Odchodné a odstupné predstavujú odlišné peňažné kompenzácie pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Podmienky poskytovania odstupného a odchodného sú upravené v Zákonníku práce.
Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Odstupné a odchodné sú dve rôzne finančné bonusy, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Odstupné je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na tieto príjmy sa vzťahuje daň z príjmov a odvody na zdravotné aj sociálne poistenie.
Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce:
- ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje a zamestnanec s novým miestom výkonu práce nesúhlasí.
- ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (napr. rozhodne o tom, že určitá pracovná pozícia bude k 29.2.2024 zrušená).
- ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú osobitným predpisom.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Ak dáva výpoveď zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká. Zamestnávateľ môže taktiež rozhodnúť, že poskytne zamestnancovi odstupné dobrovoľne.
Výpočet výšky odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Tabuľka výšky odstupného
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného pri výpovedi | Výška odstupného pri dohode |
|---|---|---|
| menej ako 2 roky | - | 1-násobok priemerného zárobku |
| 2 až 5 rokov | 1-násobok priemerného zárobku | 2-násobok priemerného zárobku |
| 5 až 10 rokov | 2-násobok priemerného zárobku | 3-násobok priemerného zárobku |
| 10 až 20 rokov | 3-násobok priemerného zárobku | 4-násobok priemerného zárobku |
| nad 20 rokov | 4-násobok priemerného zárobku | 5-násobok priemerného zárobku |
Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:
- od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
- od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
- od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
- od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru.
Príklady výpočtu odstupného
- Príklad 1 - výpoveď a 9 rokov služby:
Priemerný mesačný zárobok 1 400 €. Dôvod nadbytočnosť, pracovný pomer trval 9 rokov. Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Nárok na odstupné 2 × 1 400 € = 2 800 €.
- Príklad 2 - dohoda a 9 rokov služby:
Priemerný mesačný zárobok 1 400 €. Dôvod nadbytočnosť, pracovný pomer trval 9 rokov. Ak sa pracovný pomer končí dohodou z organizačných alebo zdravotných dôvodov, zamestnancovi vzniká nárok na odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Nárok na odstupné 3 × 1 400 € = 4 200 €.
Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Odchodné je možné poskytnúť len jedenkrát. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70 %).
- zamestnancovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok.
Aby zamestnancovi vznikol nárok na odchodné podľa § 76a Zákonníka práce, musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, ako zamestnancovi vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.
Súbeh odstupného a odchodného
Obe plnenia sa môžu v určitých situáciách kumulovať a majú vlastné pravidlá pre výšku aj zdanenie. Príklad 3 - súbeh odstupného a odchodného: zamestnanec končí dohodou z organizačných dôvodov po 22 rokoch, priemer 1 600 €, zároveň odchádza na starobný dôchodok. Odstupné min. 5 × 1 600 = 8 000 € a odchodné min. 1 × 1 600 = 1 600 €; spolu 9 600 € pred zdanením a odvodmi.
Zdaňovanie odstupného a odchodného
Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti: zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.
Odchodné a odstupné patria medzi príjmy zamestnanca zo závislej činnosti. Podliehajú dani z príjmov a tiež odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.
Dostali ste výpoveď? Overte si, či je platná. Kto má nárok na odstupné?
Špecifické prípady a otázky z praxe
Odchodné a starosta
V mesačníku ÚČTOVNÍCTVO ROPO a OBCÍ č. 2/2011 v časti PRACOVNÉ PRÁVO bolo vysvetlené, že starosta, ktorý počas výkonu funkcie starostu nadobudol nárok na starobný dôchodok, nárok na odchodné nemá. Starostka je už 4 volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky. Keď jej skončí volebné obdobie, ide rovno na dôchodok, na svoje pôvodné miesto už nenastúpi. V takom prípade nemá nárok z funkcie starostu na odchodné a odstupné.
Tvorba rezervy na odchodné
Ak obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku, zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Obec má povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024. Rezerva na odchodné sa účtuje na účet 527/323. V prípade učiteľky MŠ, ktorá končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024 a žiada si o priznanie predčasného starobného dôchodku, pričom rozhodnutie o priznaní dôchodku prinesie až v roku 2025, je potrebné tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024.
Odchodné a predčasný starobný dôchodok (PSD)
Ak zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada Sociálnu poisťovňu (SP) o priznanie PSD (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov), vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Zamestnanec tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. Odchodné sa má počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD, nie v poslednej výplate. Ak má škola pochybnosti, či bude priznaný PSD, odchodné sa nevypočíta v poslednej výplate a neodvedie do depozitu. Odchodné sa má vyplatiť až po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku.