Nezamestnanosť v Žilinskom kraji a celoslovenský kontext: Pohľad na aktuálne trendy a opatrenia

Nezamestnanosť predstavuje komplexný socioekonomický jav, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny i celú spoločnosť. Hoci sa zdá, že nezamestnanosť už nepredstavuje pre Slovákov najväčší problém, je dôležité monitorovať a analyzovať jej vývoj, aby bolo možné efektívne reagovať na prípadné negatívne trendy a podporovať zamestnanosť. Tento článok sa zameriava na nezamestnanosť v Žilinskom kraji, pričom využíva štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a ďalšie relevantné údaje, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.

Celoslovenský kontext nezamestnanosti

V kontexte celého Slovenska sa miera nezamestnanosti vyvíja dynamicky. Podľa generálneho riaditeľa ÚPSVR Mariána Valentoviča dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v decembri minulého roka 4,92 %. Medzimesačne sa nezmenila a medziročne klesla o 0,12 percentuálneho bodu. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) informoval, že medziročný aj medzimesačný pokles nezamestnanosti je na Slovensku rýchlejší a aktuálne je na úrovni 6,35 percenta. Ešte v apríli bola 6,54-percentná.

V novembri klesla miera nezamestnanosti na 6,64 %. Ide o pokles o 0,15 percentuálneho bodu. Celková miera nezamestnanosti sa medzimesačne znížila o 0,16 percentuálneho bodu na 7,33 %. V minulom mesiaci si našlo prácu 10,9 tisíca uchádzačov o zamestnanie.

Štatistiky a trendy z rokov 2018 a 2025

V júli 2018 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,47 %. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (5,43 %) vzrástla o 0,04 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne poklesla o 1,23 p. b. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v júli 2018 dosiahol 150 268 osôb. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (149 727 osôb), vzrástol o 541 osôb (o 0,36 %). Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v júli 2018 6,60 %. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (6,58 %) vzrástla o 0,02 p. b. Medziročne poklesla o 1,31 p. b. Stav celkového počtu UoZ v júli 2018 dosiahol 181 322 osôb. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (181 447 osôb), poklesol o 152 osôb (o 0,07 %).

Ku koncu júla 2018 úrady práce evidovali 82 496 voľných pracovných miest (VPM). V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 105 VPM.

V 4. štvrťroku 2025 sa počet ľudí bez práce a miera nezamestnanosti zrýchlili na najvyššie úrovne za posledný rok. Takmer 155 tisíc ľudí bolo nezamestnaných, čo je najviac za osem štvrťrokov. Ročné hodnoty oboch ukazovateľov za rok 2025 boli porovnateľné s rokom 2024 a boli druhé najnižšie za 5 rokov. Počet nezamestnaných na Slovensku v 4. štvrťroku 2025 dosiahol 154,8 tisíc osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 9,5 tisíc osôb alebo 6,5 %. Počet ľudí bez práce bol najvyšší od začiatku roka 2021 (od zavedenia novej metodiky). Referenčná miera nezamestnanosti vzrástla na 5,6 %, zatiaľ čo v poslednom štvrťroku 2024 bola 5,2 %.

Priemerný počet ľudí bez práce za celý rok 2025 dosiahol takmer 150 tisíc osôb. Medziročne ich počet vzrástol o 1,2 %, čo predstavuje o 1,8 tisíc viac nezamestnaných osôb. Miera nezamestnanosti v SR za celý rok 2025 dosiahla 5,4 % po medziročnom náraste o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). V štruktúre nezamestnaných naďalej prevládali dlhodobo nezamestnaní (bez práce 12 a viac mesiacov), ktorí predstavovali 63 %. Zároveň v roku 2025 takmer jednu tretinu všetkých nezamestnaných tvorili ľudia, ktorí nikdy predtým nepracovali (vrátane absolventov škôl).

Z hľadiska sektorov najvyšší počet nezamestnaných uviedol, že naposledy pracovali v priemysle (23 tisíc osôb), nasledoval obchod (viac ako 14 tisíc osôb) a stavebníctvo (takmer 10 tisíc osôb). Vyšší počet nezamestnaných naposledy pracoval aj vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení - až 7,5 tisíc osôb. Medzi nezamestnanými ich bolo o 50 % viac ako v roku 2024.

Historické minimá v roku 2025

Takmer všetky hlavné ukazovatele nezamestnanosti dosiahli v marci 2025 najnižšie hodnoty. Klesajúci trend pokračoval aj v apríli a opäť prepisoval historické minimá. Počet ľudí bez práce bol opäť najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 161 337 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od januára 1993. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v apríli 2025 úroveň 3,71 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Najnižšie hodnoty dosiahli aj ďalšie ukazovatele.

Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla najnižšiu hodnotu v modernej histórii Slovenska - 5,79 %. Rovnako aj miera evidovanej nezamestnanosti, bývalý hlavný ukazovateľ nezamestnanosti rezortu práce, dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1997, a to 4,83 percenta. Na konci apríla dosiahol počet uchádzačov o zamestnanie najnižšiu úroveň od januára 1993 - 161 337 osôb. „Trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a my robíme všetko pre to, aby pretrval. V záujme ekonomiky Slovenska a životnej úrovne jeho obyvateľov rozvíjame viacero národných projektov, v rámci ktorých efektívne podporujeme ľudí bez práce, ale aj zamestnávateľov.

Už tradične zaznamenal aj v apríli najnižší PDU Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,41 percenta. Najvyšší PDU zaznamenal Prešovský kraj - 5,78 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Nitrianskom kraji, kde PDU dosiahol 2,77 percenta a medzimesačne sa znížil až o 7 stotín percentuálneho bodu.

V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v apríli 36 125 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. Najnižšiu úroveň od januára 2013 dosiahol počet absolventov vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie. „V roku 2013 bol takmer každý štvrtý mladý človek do 29 rokov bez práce. V apríli tohto roka to bol každý siedmy. Mladí ľudia chcú mať svoj život vo vlastných rukách, aktívne zlepšovať svoju životnú situáciu a nebyť závislí na limitovanej podpore zo strany štátu.“ Počet voľných pracovných miest bol 103 367.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti na Slovensku

V regionálnom rozložení sa počet nezamestnaných medziročne zvýšil v 5 z 8 regiónov SR. Najvýznamnejší absolútny nárast počtu nezamestnaných (cez 6 tisíc osôb) zaznamenal Banskobystrický kraj a najdynamickejší relatívny nárast, o takmer 54 %, zaznamenal Nitriansky kraj. Najvyšší počet nezamestnaných bol v Košickom kraji (takmer 35 tisíc osôb) a v Prešovskom kraji (cez 34 tisíc osôb). Počet nezamestnaných v Prešovskom kraji historicky prvýkrát klesol pod úroveň 35 tisíc osôb. V dôsledku toho si dva východoslovenské kraje po dlhom období vymenili pozície na čele rebríčka krajov s najvyšším počtom nezamestnaných. Podobne, pokiaľ ide o vývoj miery nezamestnanosti, 5 z 8 krajov zostalo pod celoštátnym priemerom. Najvyššia miera nezamestnanosti, nad 9 percent, bola v Banskobystrickom kraji a Košickom kraji. Najpozitívnejšia zmena bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 10,5 percenta na konci roka 2024 na 8,8 percenta na konci roka 2025.

V júli 2018 bol v dvoch krajoch dosiahnutý medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti (MEN), najvýraznejší pokles o 0,06 p. b. bol dosiahnutý v Košickom kraji. V piatich krajoch bol zaznamenaný nárast MEN (najvýraznejší nárast o 0,24 p. b. bol v Bratislavskom kraji). Z regionálneho pohľadu v sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (9,07 %). V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v okrese Rimavská Sobota (17,32 %).

Štatistický úrad SR informoval, že počet ľudí bez práce v lete medziročne klesol pod 168 000 osôb. Ubudlo ľudí bez práce v preddôchodkovom veku a mladých vo veku od 25 do 34 rokov. Počet nezamestnaných v priebehu tretieho štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov. Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie poklesy zaznamenal ŠÚ SR v skupine ľudí vo veku od 55 do 59 rokov, a to až o tretinu. Viac než 29 percent nezamestnaných (49 300 osôb) boli ľudia, ktorí zatiaľ nikdy nepracovali.

V prvom štvrťroku 2022 tvorili dlhodobo nezamestnaní (bez práce 1 rok a viac) 116 000 osôb, čo predstavovalo takmer 36 percent medziročný nárast.

Nezamestnanosť v Žilinskom kraji: Špecifický pohľad

V kontexte Žilinského kraja je dôležité pozrieť sa na konkrétne štatistiky a trendy, ktoré ovplyvňujú trh práce v tomto regióne.

Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta). Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne 10 percent. V Košickom kraji dosiahla 9 percent. Naopak, najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenal ŠÚ SR v Bratislavskom kraji (2,1 percenta).

V prvom štvrťroku 2022 hlásili úbytok nezamestnaných všetky kraje. Úbytok o vyše 18 percent zaznamenali aj v Bratislavskom kraji. Naopak, len minimálny pokles počtu nezamestnaných nastal v Banskobystrickom kraji - o jedno percento. Najvyššia miera nezamestnanosti, 11,8 percenta, bola v Prešovskom kraji. Nezamestnanosť tesne pod úrovňou 10 percent evidovali v Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji (2,5 percenta) a v Trenčianskom kraji (3,2 percenta).

Je pravdou, že nezamestnanosť v Žilinskom kraji sa pohybuje na úrovni približne 12,8% (priemer roka 2013 a evidovaná nezamestnanosť za rok 2012). V regióne Orava je priemerná nezamestnanosť nad 14%. Región Orava zahŕňa okres Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Priemerná evidovaná nezamestnanosť v Žlinskom kraji v období od januára do septembera 2013 je podľa ÚPSVaR na úrovni 12,77%.

Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji v období od januára do septembra 2013:

Z tabuľky je zrejmé, že miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013 vykazovala mierny pokles, avšak stále sa držala na relatívne vysokej úrovni.

Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť

Nezamestnanosť je ovplyvňovaná širokou škálou faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie, produktivita práce a zahraničný obchod.
• Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, vzdelanie, migrácia a urbanizácia.
• Sociálne faktory: Dostupnosť sociálnych služieb, podpora rodiny, zdravotný stav obyvateľstva a sociálna inklúzia.
• Politické a legislatívne faktory: Pracovná legislatíva, daňový systém, podpora podnikania, investície do vzdelávania a rekvalifikácie.

Opatrenia na znižovanie nezamestnanosti

Na znižovanie nezamestnanosti je potrebné prijímať komplexné opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifické podmienky daného regiónu a cieľových skupín. Medzi najčastejšie používané nástroje patria:

• Aktívne opatrenia trhu práce: Rekvalifikačné kurzy, podpora zamestnávania znevýhodnených skupín, dotácie na vytváranie nových pracovných miest, podpora podnikania a poradenstvo.
• Pasívne opatrenia trhu práce: Podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky a príspevky.
• Podpora vzdelávania a celoživotného vzdelávania: Investície do kvalitného vzdelávania, podpora technického a odborného vzdelávania, rozvoj zručností potrebných pre trh práce.
• Podpora inovácií a podnikania: Zlepšovanie podnikateľského prostredia, podpora výskumu a vývoja, transfer technológií a podpora startupov.
• Regionálny rozvoj: Podpora investícií v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, rozvoj infraštruktúry a zlepšovanie dostupnosti služieb.
• Flexibilizácia trhu práce: Úprava pracovnej legislatívy s cieľom zvýšiť flexibilitu zamestnávania a znížiť administratívnu záťaž pre zamestnávateľov.

Zmeny v aktivačných prácach a podpora zamestnanosti

Minister práce Milan Krajniak uviedol, že boli prijaté akčné plány boja proti nezamestnanosti a zafungovali. Zdôraznil, že je dôležité pozrieť sa na to, čo stojí pred nami, ako sa ide zásadným spôsobom meniť trh práce, pričom hovorí o industriálnej revolúcii, nástupe moderných technológií, modernizácii a robotizácii.

Minister tiež uviedol, že je dobré, že sa ponechali tzv. rizikové kategórie nezamestnaných, akými sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia či ľudia nad 50 rokov a bol zachovaný individuálny prístup k nezamestnaným. Pomohli aktívne opatrenia na trhu práce.

Rezort práce pripravil legislatívne zmeny v oblasti aktivačných prác, ktoré majú vstúpiť do platnosti začiatkom apríla. Kľúčovou zmenou bude vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Hlavným cieľom zmeny je zefektívniť aktivačné práce, zvýšiť motiváciu nezamestnaných nájsť si prácu a odstrániť legislatívnu úpravu, ktorá umožňovala udržiavať tisíce ľudí v pozícii nezamestnaných bez ambície nájsť si prácu. K tejto zmene dopomôže aj nový projekt "Podpora udržania pracovných návykov".

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak vysvetlil, že sa starali o to, aby nenastala žiadna pandémia nezamestnanosti. Za posledné tri roky robili kompetentné a rozumné opatrenia na trhu práce. Prvou pomocou ochránili viac ako 700-tisíc pracovných miest, znižujú počet dlhodobo nezamestnaných, oproti letu 2021 o viac ako 23-tisíc ľudí, prvýkrát v histórii preplácajú kurzy zadarmo aj pre zamestnaných, mamičky na rodičáku a SZČO.

Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer uviedol, že zmeny v oblasti aktivačných prác prebiehajú už dlhšie a prinášajú viacero benefitov. Projekt "Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie" otvoril už vlani v septembri nové možnosti pre obce, kraje a organizácie vykonávajúce verejnoprospešné služby. V rámci aktivačných prác môžu získať pracovníkov aj na vykonávanie kvalifikovanejších prác. Okrem toho dostanú títo organizátori aj príspevok v súvislosti s organizáciou aktivačných prác. Na druhej strane, nezamestnaní, ktorí budú mať skutočný záujem nájsť si prácu, budú mať rovnaké, či dokonca lepšie podmienky ako doposiaľ.

tags: #nezamestnanost #zilinsky #kraj #upsvar