Neuropsychológia je psychologická disciplína, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi mozgom a správaním. Skúma vzťah medzi štruktúrami a funkciami jednotlivých častí mozgu a ich súvislosť s psychickými procesmi, resp. funkciami a našim správaním. Činnosť mozgu úzko súvisí s tým, aké je naše poznávanie, vnímanie, pamäť a správanie v každodennom živote.
Neuropsychológia sa postupom rokov vyvíjala a určitým spôsobom menila aj hlavné oblasti, ktorými sa zaoberá. Jej korene siahajú do prác neurológov a psychológov, ktorí sa zaujímali o lokalizáciu mozgových funkcií. Počiatky neuropsychológie sa spájajú s veľkými historickými udalosťami, ako boli prvá a druhá svetová vojna, ktoré priniesli pacientov s rôznymi formami poškodenia mozgu. To poskytlo cenný materiál pre výskum a potrebu systematického hodnotenia a rehabilitácie týchto jedincov.
Jedným zo základných princípov neuropsychológie je myšlienka, že určité oblasti mozgu sú viac zodpovedné za špecifické kognitívne funkcie. Napríklad Brocova oblasť (v ľavom frontálnom laloku) je kľúčová pre produkciu reči, zatiaľ čo Wernickeho oblasť (v ľavom temporálnom laloku) je dôležitá pre porozumenie reči. Mozgové hemisféry (ľavá a pravá) sú funkčne asymetrické. Mozog má schopnosť meniť svoju štruktúru a funkciu v reakcii na skúsenosti a poškodenie. Táto plasticita umožňuje preberanie funkcií poškodených oblastí inými časťami mozgu, najmä v ranom veku.
Neuropsychologická diagnostika
Neuropsychologická diagnostika je proces, ktorý slúži na posúdenie kognitívnych funkcií, ako sú pozornosť, pamäť, reč, usudzovanie a exekutívne funkcie. Používa sa na identifikáciu oslabených alebo zachovaných kognitívnych funkcií, čo je kľúčové pre stanovenie diagnózy a plánovanie rehabilitácie. Je exaktnejšou formou diagnostiky porúch kognitívnych funkcií ako „klasické“ klinicko-psychologické vyšetrenie.
Rozvoj zobrazovacích techník, ako sú CT (Počítačová tomografia) a MRI (Magnetická rezonancia), odbremenil psychológov venujúcich sa problematike mozgového poškodenia od diagnostiky nutnosti vyjadriť sa k lokalizácii mozgového poškodenia. Dnes túto úlohu prebrali spomenuté moderné technológie. Našou úlohou v diagnostickom procese je zistiť, ako a do akej miery mozgová lézia, cievna anomália, či iné patologické stavy v nervovom systéme postihli poznávacie funkcie, reč, pamäť a výkonovú zložku jedinca.
Na to nám slúžia jednak rýchle, pomerne málo pacienta zaťažujúce skríningové testy, ktoré nám dokážu dať rýchlu informáciu o jeho aktuálnom stave. Vo väčšine prípadov však pacienta, berúc do úvahy jeho aktuálne fyzické aj psychické možnosti, podrobujeme komplexnému neuropsychologickému vyšetreniu, ktorého cieľom je dôkladná diagnostika jednotlivých psychických funkcií s cieľom stanovenia silných a slabých stránok. Zároveň nám tento proces umožňuje bližšie špecifikovať potreby v kognitívnej či v neuropsychologickej rehabilitácii.
Praktický význam neuropsychologického vyšetrenia
Podľa psychologičky Mgr. Petry Brandoburovej, PhD., neuropsychologické vyšetrenie má veľký praktický význam. V Centre Memory n. o. sa špecializujú na poruchy kognitívnych funkcií a na prácu s pacientmi s Alzheimerovou chorobou. Jadro diagnostického procesu tvorí psychologické vyšetrenie využitím nástrojov neuropsychologickej diagnostiky. Výsledky tohto pomocného vyšetrenia umožňujú neurológom alebo psychiatrom stanoviť diagnózu presnejšie a prinášajú informáciu v podobe tzv. neuropsychologického profilu. Ide o identifikáciu oslabených prípadne zachovaných kognitívnych funkcií, ktoré môžu byť neskôr využité ako prostriedok na rehabilitáciu.
Využitie v medziodborovej spolupráci
Informácie získané z neuropsychologického vyšetrenia sa využívajú pre prospech pacienta v následnej medziodborovej spolupráci. Výsledky slúžia ako podklad pre personalizovaný plán kognitívnej stimulácie na podporu a aktivizáciu niektorých kognitívnych funkcií, či rehabilitácie s cieľom obnovy alebo normalizácie k predchádzajúcemu stavu. V niektorých prípadoch k zmene funkčnosti dochádza v dôsledku ochorenia mozgu alebo úrazu a úplná obnova možná nie je. Vtedy sa viac zameriavame na zlepšenie schopnosti človeka adaptovať sa na zmenené podmienky.
Neuropsychologická diagnostika u pacientov s duševnými poruchami
Podľa ďalšieho člena výskumného tímu Mgr. Štefana Vanka, PhD., neuropsychologické vyšetrenie je prínosom aj pre diagnostiku v rámci špeciálnych skupín pacientov, akými sú pacienti s duševnými poruchami (napríklad schizofrénia, depresie a ďalšie). Neuropsychologická diagnostika je u týchto pacientov viac zameraná na jednotlivé kognitívne funkcie a ich prípadný deficit, a nie na diferenciálnu diagnostiku ako pri klinicko-psychologickom vyšetrení (potvrdenie duševnej poruchy a jej špecifikácia). Ďalším využitím je aj zhodnotenie, ktoré kognitívne funkcie boli primárne narušené. Pri vyšetrení sa zameriava aj na posúdenie schopností ovládania afektov a či sú emocionálne a osobnostné charakteristiky narušené, resp. zmenené prebiehajúcim psychickým ochorením. Po preliečení psychickej poruchy, resp. pri niektorých diagnózach (napr. schizofrénii) sa stanovuje miera získaného deficitu a vytvára sa vhodný rehabilitačný plán pre pacienta a aj návrh celkového prístupu k nemu.
Typy rehabilitácie
Neuropsychologická rehabilitácia je proces, ktorý sa zameriava na obnovu alebo zlepšenie kognitívnych funkcií, ktoré boli narušené v dôsledku ochorenia alebo úrazu mozgu. Cieľom je pomôcť pacientom adaptovať sa na zmenené podmienky a zlepšiť ich kvalitu života. Zameriava sa na obnovu a zlepšenie kognitívnych funkcií pri degeneratívnych ochoreniach a cerebrálnych léziách rôznej etiológie.
Kognitívny tréning (KT)
Kognitívny tréning (KT) je určený pre každého zdravého jedinca, ktorý chce vylepšovať svoje silné stránky a zlepšovať tie, o ktorých si myslí, že je v nich menej úspešný. Dnes do ambulancií prichádza veľa ľudí v produktívnom veku, ktorí majú pocit, že začali zabúdať, menej si pamätajú. Po dôkladnom rozhovore a diagnostike, ktorá vylúči patologický stav, sa často zistí, že ide len o dôsledok neefektívneho využívania schopností, času, prostriedkov, alebo napríklad o zlyhávanie pamäti v dôsledku zníženej pozornosti. V takýchto prípadoch správne usmernenie a navrhnutie tréningu s cieľom zlepšiť sa v niektorej z dôležitých kognitívnych funkcií môže človeku uľahčiť život. KT môže byť však aj jednou z dôležitých foriem prevencie. Ponúkajú sa podstatne zaujímavejšie a efektívnejšie programy ako len lúštenie krížoviek a sudoku. Poskytuje sa aj tréning kognitívnych funkcií pre populáciu v produktívnom veku na zlepšenie a optimalizáciu výkonu, ktorý je „šitý na mieru“.
Kognitívna rehabilitácia (KR)
Kognitívna rehabilitácia (KR) je určená ľuďom, ktorí trpia reálnym deficitom v dôsledku mozgového poškodenia. Pre nich je tento typ rehabilitácie určený, zväčša „šitý na mieru“. Jeho cieľom je pomôcť v čo najväčšej miere vrátiť jedinca do obdobia spred choroby, či úrazu. Nie vždy je to však možné a vtedy nastáva druhá možnosť: naučiť človeka adaptovať sa na nové, zmenené podmienky, prijať realitu a čo najviac využiť možnosti a schopnosti, ktoré v danom čase má, aby dokázal byť funkčný v reálnom živote. Spolupráca rodiny a najbližších z pacientovho okolia je žiadúca.
Neuropsychologická rehabilitácia
O neuropsychologickej rehabilitácii hovoríme vtedy, keď do obnovovacieho, rehabilitačného procesu sú zapojení odborníci z viacerých oborov (psychológ, logopéd, fyzioterapeut, sociálny pracovník a iní). Žiaľ, nie vždy je možné realizovať takúto spoluprácu na jednom pracovisku. Sanatórnych zariadení a ústavných odborných pracovísk, ktoré by zastrešovali všetky tieto možnosti, je málo, ale vždy, keď je to možné, sa odborníci snažia o vytvorenie spolupráce, resp. snažia sa poskytnúť aspoň typy a rady, ako komplikovanú situáciu postihnutého jedinca a rodiny zvládnuť čo najlepšie.
Na základe výsledkov neuropsychologickej diagnostiky sa vytvára personalizovaný plán kognitívnej stimulácie, ktorý je zameraný na podporu a aktivizáciu oslabených kognitívnych funkcií. Tento plán môže zahŕňať rôzne cvičenia a aktivity, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Rehabilitačné postupy sa zameriavajú na obnovu alebo normalizáciu kognitívnych funkcií. V niektorých prípadoch je možné dosiahnuť úplnú obnovu, ale v iných prípadoch je cieľom zlepšiť schopnosť človeka adaptovať sa na zmenené podmienky.
Neuropsychoterapia
Pod neuropsychoterapiou rozumieme súbor aktivít, terapeutické vedenie, ktoré sa poskytuje pacientom po mozgovom poškodení rôznej etiológie a ich blízkym. Zahŕňa predovšetkým porozumenie tomu, čo sa stalo, ako prijať človeka, ktorý je zrazu „niekto iný“.
Slovenská neuropsychologická spoločnosť (SNPS)
Slovenská neuropsychologická spoločnosť (SNPS) je združením odborníkov z teórie a praxe odboru neuropsychológie. Patria sem klinickí psychológovia, neuropsychológovia, neurológovia, psychiatri, neurochirurgovia, logopédi, liečební pedagógovia, neurovedci a iní odborníci so záujmom o neuropsychológiu. SNPS poskytuje všeobecne prospešnú činnosť v oblasti neuropsychológie a ďalšie aktivity v zmysle občianskeho združenia podľa zákona 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Anglický názov SNPS je Slovak Association for Neuropsychology. Sídlom SNPS je Nejedlého 39, 841 02 Bratislava a kontaktnou osobou je Mgr. Štefan Vanko, PhD. V mene SNPS koná prezident SNPS.
Členom združenia sa môže stať fyzická osoba (staršia ako 18 rokov), ktorá je ochotná dodržiavať tieto stanovy a podieľať sa na plnení cieľov a poslania SNPS. Členom sa môže stať aj študent psychológie a príbuzných odborov so záujmom o neuropsychológiu.
Orgány SNPS
Najvyšším orgánom SNPS je Členská schôdza. Jej účastníkmi sú všetci riadni členovia SNPS. Riadny člen SNPS má pri hlasovaní na Členskej schôdzi jeden hlas a nemôže splnomocniť inú osobu na hlasovanie ani na účasť na Členskej schôdzi namiesto seba. Členskú schôdzu zvoláva Správna rada na základe uplynutia najmenej jedného roka od konania poslednej Členskej schôdze, písomnej žiadosti nadpolovičnej väčšiny riadnych členov SNPS, písomnej žiadosti Kontrolnej komisie SNPS alebo vlastného uváženia. Správna rada je povinná zvolať Členskú schôdzu do 21 dní po doručení písomnej žiadosti osôb uvedených v odseku 4 písm. b) a c). Ak Správna rada nedodrží ustanovenia odseku 6, povinnosť zvolať Členskú schôdzu prechádza na Kontrolnú komisiu, pričom Členská schôdza sa musí konať do 21 dní od prechodu zvolávacej povinnosti na Kontrolnú komisiu. Ak Kontrolná komisia nedodrží ustanovenia odseku 7, Členská schôdza sa zíde sama na základe dohody nadpolovičnej väčšiny riadnych členov SNPS. Členská schôdza je uznášaniaschopná, ak sú prítomné aspoň dve tretiny riadnych členov SNPS. Ak nie je Členská schôdza uznášaniaschopná do 30 minút po stanovenom začiatku jej konania alebo po strate jej uznášaniaschopnosti, stáva sa uznášaniaschopná bez ohľadu na počet prítomných riadnych členov.
Hlasovanie Per Rollam
Návrhy, pri ktorých nie je možné alebo účelné zvolávať zasadanie Členskej schôdze, môžu byť z rozhodnutia Prezidenta SNPS rozposlané členom k prerokovaniu mimo zasadania písomnou cestou alebo elektronickou poštou (ďalej „per rollam“). Členovia združenia môžu byť oboznámení so záležitosťou prejednávanou per rollam vrátane návrhu uznesenia. Lehota pre hlasovanie per rollam sa stanovuje na sedem pracovných dní. Členovia združenia sa k návrhu zaslanému per rollam vyjadria požadovaným spôsobom a uvedú, či s návrhom súhlasia, nesúhlasia a či sa zdržujú hlasovania. Môžu uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Ak nadpolovičná väčšina členov združenia požiada o pozastavenie per rollam hlasovania, musí Prezident SNPS pozastaviť per rollam a dať návrh k novému rokovaniu na riadnom zasadaní Členskej schôdze.
Zánik SNPS
Po rozhodnutí o zániku SNPS zvolí Členská schôdza likvidátora a určí termín nasledujúcej Členskej schôdze za účelom schválenia správy o likvidácii predloženej likvidátorom. Likvidátor vykoná možné vyrovnanie záväzkov a pohľadávok SNPS a podá o tom správu Členskej schôdzi.
Výskumný projekt NEUROPSY
Výskumný projekt NEUROPSY sa zaoberá štandardizáciou súboru psychodiagnostických testov, ktoré sú zamerané na vyšetrovanie jednotlivých psychických (kognitívnych) aspektov. Projekt od roku 2016 realizuje výskumný tím vedený prof. PhDr. Ide o špeciálne navrhnuté úlohy a jasne definované postupy, ktoré sú testované na osobách - účastníkoch výskumu, spolupracujúcich s administrátorom. Komplexné psychologické testovanie sa uskutočňuje v priebehu jedného stretnutia a trvá približne dve hodiny. Tento rozsiahly projekt uskutočňuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Centrom Memory. Do projektu je zapojených viacero ľudí z praxe, ktorí pomáhajú so zberom dát a prípravou výstupov.
Cieľom projektu Štandardizácia neuropsychologickej batérie NEUROPSY je vytvorenie psychologických testov na meranie pamäti, pozornosti, rýchlosť spracovania informácií u zdravých ľudí aj u ľudí s rôznymi psychickými poruchami. Posudzujú sa v ňom psychické funkcie, ktoré sa podieľajú na poznávaní a súvisia s bežným fungovaním človeka v rôznych životných situáciách. Ide najmä o pamäť, pozornosť, rýchlosť reakcií a ďalšie. Na ich hodnotenie sa používajú tzv. neuropsychologické testy. Narušené kognitívne procesy môžu viesť k rôznym symptómom duševných porúch. V prípade depresie vysvetlia, aký je vzťah medzi kogníciou, smutnou náladou a neschopnosťou tešiť sa.
Na Slovensku bolo v minulosti vydaných a štandardizovaných niekoľko neuropsychologických testov. Aktuálne trendy v neuropsychologickom výskume podporujú tvorbu a vývoj flexibilných súborov testov tzv. neuropsychologických batérií, ktoré sú vyvinuté pre pacientov s rôznymi poruchami a ochoreniami. Tvorbou takýchto batérií sa dá zoštandardizovať proces hodnotenia, ktorý umožní vzájomné a dostatočne reliabilné a valídne zhodnotenie stavu kognitívnych (poznávacích) funkcií pacienta. Na Slovensku v súčasnosti nie je takáto testová batéria dostupná. Cieľom projektu, ktorý potrvá do roku 2019, je práve jej zostavenie a overenie.
tags: #neuropsychologika #diagnostika #a #rehabilitacia