Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo nemocenské?

Dostávať výplatu včas by mala byť samozrejmosť. No ak patríte medzi tých, ktorým zamestnávateľ mešká s výplatou, prípadne vám ju nevyplatil vôbec, určite viete, aký stres to prináša. Zaplatenie nájmu, splátok alebo bežných výdavkov zrazu prestane byť samozrejmé. Nehovoriac o tom, že ide o vážne porušenie pracovnoprávneho vzťahu. Ak sa ocitnete v tejto situácii, je dôležité vedieť, čo máte robiť a aké sú vaše zákonné možnosti.

Právny rámec a nároky

Mzda je základným právom každého zamestnanca a predstavuje odmenu za vykonanú prácu. Nevyplatená mzda je závažným porušením povinnosti zo strany zamestnávateľa a predstavuje právny nárok zamestnanca v niekoľkých rovinách, pracovnoprávnej, civilnej aj v niektorých prípadoch dokonca aj trestnoprávnej. Slovenská legislatíva chráni zamestnanca širokým spektrom právnych nástrojov od pracovnoprávnych, cez občianskoprávne až po trestnoprávne opatrenia. Právo na mzdu a postup pri jej vyplatení upravuje základný pracovnoprávny predpis, ktorým je Zákonník práce.

Definícia mzdy a povinnosti zamestnávateľa

V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť mzdu zamestnancovi v pravidelných výplatných termínoch, ktoré sú dohodnuté v pracovnej zmluve alebo stanovené v kolektívnej zmluve. Mzda sa spravidla vypláca mesačne, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tom termíne musí prísť na váš účet, nie odísť z účtu zamestnávateľa. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

• Aktuálna výška minimálnej mzdy je od 1. januára 2025 816 eur mesačne, resp. 4,690 eura na hodinu.
• Od roku 2026 bude vyššia, a to 915 eur mesačne, resp. 5,259 eura na hodinu.

Čo sa nepovažuje za mzdu?

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.

Postup pri nevyplatení mzdy

Ak sa ocitnete v situácii, keď vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, je dôležité konať promptne a systematicky.

1. Overenie si informácií

Aj keď to znie banálne, najskôr si overte, čo hovorí vaša pracovná zmluva alebo interný mzdový predpis. Termín výplaty býva najčastejšie do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad za júl by ste mali dostať mzdu najneskôr do 15. augusta. Výplatný termín si môžete overiť vo svojej pracovnej zmluve. Skontrolujte si výpis z účtu aj komunikáciu so zamestnávateľom. Môže ísť o technickú chybu alebo dočasný výpadok.

2. Komunikácia so zamestnávateľom

Prvý krok by mala byť vždy vecná a slušná komunikácia. Niekedy ide o chybu v systéme, ktorú si firma ani nemusí všimnúť. Ak Vám zamestnávateľ do 15 dní od termínu splatnosti mzdy nezaplatí, vyzvite ho listom s doručenkou, aby mzdu zaplatil a určite mu realistickú lehotu, dokedy vám má zaplatiť (napr. do 10 dní). V liste by ste mali uviesť, že žiadate o vyplatenie mzdy, ktorá vám patrí za konkrétne obdobie. Uveďte tiež dátum, do ktorého očakávate, že bude mzda vyplatená.

3. Predžalobná výzva

Ak zamestnávateľ na vašu písomnú výzvu nereaguje alebo odmieta vyplatiť mzdu, ďalším krokom je zaslanie predžalobnej výzvy. V takomto prípade môžete Vášho zamestnávateľa vyzvať, aby Vám mzdu vyplatil a upozorniť ho, že v opačnom prípade sa obrátite so žalobou na civilný súd.

4. Podnet na Inšpektorát práce

Ak zamestnávateľ ani po výzve nereaguje, môžete podať podnet na Inšpektorát práce. Podnet je možné podať elektronicky, poštou aj osobne. Inšpektorát má právomoc vykonať kontrolu a udeliť firme pokutu.

5. Okamžité skončenie pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce (konkrétne § 69 ods. 1 písm. b)) máte ako zamestnanec právo dať okamžitú výpoveď, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené zamestnávateľovi a musí obsahovať konkrétny zákonný dôvod. Je však potrebné dodržať jednomesačnú lehotu na podanie písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 3 ZP).

Zároveň, má zamestnanec, ktorý platne okamžite skončil svoj pracovný pomer, nárok na náhradu mzdy vo výške dvojmesačného odstupného (§ 69 ods. 4 ZP).

6. Súdna žaloba

Ak nič z vyššie uvedeného nepomohlo a ide o väčšiu sumu, ktorú si chcete vymôcť, môžete podať súdnu žalobu o nevyplatenú mzdu. V mnohých prípadoch už samotná žaloba zamestnávateľa „prebudí“. Lehota na vymáhanie sú 3 roky od možného prvého uplatnenia. Ak by bola písomná výzva neúspešná, môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu na súde príslušnom, podľa adresy sídla zamestnávateľa. Súdne konanie je však spojené s poplatkovou povinnosťou. Môžete zamestnávateľa upozorniť, že nevyplatenie mzdy je aj trestným činom podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona.

7. Trestné oznámenie

Ak zamestnávateľ aj napriek predžalobnej výzve odmieta vyplatiť mzdu, máte možnosť podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre. Nevyplatenie mzdy môže byť považované za trestný čin sprenevery alebo podvodu. Nevyplatenie mzdy alebo časti mzdy je trestný čin (§ 214 Trestného zákona).

Nemocenské dávky a garančné poistenie

Sociálne dávky, vrátane nemocenských dávok, predstavujú dôležitý pilier sociálneho zabezpečenia. V prípade choroby alebo úrazu, kedy je občan práceneschopný, mu nemocenské dávky pomáhajú preklenúť obdobie bez príjmu. Zamestnanci, ktorým zamestnávateľ neuhrádza mzdu a iné platové náležitosti, majú po splnení zákonných podmienok nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne.

Nárok na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské dávky má zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote (spravidla sedem dní po skončení nemocenského poistenia).

Podmienky nároku pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

V prípade SZČO a dobrovoľne poistených osôb je dôležité, aby mali nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške a nemali voči Sociálnej poisťovni dlh väčší ako 5 eur. Pre dobrovoľne poistené osoby platí aj podmienka, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN boli nemocensky poistené aspoň 270 dní. Do tejto doby sa zarátava aj akékoľvek iné nemocenské poistenie v uplynulých dvoch rokoch, napríklad z bývalého zamestnania.

Elektronická PN (ePN)

Od roku 2024 sa okruh lekárov oprávnených vystavovať PN rozšíril aj na lekárov špecialistov a zubných lekárov. Ak lekár vystaví ePN elektronicky, už nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni osobitnú žiadosť o výplatu nemocenskej dávky.

Dôvody nevyplatenia nemocenskej dávky

Existuje niekoľko dôvodov, prečo nemusí byť nemocenská dávka vyplatená včas alebo vôbec. Medzi najčastejšie patria:

• Administratívne chyby: Chyby v údajoch, nesprávne zadané číslo účtu, alebo iné administratívne nedostatky môžu spôsobiť oneskorenie alebo zlyhanie výplaty.
• Nedostatok podkladov: Ak Sociálna poisťovňa nemá všetky potrebné podklady (napr. potvrdenie o trvaní PN, hlásenie úrazu), výplata sa môže pozastaviť.
• Dlhy na poistnom: SZČO a dobrovoľne poistené osoby, ktoré majú dlhy na poistnom, nemajú nárok na nemocenské dávky.
• Technické problémy: Výnimočne sa môžu vyskytnúť technické problémy na strane Sociálnej poisťovne, ktoré spôsobia oneskorenie výplaty.
• Nesplnenie podmienok nároku: Nárok na nemocenské nemusí vzniknúť, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky, napríklad nedostatočná doba poistenia.
• Nedoručovanie výkazov zamestnávateľom: Ak zamestnávateľ platí odvody, ale nedoručuje mesačné výkazy, Sociálna poisťovňa nemusí mať potrebné informácie na vyčíslenie sumy nemocenského.

Postup pri nevyplatení nemocenskej dávky

Ak vám nebola nemocenská dávka vyplatená v riadnom termíne, odporúčame nasledovný postup:

1. Kontaktujte Sociálnu poisťovňu: Overte si, či Sociálna poisťovňa eviduje vašu žiadosť o nemocenské a či má všetky potrebné podklady. Zistite, aký je dôvod nevyplatenia dávky.
2. Doplňte potrebné dokumenty: Ak Sociálna poisťovňa potrebuje ďalšie dokumenty, bezodkladne ich doručte.
3. Žiadosť o opätovnú výplatu: Ak si poberateľ nestihol dávku vyzdvihnúť, musí o jej opätovnú výplatu požiadať Sociálnu poisťovňu. Vyplňte tlačivo "Žiadosť o výplatu dávky" a pošlite ho alebo osobne doručte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
4. Žiadosť o preddavkovú platbu: Ak Sociálna poisťovňa predlžuje šetrenie nároku na dávku, môžete požiadať o preddavkovú platbu.
5. Podanie sťažnosti: Ak sa domnievate, že Sociálna poisťovňa postupuje nesprávne, môžete podať sťažnosť.
6. Právna pomoc: V prípade komplikácií alebo ak sa domnievate, že vaše práva boli porušené, vyhľadajte právnu pomoc.

Zmena spôsobu výplaty dávky

Ak chcete zmeniť spôsob výplaty dávky (napr. z poštovej poukážky na účet v banke), je potrebné o to požiadať Sociálnu poisťovňu.

Nemocenské počas PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Dávka garančného poistenia

Nárok na dávku garančného poistenia im vzniká v prípade, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Na účely nároku na dávku garančného poistenia sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Znamená to, že odo dňa doručenia tohto návrhu súdu sa považuje zamestnávateľ za platobne neschopného. Ak však súd začne konkurzné konanie aj bez podania návrhu, za deň vzniku platobnej neschopnosti sa v takom prípade považuje deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.

Žiadosť o dávku garančného poistenia je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v sekcii Formuláre (formulár č. 79) alebo v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec potrebuje k žiadosti priložiť najmä kópiu pracovnej zmluvy, doklad o skončení pracovného pomeru (ak už skončil), výplatné pásky alebo iné doklady preukazujúce výšku neuhradených nárokov. K žiadosti je tiež potrebné pripojiť Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, v ktorom zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty potvrdí neuhradené mzdové nároky. Žiadosť o dávku odporúčame podať do 60 dní od platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ukončenia pracovnoprávneho vzťahu; premlčacia doba je tri roky.

Požadované neuspokojené nároky zamestnanca je možné uspokojil najviac v rozsahu maximálnej sumy dávky garančného poistenia, ktorá do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur.

tags: #nevyplatili #mi #nemocenske #mzdu