Obecné sociálne podniky (OSP) sú jedným z nástrojov, ako efektívne riešiť sociálne, ekonomické a environmentálne problémy na lokálnej úrovni. Tento koncept spája prvky podnikania so sociálnym poslaním, čím poskytuje obciam a mestám možnosť nielen podporovať zamestnanosť a inklúziu, ale aj zlepšovať kvalitu života svojich obyvateľov.
S pojmom sociálny podnik sa stretol takmer každý starosta alebo každá starostka. Nie všetci asi ale poznajú jeho výhody. V prvom rade ide o zjednodušenú administratívu pri obstarávaní verejných prác. Ak obce obstarávajú práce, ktoré dokáže vykonať ich vlastný sociálny podnik (t. j. spoločnosť 100% kontrolovaná obcou a plniaca z 80% úlohy zadané obcou), môžu tieto zákazky zadať priamo tomuto podniku. A k tomu aj ušetria.
Zákon totiž pre výkony dodané registrovanými sociálnymi podnikmi ustanovuje zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty 10%. Pri zákazke v cene 100 000 eur plus DPH tak obec len na dani ušetrí 10 000 eur. A nakoniec je tu sociálne hľadisko. Skrze vlastný sociálny podnik môžu totiž obce do pracovného procesu zapojiť občanov, ktorí by si možno prácu hľadali len ťažko. Teda pomôcť im stať sa opäť produktívnymi členmi spoločnosti. Práve tento benefit - hoci možno ťažko vyjadriteľný v peniazoch - má z hľadiska úloh a spoločenských funkcií obcí najväčší význam. Zriadenie sociálneho podniku vyžaduje určité úsilie a určite uňho nebude možné obstarať všetko, čo obec potrebuje.
História sociálneho podnikania na Slovensku
Sociálne podnikanie ako také má dlhú históriu, ktorá siaha až do 19. storočia, keď vznikali prvé družstvá a spolky zamerané na podporu marginalizovaných skupín. Moderná podoba sociálnych podnikov sa začala formovať v druhej polovici 20. storočia, najmä v krajinách západnej Európy, ako sú Taliansko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Tieto organizácie vznikali ako odpoveď na sociálne problémy, ktoré štát nedokázal efektívne riešiť, a sústreďovali sa najmä na podporu znevýhodnených skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím alebo mladí ľudia bez pracovných skúseností.
V postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, sa koncept sociálnych podnikov rozvíjal až neskôr, po roku 1989. Organizácie tohto typu tu spočiatku vznikali najmä ako neziskové organizácie alebo projekty financované z grantov Európskej únie. Postupom času sa však začal klásť dôraz na ich udržateľnosť, čo viedlo k formovaniu podnikateľských modelov, ktoré dokázali generovať zisk a zároveň plniť svoje sociálne poslanie.
Legislatívny rámec pre sociálne podnikanie na Slovensku sa výrazne zlepšil po prijatí zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý poskytuje definície, podmienky a podporu pre vznik a fungovanie sociálnych podnikov vrátane tých obecných. Tento zákon umožňuje obciam zakladať podniky, ktoré kombinujú ekonomickú činnosť so sociálnym dopadom.
Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z.z.), finančná podpora (investičná a kompenzačná) a rozvoj sociálnej ekonomiky. S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z.z. komplexný rámec nielen pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Zákon definuje pojem sociálny podnik, kritériá registrácie, podmienky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby a spôsob merania pozitívneho sociálneho vplyvu.
Čo je to registrovaný sociálny podnik?
Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev. Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ako právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá spĺňa zákonné kritériá a vykonáva spoločensky prospešnú službu.
Medzi kľúčové charakteristiky sociálneho podniku patrí:
- Hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, t.j. vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
- Zisk sa reinvestuje do rozvoja podniku a jeho sociálneho poslania, nemôže sa rozdeliť medzi individuálnych vlastníkov.
- Obmedzené prerozdelenie zisku.
- Demokratické riadenie.
Na Slovensku sa rozlišujú tri typy registrovaných sociálnych podnikov (r. s. p.):
- Integračný sociálny podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Merateľný pozitívny sociálny vplyv sa dosahuje na základe percenta zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb. Počet takýchto osôb v integračnom podniku je min. 30%.
- Sociálny podnik bývania: Zabezpečuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre oprávnené osoby alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Merateľný pozitívny sociálny vplyv sa dosahuje na základe percenta prenajímaných bytov.
- Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Zameriava sa na vykonávanie spoločensky prospešnej služby, ktorá nie je primárne zameraná na integráciu znevýhodnených osôb alebo bývanie. Podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu je hlavným cieľom podniku.
Registráciu podnikov sociálnej ekonomiky vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). V súčasnosti je na Slovensku registrovaných viac ako 180 sociálnych podnikov. Medzi príklady registrovaných sociálnych podnikov patria: Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik alebo Obecná prevádzkareň, s.r.o. sociálny podnik. Subjekty, ktoré sa rozhodnú stať sa registrovaným sociálnym podnikom, môžu čerpať rôzne výhody (napr. znížená sadzba DPH, vyhradené zákazky).
Výhody obecných sociálnych podnikov
Obecné sociálne podniky prinášajú viacero výhod nielen pre samotnú obec, ale aj pre jej obyvateľov a širšiu komunitu. Medzi najvýznamnejšie výhody patrí:
1. Podpora zamestnanosti
Jednou z hlavných úloh OSP je vytváranie pracovných miest pre ľudí zo znevýhodnených skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím alebo ľudia z marginalizovaných komunít. Týmto spôsobom sa znižuje miera nezamestnanosti a zlepšuje sociálna inklúzia.
2. Rozvoj miestnej ekonomiky
OSP prispievajú k rozvoju lokálnej ekonomiky tým, že podporujú malé podniky, miestnych dodávateľov a využívajú lokálne zdroje. To zároveň vedie k zníženiu odlivu finančných prostriedkov z obce do väčších miest či zahraničia.
3. Zlepšenie kvality života
Sociálne podniky sa často zameriavajú na poskytovanie služieb alebo produktov, ktoré zlepšujú životnú úroveň obyvateľov. Môže ísť napríklad o služby pre seniorov, environmentálne projekty alebo kultúrne aktivity.
4. Finančná stabilita obce
O.S.P. dokážu generovať zisk, ktorý môže byť použitý na ďalšie rozvojové projekty obce. Navyše, vďaka štátnej podpore a dostupným grantom sú náklady na ich vznik a prevádzku často nižšie.
5. Environmentálne prínosy
Mnohé obecné sociálne podniky sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, ako je recyklácia, údržba zelene či podpora ekologických technológií. Tým prispievajú k udržateľnému rozvoju.
Ako založiť obecný sociálny podnik?
Založenie obecného sociálneho podniku môže byť pre obce náročné, ale s dobrým plánovaním a prípravou je tento proces zvládnuteľný. Tu je prehľad základných krokov:
1. Identifikácia potrieb komunity
Prvým krokom je analýza potrieb obyvateľov a problémov, ktorým obec čelí. Môže ísť o vysokú nezamestnanosť, nedostatok služieb pre seniorov alebo problémy s odpadovým hospodárstvom. Na základe tejto analýzy je možné určiť, aké zameranie by mal sociálny podnik mať.
2. Vypracovanie podnikateľského plánu
Podnikateľský plán by mal obsahovať jasné ciele, opis plánovaných aktivít, analýzu trhu, finančný plán a spôsob merania sociálneho dopadu. Tento dokument je nevyhnutný nielen pre získanie financovania, ale aj pre samotné riadenie podniku.
3. Získanie podpory a financovania
Obec môže požiadať o štátnu podporu, granty Európskej únie alebo využiť vlastné zdroje. Zákon o sociálnej ekonomike umožňuje získavať daňové úľavy a iné výhody pre registrované sociálne podniky.
4. Založenie právnej formy
Obecný sociálny podnik môže byť zriadený ako obchodná spoločnosť (napríklad s.r.o.) alebo iná právna forma, ktorá spĺňa kritériá zákona o sociálnej ekonomike. Podmienkou je registrácia podniku ako subjektu sociálnej ekonomiky.
5. Začiatok činnosti a monitoring
Po splnení všetkých legislatívnych požiadaviek môže podnik začať svoju činnosť. Dôležité je priebežne monitorovať dosahovanie sociálneho vplyvu a finančnú udržateľnosť.
Príklady úspešných obecných sociálnych podnikov na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko príkladov úspešných obecných sociálnych podnikov. Niektoré z nich sa zameriavajú na výrobu a predaj miestnych produktov, iné na poskytovanie služieb v oblasti údržby verejných priestranstiev či starostlivosti o seniorov. Ich úspech je založený na kombinácii dobrého plánovania, podpory zo strany obce a zapojenia miestnej komunity.
Konkrétne príklady:
- Hrhovské služby s.r.o.: O.S.P., ktorý vyriešil nezamestnanosť Rómov v obci Spišský Hrhov.
- SVEPOS: Vybudovanie 41 bytových jednotiek nižšieho štandardu, čo zabezpečilo bývanie pre približne 130 obyvateľov obce Sveržov. Medzi ďalšie úspechy patrí výstavba komunitného centra, monitorovací systém, rekonštrukcia verejného osvetlenia a likvidácia nelegálnych skládok. To prispelo k zlepšeniu životných podmienok a rozvoju obce.
- Obecný podnik Raslavice, spol. s r.o.: Zamestnanie sociálne znevýhodnených občanov v Raslaviciach (okres Bardejov).
- Obecný podnik Margecany, s.r.o.: Zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných občanov v Margecanoch (okres Košice).