Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca. Bez ohľadu na to, či ide o ďalší krok vo vašej kariére, zmenu oblasti práce, alebo len novú životnú etapu, je dôležité sa rozlúčiť s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne. Prvý dojem je dôležitý, no rovnako aj posledný.
Formy rozlúčky a kedy sa rozlúčiť
Niektorí ľudia sa lúčia osobne počas mítingu, iní si pripravia individuálne správy pre najbližších kolegov. Ideálne je urobiť tak deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy. Komunikácia s klientmi alebo partnermi musí byť striktne formálna.
Ako (profesionálne) dať výpoveď v práci
Čomu sa pri rozlúčke vyhnúť
Nevhodné je písať negatívne spomienky, sťažnosti na kolegov alebo porovnávanie s novým zamestnávateľom. Vyhnite sa aj interným informáciám, ktoré nemajú odchádzajúci zamestnanci zdieľať.
Čo zahrnúť do poďakovania pri odchode do dôchodku
Myslite na to, že radosť z úspechov zdieľate spolu s kolegami a vedením vašej firmy. Ak máte v záujme udržiavať kontakt s vašimi kolegami a kolegyňami, nezabudnite na priloženie kontaktu, kde vás zastihnú.
Príklady formulácií:
- „Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo.“
- „Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu.“
- „Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie.“
- „rada by som vám oznámila, že moja cesta v spoločnosti sa blíži ku koncu. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a prajem veľa úspechov do budúcnosti.“
- „ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú.“
- „rada by som vás informovala, že od [dátum] už nebudem súčasťou spoločnosti [Názov]. Po tomto dátume vás bude zastupovať moja kolegyňa [meno, kontakt].“
Perspektíva odchodu do dôchodku
Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Príbeh Jozefa Matlocha: Od ekonóma k generálnemu sekretárovi Charity
Jozef Matloch, generálny sekretár Spišskej katolíckej charity, strávil na charite 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Jeho cesta k práci na charite bola náhodná. Pôvodne pracoval ako ekonóm s primeraným platom a blízko domova. Hoci mal odpor k účtovníctvu zo školy, vďaka šikovnému kolegovi si túto prácu obľúbil a ostal v nej pracovať.
Zmena smerovania a hľadanie poslania
Neskôr mu bola ponúknutá práca riaditeľa úseku ekonómie na charite. Túto dilemu riešil dva mesiace, pýtal sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Charitu poznal len povrchne, no po preskúmaní jej činnosti sa divil, koľko služieb a organizačných zložiek má. Po premodlievaní a radení sa s duchovným, ktorý mu pripomenul, že „hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia,“ sa rozhodol prácu prijať.
Na pozícii generálneho sekretára
Zhruba po roku ho bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára. Chvíľu vykonával obe pozície, no pre náročnosť navrhol diecéznemu riaditeľovi prijať na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Jeho náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, riadenie sekretariátu a komunikácia s riaditeľmi organizačných zložiek.
Osobné skúsenosti a pocity z odchodu
Jozef Matloch sa za tie roky naučil, že všetko je v Božom pláne a Boh pozerá na naše úmysly. Hoci by mnoho situácií riešil dnes inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách, mu dovolilo zaspávať pokojne. Z charity odchádza s dobrým pocitom, snažil sa svoju prácu vykonávať poctivo. Chcel prispieť k dobru, pomáhať, a hoci nepomáhal priamo v teréne, snažil sa pochopiť kolegov a rozmýšľal nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu vykonávali čo najlepšie. Má aj zmiešané pocity, lebo kolegovia si mysleli, že bude pracovať aj na dôchodku. Vníma, že 12 rokov bolo dosť a teší sa na oddych. Adrenalín mu síce bude chýbať, no dobijú mu ho vnúčatá, ktorých má 9.
Odkaz pre nástupkyňu a kolegov
Jozef Matloch navrhol za svoju nástupkyňu Lenku Gurskú, pretože pozná sociálne služby, vie vychádzať s ľuďmi a robí veci so srdcom. Praje jej, aby v tom pokračovala. Neodchádza z charity tak, že by zabuchol dvere, je otvorený pomôcť a poradiť. V charite sa vždy cítil dobre a nemal pocit zlých vzťahov s nikým.
Odkazy od kolegov:
- Martin Janíček, personálny riaditeľ: „Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
- Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia: „Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach. …ĎAKUJEME…“
- Lenka: „Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
- Kolegovia z Projektového oddelenia: „V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou. P.S.: Stále budeme myslieť na to, že si niekedy pôjdeme dať demižón vína „pri ríku“.“
tags: #odchod #do #dochodku #podakovanie