Aj taká fyzicky nenáročná práca ako je sedenie za počítačom a klikanie myšou môže mať neblahé následky na naše zdravie. Jedným z nich je syndróm karpálneho tunela. Syndróm karpálneho tunela postihujúci zápästie a ruku patrí medzi nebezpečne rozširujúce sa civilizačné ochorenie na Slovensku. Týka sa najmä manuálne pracujúcich. Karpálny tunel patrí k typickým chorobám z povolania. Vzniká pri opakovanom a monotónnom preťažovaní ruky a zápästia. Choroby z povolania predstavujú závažný problém, ktorý ovplyvňuje zdravie a kvalitu života zamestnancov. Medzi najčastejšie hlásené choroby z povolania patrí aj ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného zaťaženia, známe aj ako syndróm karpálneho tunela. Tento článok sa zameriava na syndróm karpálneho tunela ako chorobu z povolania, jeho príznaky, diagnostiku, uznanie a povinnosti zamestnávateľa v prípade jeho diagnostikovania.
Čo je syndróm karpálneho tunela?
Karpálny tunel je úzky priestor v zápästí, ktorý sa nachádza medzi karpálnymi kosťami a väzmi. Cez túto štruktúru prechádza stredný nerv, nazývaný nervus medianus, spolu s niekoľkými šľachami. Syndróm karpálneho tunela je neurologický stav, ktorý vzniká tlakom na nerv medianus v oblasti zápästia, čo vedie k brneniu, necitlivosti a bolesti v ruke a prstoch. Karpálny tunel je tesné miesto, ktoré je obklopené kosťami zápästia a väzmi dlane. Ak dôjde v týchto miestach k opuchu alebo zmene polohy tkaniva, nastáva dráždenie stredného nervu. Opuch v oblasti zápästia, prípadne anatómia zápästia spôsobí tlak a dráždenie tohto nervu a tým aj ťažkosti. Ochorenie sa často prejavuje bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Tento stredový nerv obalený deviatimi šľachami je dôležitý senzor pre mozog. Ak je nerv v úžine karpálneho tunela v dlaňovej časti postihnutý, nevieme robiť určité činnosti.
Príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela
Príčina syndrómu karpálneho tunela nie je len jedna. Najčastejším dôvodom syndrómu karpálneho tunela je preťažovanie. Najčastejšie ochorenie podpornopohybového systému zapríčinené pracovnou činnosťou. "Karpály" sú spôsobené tlakom na stredový nerv (odborne nervus medianus). Tento útlak dôležitého nervu môže mať rôzne príčiny.
Rizikové profesie: Medzi rizikové profesie patria tie, kde sa pracuje s vibračnými nástrojmi alebo s určitými nástrojmi ako skrutkovač či kliešte, pri práci s repetitívnymi pohybmi (napr. profesionálni hudobníci), ako aj spomínaná stereotypná práca s myšou a klávesnicou od počítača. Syndróm karpálneho tunela sa vyskytuje najčastejšie pri pracovných činnostiach, ktoré vyžadujú opakované ohýbanie zápästia pri vynakladaní sily, čo vedie k dráždeniu pošiev šliach vnútri karpálneho kanála. Príklady výskytu: ľudia pracujúci s náradím, ktoré využíva presnú motoriku, práca s nožnicami, práca s motorovou pílou, alebo vibračným kladivom, práca na počítači a s myšou, hudobníci na strunové nástroje.
Chybné postavenie zápästných kostí: Dispozície k ochoreniu môžu zahŕňať chybné postavenie zápästných kostí.
Reumatické ochorenia šliach a pošiev: Reumatické ochorenia môžu viesť k zápalovým procesom, ktoré zužujú kanál.
Zápalové procesy: Všetky zápalové procesy, ktoré zužujú kanál, prispievajú k vzniku syndrómu.
Následky poranení: Následky poranení v tejto oblasti taktiež môžu spôsobiť syndróm.
Opakovaná činnosť a vnútené tempo: Opakovaná činnosť a vnútené tempo stereotypnej práce s málo časom na obnovu funkcie sú kľúčovými profesionálnymi faktormi.
Zvýšené svalové napätie: Silné a dlhšie trvajúce uchopenie predmetu rukami vedie k oslabeniu krvného zásobenia.
Nepriaznivé polohy rúk: Ohnutie dlane do maximálnych polôh a práca s rukami nad hlavou zhoršujú zásobenie krvou.
Vibrujúce nástroje: Držanie vibrujúceho nástroja spôsobuje zúženie ciev a poškodenie nervových vlákien.
Expozícia chladu: Expozícia chladu zhoršuje zásobenie krvou, pokles citlivosti hmatu a tým spôsobené silnejšie zvieranie rúk.
Ženské pohlavie a tehotenstvo: Problémy so zúženým karpálnym tunelom postihujú ženy trikrát častejšie ako mužov, preto je rizikovým faktorom aj ženské pohlavie. Problémy s „karpálmi“ v tehotenstve súvisia so zadržiavaním tekutín v tele počas tohto obdobia. Po pôrode problémy väčšinou samy odznejú. Pacientky túto situáciu popisujú tak, akoby syndróm karpálneho tunela náhle zmizol.
Úraz, popálenina alebo infekcia: Akútna forma syndrómu karpálneho tunela nie je príliš bežná. Za náhle zvýšenie tlaku v karpálnom tuneli môže väčšinou úraz, popálenina alebo infekcia.
Minúta z kliniky Mayo: Čo je syndróm karpálneho tunela?
Príznaky syndrómu karpálneho tunela
Prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela môžu byť mierne, ale postupne sa môžu zhoršovať a ovplyvniť vašu schopnosť vykonávať bežné každodenné aktivity. Syndróm karpálneho tunela sprevádza tŕpnutie, mravčenie a iné nepríjemné pocity až bolesti v palci, ukazováku a prostredníku. Spočiatku sa ochorenie môže prejavovať len brnením alebo pocitom opuchnutej ruky bez viditeľného opuchu. Pocit mravčenia alebo brnenia sa často vyskytuje v palci, ukazováku, prostredníku a časti prsteníka. Bolesť sa objavuje v oblasti zápästia a dlane, ale môže sa tiež šíriť po celej ruke až k ramenu. Výraznejšie sú príznaky v noci, v postihnutej oblasti má človek aj poruchy citlivosti. Bolesť môže sa objaviť v ruke, zápästí alebo dokonca v celej ruke. Brnenie a znecitlivenie prstov pacienti často opisujú ako "mravčenie" alebo ako pocit, ako by sa prsty "zaspali". V poslednej fáze ochorenia sa bolesť šíri až do lakťa a krčnej chrbtice. Svalstvo dlane na postihnutej ruke atrofuje, znižuje sa sila úchopu. Dochádza k záchvatom zbelenia prstov. Syndróm karpálneho tunela môže spôsobiť problémy s uchopením predmetov, čo ovplyvňuje každodenné činnosti ako je písanie, držanie predmetov alebo zapínanie gombíkov. V pokročilých prípadoch syndrómu karpálneho tunela dochádza aj k trvalému úbytku citlivosti v postihnutej ruke. Pacient necíti dotyk, teplotu alebo bolesť, môže mať problémy rozpoznať horúce a studené predmety alebo sa zraní bez toho, aby si to všimol. Mnoho pacientov so syndrómom karpálneho tunela hlási zhoršenie príznakov v noci. Pri bolestivých príznakoch je potrebná diagnostika. Priemerný vek pacientov je 45-55 rokov.
Diagnostika a liečba syndrómu karpálneho tunela
Diagnóza syndrómu karpálneho tunela zvyčajne zahŕňa fyzické vyšetrenie ruky a zápästia, spolu s podrobným rozhovorom o vašej histórii príznakov a lekárskej anamnéze. Na syndróm karpálneho tunela sa používajú rôzne vyšetrovacie metódy. Okrem zhodnotenia typických príznakov, lekár spravidla zvolí pre diagnostiku na karpálny tunel test. Ide o tzv. provokačné manévre, kedy pacient vykonáva určité pohyby ruky a lekár sleduje bolestivosť. Test spočíva v tom, že k sebe pevne pritlačíte chrbty rúk, prsty mierite smerom dole a predlaktia máte paralelne so zemou. V tejto pozícii vydržte aspoň minútu. Ak budete cítiť brnenie, mravčenie alebo pálčivú bolesť, pravdepodobne trpíte syndrómom karpálneho tunela. Objektívnym dôkazom diagnózy je potom elektromyografické vyšetrenie (emg), ktorého úlohou je stanoviť mieru poškodenia nervu. Stav stredového nervu odhalí elektromyografia. Podľa emg kritérií rozlišujeme 3 stupne poškodenia. Liečba syndrómu karpálneho tunela závisí od závažnosti príznakov a individuálnych potrieb každého pacienta. Neodkladajte liečbu syndrómu karpálneho tunela, a ak máte akékoľvek zdravotné ťažkosti alebo pochybnosti o svojom zdravotnom stave, navštívte odborného lekára. Prehliadanie problémov a nedostatočná liečba môžu spôsobiť trvalé poškodenie nervov a svalov. Celkovo, po celkovom vyšetrení vám lekár odporučí liečbu syndrómu karpálneho tunela. Symptomatická liečba je zameraná na prejavy alebo príznaky (symptómy) ochorenia.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba syndrómu karpálneho tunela je často prvou voľbou pri miernych a stredne ťažkých prípadoch tohto stavu. V začiatočných štádiách využívame metódy konzervatívnej liečby. Patrí sem aj imobilizácia, teda dlhodobé znehybnenie končatiny. Používa sa dlaha alebo ortéza na karpálny tunel.
Lieky: Používajú sa lieky s protizápalovým a analgetickým účinkom - s účinnou látkou aspirín alebo ibuprofén. Ďalej sa podávajú nesteroidné antiflogistiká celkovo a lokálne ako masť na karpálny tunel. Na lokálne uvoľnenie bolesti je vhodná na karpálny tunel masť. Lekári odporúčajú napríklad chladivé masti s obsahom mentolu, ale aj masti s analgetickou zložkou. Úľavu od bolesti môžu priniesť masti - napríklad tie s obsahom mentolu. Ďalším variantom sú masti s rôznymi bylinnými extraktmi, ktoré sa nanášajú na zápästie a ruku. Krátkodobo je možné užívať lieky proti bolesti (nesteroidné antireumatiká).
Rehabilitačná liečba: Rehabilitačná liečba zahŕňa liečebnú telesnú výchovu (LTV) a fyzikálnu terapiu. Cviky sú zamerané najmä na uvoľnenie skrátených svalov zápästia a predlaktia. Z fyzikálnych procedúr sa využíva laseroterapia, magnetoterapia alebo ultrazvuk. Fyzioterapia je ďalším dôležitým prvkom konzervatívnej liečby, kde sú pacientom predpísané špecifické cvičenia zamerané na posilňovanie a pretiahnutie svalov ruky a zápästia, čo uvoľní tlak na nervy a zníži bolesť.
Injekčná terapia: Injekčná terapia je ďalšou možnosťou liečby syndrómu karpálneho tunela, najmä pre pacientov s vyšším stupňom bolesti a zápalu. Kortikosteroidy majú protizápalové vlastnosti a môžu poskytnúť úľavu od príznakov po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov.
Domáca liečba a prevencia: Okrem medikamentóznej a fyzikálnej liečby je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia a cvičenia. Obmedzte jedlá, ktoré podporujú zápal. Doplnky stravy s obsahom vitamínu B12, B6 a omega-3 mastné kyseliny. Dobrým pomocníkom je aj dlaha alebo ortéza. Cviky na karpálny tunel sú mimoriadne dôležité ako prevencia. Opakovane zatínajte a otvárajte päsť. Zdvihnite ruky nad hlavu, umožníte tak lepšie prúdenie krvi. Položte dlaň na stôl a druhú ruku dajte kolmo cez chrbát ruky. Stláčajte opakovane malú penovú loptičku v dlani. Ďalší jednoduchý cvik spočíva vo vzájomnom tlaku prstov. Spojte dlane ako pri modlitbe. Roztiahnite prsty, dlane od seba odťahujte, ale prstami sa dotýkajte. Takto sa rozťahujú štruktúry karpálneho tunela. Tieto cviky zaraďte do svojej rutiny už pri prvých príznakoch. Zároveň okamžite zmiernite záťaž za ruky. Inšpiráciu na ďalšie naťahovacie cviky a nácvik správneho držania hornej časti tela ponúka aj joga. Nechajte si poradiť od kvalifikovaného lektora jogy, ktorý vám cviky predvedie, aby ste ich robili správne. Môžeme ale predchádzať jeho zhoršovaniu pozorovaním a úpravou každodennej rutiny. Mnohokrát používate viac sily, ako potrebujete na vykonanie danej úlohy, ako napríklad pri písaní na klávesnici. Pri práci s počítačom sa snažte upraviť polohu klávesnice tak, aby ste pri písaní minimalizovali ohýbanie ruky v zápästí, podobne aj pri práci s myšou. Uberte na sile. Pri mnohých každodenných činnostiach nevedomky tlačíte na zápästie veľkou silou bez toho, aby to bolo potrebné. Praktizujte uvoľňovacie cviky. Dbajte na správne držanie celého tela. Noste rukavice. Upravte si pracovné prostredie. Usporiadajte si pracovné prostredie tak, aby bolo pohodlné a nemuseli ste robiť neprirodzené pohyby rukami.
Chirurgická liečba
K operácii sa pristupuje v situáciách, keď žiadne iné postupy nepomáhajú, alebo keď sú príznaky syndrómu karpálneho tunela závažné. V prípadoch, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu, alebo ak sú príznaky syndrómu karpálneho tunela už pokročilé, lekári zvážia a ponúknu chirurgickú liečbu. Tisícky operácií vykonávajú lekári na ľuďoch so syndrómom karpálneho tunela, ktorí často končia na operačnom stole. Operačné riešenie sa vykonáva v lokálnej anestézii z kožného rezu na dlani. Cieľom operácie je uvoľniť tlak na nerv v zápästí a zbaviť pacienta bolesti. Doba hojenia po operácii karpálneho tunela je niekoľko týždňov až mesiacov. Zahojenie viditeľnej rany na koži je ale rýchlejšie a trvá niekoľko týždňov. Po vybratí stehov 14 dní od operácie sa pokračuje rehabilitáciou najmä na zamedzenie kožných zrastov. Fyzioterapická liečba je vhodná aj po operácii. Pri zotavovaní po operácii je potrebné ruku zaťažovať postupne a nevystavovať zápästie extrémnym pozíciám alebo veľkej záťaži. Operácia karpálneho tunela má rovnako ako akákoľvek iná operácia určité riziká. Môže ísť napríklad o infekciu alebo opuch v mieste operácie. Akékoľvek komplikácie pri hojení je potrebné riešiť s lekárom, ktorý stanoví najvhodnejší postup. Všeobecne na opuchy pomáhajú napríklad studené obklady. Poisťovňa zazmluvnila endoskopickú operáciu syndrómu karpálneho tunela vo všetkých chirurgických 118 zariadeniach jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
Syndróm karpálneho tunela ako choroba z povolania
Choroby z povolania sú zdravotné problémy, ktoré sú uznávané špecializovanými pracoviskami a priamo spôsobené pracovnými činnosťami. Tieto ochorenia vznikajú v dôsledku dlhodobého vystavenia rizikovým pracovným podmienkam, nadmernému zaťaženiu alebo iným faktorom súvisiacim s vykonávanou prácou. Na Slovensku je každoročne hlásených približne 300 až 400 prípadov chorôb z povolania. Syndróm karpálneho tunela je jedným z najčastejšie klasifikovaných chorôb z povolania horných končatín. Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií syndróm karpálneho tunela bol v roku 2017 najčastejšou chorobou z povolania. Najvyšší výskyt chorôb z povolania v roku 2022 podľa klasifikácie ekonomických činností bol v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to 254 nových prípadov. Z tohto počtu bolo hlásených 242 nových prípadov v zdravotníctve, ktoré v porovnaní s rokom 2021 predstavujú nárast o 48,5 %. Syndróm karpálneho tunela je jedným z najčastejších chorôb z povolania. Trpia ním najmä pracovníci z výroby motorových vozidiel, napríklad montážnych pracovníkov, operátorov výroby, zámočníkov, brúsičov kovov, zváračov, ale aj mäsiarov či krajčírky. Najčastejším spúšťačom tejto choroby z povolania je preťažovanie končatín, či práca s vibračnými nástrojmi (brúsky, vŕtačky, zbíjačky, kladivá atď.). S diagnózou zápasia nielen ľudia v priemysle a výrobe, ale rovnako aj napríklad kaderníčky, kozmetičky, hudobníci, programátori či fyzioterapeuti.
Diagnostika a uznanie choroby z povolania
Ak má zamestnanec podozrenie, že jeho ochorenie súvisí s prácou, mal by navštíviť lekára, ktorý ho môže odoslať na vyšetrenie k špecialistovi pracovného lekárstva. Špecialista posudzuje ochorenie a rozhoduje, či ide o chorobu z povolania alebo nie. Na základe posúdenia zdravotného stavu pacienta a odborného stanoviska o pracovných podmienkach a vykonávanej práci pacienta môže byť vydávaný lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. O zaradení práce do rizikovej tretej kategórie (a štvrtej) kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva. Robieva to na základe návrhu zamestnávateľa alebo aj z vlastného podnetu. Odborník na toto ochorenie Viliam Bršiak tvrdí, že v zaraďovaní pracovísk do týchto kategórií dochádza k chybám. Syndróm sa podľa neho často vyskytuje u ľudí, vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie rizikovosti, kde nie je predpoklad poškodenia zdravia. Mnoho pracovísk z 2. kategórie by ale podľa jeho slov patrilo skôr do 3. kategórie, kde je zdravie zamestnancov ohrozené. To znamená, že posúdenia rizikovosti práce bolo vykonané nekvalifikovane. Títo zamestnanci nedostávajú informácie, ktoré vedú k zníženiu rizika a nie sú vykonávané periodické lekárske prehliadky, pri ktorých sa dajú odhaliť začínajúce príznaky ochorenia.
Právny rámec a povinnosti zamestnávateľa
Na Slovensku sa problematika chorôb z povolania upravuje v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konkrétne ustanovenia o chorobách z povolania nájdete v § 35 tohto zákona. Zákon definuje chorobu z povolania ako chorobu, ktorá bola spôsobená vykonávaním práce alebo výkonom povolania, a zároveň musí byť uznávaná špecializovaným pracoviskom a nachádza sa v zozname chorôb z povolania. Zákonník práce taktiež spomína problematiku chorôb z povolania, a to:
§ 66 - Ochrana zdravia pri práci: Tento paragraf zabezpečuje ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiacich s prácou.
§ 67 - Ochorenia z povolania: Tento paragraf sa zameriava na ochorenia z povolania. Špecifikuje povinnosti zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec trpí ochorením z povolania.
Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, zamestnávateľ má niekoľko povinností, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení:
Preradenie na iné pracovné miesto: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na iné pracovné miesto, ktoré bude zohľadňovať jeho súčasný zdravotný stav. Ak vhodné pracovné miesto nie je k dispozícii, zamestnávateľ môže ponúknuť odstupné.
Odstupné: Ak zamestnávateľ nemá iné vhodné pracovné miesto a zamestnanec je nútený odísť z práce kvôli chorobe z povolania, musí mu vyplatiť odstupné. Výška odstupného je minimálne desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca.
Náhrada škody: Zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody. Celková suma náhrady škody za chorobu z povolania závisí od viacerých faktorov a je hodnotená lekárom a sociálnou poisťovňou. Medzi tieto faktory patrí závažnosť ochorenia, strata zárobku a ďalšie náklady spojené s liečbou a rehabilitáciou.
Prevencia chorôb z povolania
Prevencia je kľúčovým prvkom v boji proti chorobám z povolania. Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, dodržiavanie bezpečnostných smerníc a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov sú nevyhnutné pre ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s prácou. Existuje celý rad preventívnych opatrení, ktoré znižujú riziko rozvinutia syndrómu karpálneho tunela. Patrí medzi ne možnosť robiť relaxačné cvičenia aj počas pracovnej doby a dostať častejšie prestávky na oddych. Pri pracovných úkonoch je dôležité správne držanie zápästia, aby s ním človek nešiel do krajných polôh. Treba sa vyhýbať práci v chlade a snažiť sa odstrániť zdroje neprimeranej fyzickej záťaže technickými a organizačnými opatreniami. Zamestnávateľ by mal dbať na správnu manipuláciu s bremenami a využívať na ňu dostupné technické zariadenia. Pomôže aj úprava nástrojov, aby bolo umožnené pohodlné držanie, či ergonomické usporiadanie pracoviska. Dobrým krokom je striedanie pracovných činností a rotácia pracovníkov v nich. Treba minimalizovať pracovné činnosti počas, ktorých sú zdvihnuté ruky, pomáha používanie ortéz. Odborníci radia aj masáž ruky na zlepšenie krvnej cirkulácie. MetLife ponúka doplnkové poistenie horných končatín, ktoré kryje trvalé následky úrazu a poranenia horných končatín, ako aj vybrané ochorenia rúk, ktoré nie sú kryté v iných poisteniach. Zároveň zahŕňa trvalé následky úrazu alebo invalidity. Ak sú vaše ruky nástroj pre výkon vašej profesie, alebo ak úraz alebo choroba rúk môže znamenať pre vás zásadný vplyv na existujúce zamestnanie, poisťovňa MetLife odporúča uzatvoriť doplnkové poistenie k poisteniu Trvalých následkov úrazu alebo Invalidity. Výplata poistného plnenia nezávisí od dĺžky liečenia úrazu a trvalé následky úrazu a poranenia horných končatín, ktoré nie sú uvedené v oceňovacej tabuľke, plní poisťovňa pripodobnením.