho poučenia sa javí ako dostatočný právny základ a záruka ochrany utajovaných skutočností.