Nemecko je známe svojím rozsiahlym systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý má hlboké historické korene a neustále sa vyvíja. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nemecký sociálny štát, jeho charakteristické črty, historický vývoj, súčasné problémy a potenciálne budúce smery. V modernom svete zohráva dôležitú úlohu online identita a networking. Platí to aj v Nemecku, kde je dôležité mať aktualizované a efektívne CV, ktoré zaujme personalistu na prvý pohľad.
Princípy a štruktúra nemeckého sociálneho systému
Nemecký sociálny systém je známy ako "sociálne-trhová ekonomika". Na jednej strane je založený na kapitalistickej konkurencii a na strane druhej stále umožňuje štátu vykonávať rozsiahlu sociálnu politiku. Korene tohto systému siahajú do 19. storočia, keď Otto von Bismarck, známy ako "železný kancelár", zaviedol sociálnu legislatívu vytvorením penzijného poistenia a zdravotnej starostlivosti. Systém bol založený na princípe parity: polovicu hradí zamestnanec a druhú polovicu zamestnávateľ. Tento princíp ostal jadrom nemeckej sociálnej legislatívy, ktorá po druhej svetovej vojne bola rozšírená aj o rodinnú politiku, sociálnu starostlivosť a mnoho ďalších opatrení. Sociálne-trhové hospodárstvo zahŕňa aj princíp tarifnej autonómie. Toto partnerstvo medzi odbormi a zamestnávateľmi viedlo k tomu, že v Nemecku za posledné desaťročia prebehlo len veľmi málo štrajkov - ďalšie plus pre ekonomiku Nemecka.
Systém sociálneho zabezpečenia v Nemecku je založený na princípe sociálnej garancie, ktorá znamená uspokojovanie potrieb ľudí v nepriaznivých sociálnych situáciách v závislosti od dostupných finančných prostriedkov štátu. Je výrazom sociálnej zodpovednosti občanov k sebe a k svojej rodine. Je výrazom sociálneho prerozdelenia (redistribúcie) a štátom organizovanej solidarity od vysokopríjmových rodín k nízkopríjmovým rodín a od bezdetných rodín k rodinám s deťmi. Je výrazom sociálnej solidarity a dobročinnosti (filantropie).
Medzi základné typy dávok patria:
- Príspevkovo financované dávky (dávky sociálneho poistenia): Sú úzko späté s pracovným pomerom a závisia od príjmu poberateľa. Financujú sa z príspevkov od pracovníkov, zamestnávateľov a štátu.
- Selektívne dávky (dávky sociálnej pomoci): Nie sú viazané na príspevky a poskytujú sa na základe príjmu a potrebnosti domácnosti žiadateľa. Ich trvanie je neobmedzené, pokiaľ je preukázaná potrebnosť.
- Univerzálne dávky (dávky štátnej sociálnej podpory): Poskytujú sa ľuďom bez ohľadu na zamestnanie a príjem.
Nemecký sociálny systém je rozsiahly a komplexný, zahŕňa množstvo oblastí, ktoré majú zabezpečiť občanom dôstojný životný štandard. Medzi hlavné piliere patria:
- Zdravotné poistenie: Zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Nemecko sa radí medzi krajiny s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo, a to 16 percent, čo ho stavia na rovnakú úroveň ako krajiny Beneluxu a severské krajiny.
- Dôchodkové poistenie: Poskytuje finančné zabezpečenie v starobe.
- Poistenie v nezamestnanosti: Poskytuje podporu v prípade straty zamestnania.
- Poistenie starostlivosti: Zabezpečuje starostlivosť pre osoby, ktoré potrebujú pomoc v dôsledku choroby alebo veku.
- Rodinné dávky: Podporujú rodiny s deťmi.
Sociálne poistenie je preferované v moderných priemyselných štátoch s trhovou ekonomikou. Rozvíja sa v povinných (obligatórnych) systémoch, ako aj v doplnkových dobrovoľných systémoch.
Historický vývoj a reformy
Na formovaní sociálnej politiky v európskych krajinách sa podieľali predovšetkým tri svetové osobnosti: Otto von Bismarck, Wiliam Henry Beveridge a Gunnar Myrdal. Otto von Bismarck a konzervatívny model Welfare states: Bismarck bol prvým z veľkých reformátorov európskej sociálnej politiky. V roku 1881 Ríšsky snem schválil sociálno-politický program, v ktorom sa počítalo so zavedením poistenia pre robotníkov pre prípad úrazu, choroby, invalidity a staroby. Bismarckovo sociálne zákonodárstvo bolo súčasťou jeho politiky „cukru a biča“ v záujme stability štátu. Systém sociálneho zabezpečenia sa realizoval v podobe troch zákonov: Zákon o nemocenskom poistení z roku 1883, Zákon o úrazovom poistení z roku 1884 a Zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby z roku 1889.
Wiliam Henry Beveridge a liberálny model Welfare states: Koncom r.1942 predložil Beveridge návrh celonárodného systému poistenia, ktorý požadoval zásadné zmeny v poisťovníctve, zdravotníctve, školstve, v oblasti bývania a na trhu práce. Išlo o plán sociálneho štátu. Beveridge navrhol predovšetkým zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre všetkých a zároveň systém, ktorý by umožňoval preskúmať, či ich príjem skutočne nedosahuje hranicu tohto minima. Zdôrazňoval, že sociálne poistenie je len súčasťou politiky sociálneho pokroku.
Karl Gunar Myrdal a sociálno-demokratický model Welfare states: Zameral sa na plánovité znižovanie chudoby a znižovanie sociálnych nerovností. Zaviedol materský príspevok a prijatie ďalších opatrení podporujúcich pôrodnosť, prídavky na deti, príspevky na bývanie, vyučovanie a stravovanie v školách zdarma a všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Moderný nemecký sociálny systém prešiel viacerými obdobiami expanzie, napríklad od prvotného rozširovania počas Weimarskej republiky v rokoch 1918 až 1933, cez masívnu expanziu počas nacistickej Tretej ríše a najmä po druhej svetovej vojne postupnými vládami kresťanských demokratov a sociálnymi demokratmi. Jednou z jedinečných vlastností nemeckého sociálneho štátu je skutočnosť, že vzhľadom na relatívnu politickú slabosť liberálnej buržoáznej triedy, ktorá spočiatku nedokázala byť významnou protiváhou pre monarchický a byrokratický systém, reakcia na nový kapitalizmus, s výnimkou robotníckeho hnutia, prichádzala zo strany cirkví. Po rokoch okupácie Spojencami bolo v roku 1949 Nemecko rozdelené na dve krajiny. V Západnom Nemecku diskusie o novom, rovnostárskom sociálnom štáte na príklade Spojeného kráľovstva po krátkom zvážení ustúpili do úzadia.
Transformácia nemeckého sociálneho štátu dosiahla svoj vrchol reformami Hartz IV za vlády Gerharda Schrödera. Tieto reformy obmedzili vyplatenie kompenzácie v nezamestnanosti na jeden rok a sprísnili podmienky pre prijímanie sociálnych dávok.
Súčasné výzvy a problémy
Nemecko sa dostáva do kritického bodu, z ktorého už nemusí byť návratu. Podnikatelia si to uvedomujú, ľudia to cítia, ale politici stále nenabrali odvahu ponúknuť riešenie. Je čas na realizmus. V roku 2024 môže Nemecko očakávať zvyšovanie daní a odvodov, vysoké ceny energií, postupnú deindustrializáciu, volebné otrasy doma i v zahraničí, pokračujúcu nekontrolovanú migráciu a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
Vysoké sociálne výdavky a dane: Nemecko vynakladá značnú časť svojho rozpočtu na sociálne veci a zdravotníctvo. V roku 2022 predstavovali verejné sociálne výdavky 26,7 % HDP, čo je o vyše 5 % viac ako priemer OECD (21,1 %). Nemecko má jedno z najvyšších daňových a colných zaťažení na svete. Skutočnosť je taká, že táto krajina má celosvetovo nekonkurencieschopný daňový systém. V roku 2022 bol pomer daňového zaťaženia príjmov (priemerné daňové a colné zaťaženie domácnosti v Nemecku) približne 53 %. Vysoké náklady na pracovnú silu robia pre zamestnávateľov Nemecko neatraktívnym. Nízke čisté príjmy sú pre zamestnancov demotivujúce.
Heslom nemeckej politiky je: prerozdeľovať bohatstvo namiesto vytvárania bohatstva. Stručne povedané: prerozdeľovanie namiesto výkonu. Štátne sociálne dávky spôsobujú, že pracovať v mnohých profesiách je takmer nerentabilné. Táto situácia bude pokračovať aj v roku 2024, keď sa zvýši príjem sociálnych dávok. Pokiaľ mzdy v nízkopríjmovom sektore nebudú výrazne vyššie ako štátne sociálne dávky, čoraz viac ľudí sa pochopiteľne rozhodne pre štátne sociálne dávky. Na udržanie sociálneho štátu je potrebné neustále zvyšovať dane a dávky. Vývoj sociálnych výdavkov v Nemecku: Od roku 1960 do roku 2021 vzrástli na 1 161,5 miliardy eur.
Migrácia a jej dopad: Podľa najnovších údajov sú až dve tretiny migrantov v Nemecku poberateľmi peňažných dávok. Podľa najnovších čísel, ktoré zverejnil nemecký denník Die Welt, je väčšina migrantov príjemcami sociálnych dávok. Dáta zo Spolkového úradu práce ukazujú, že príspevky poberajú 4 milióny ľudí, ktorí by mohli pracovať. Až 2,5 milióna z nich má migračné pozadie. Ľudia s migračnými koreňmi predstavujú v Nemecku menej ako 30 percent obyvateľov, tvoria však až 63,5 percenta celkového počtu poberateľov sociálnych dávok. Podľa Alexandera Thorma, hovorcu kresťanských demokratov (CDU) v Spolkovom sneme pre domácu politiku, súčasný systém migrantov málo motivuje k nástupu do práce. Nemecký systém to podľa neho nie je schopný dlhodobo zvládnuť. Nemecko je pre migrantov príťažlivé aj preto, že práve dávky pre migrantov tu patria medzi najštedrejšie na svete. Ich okresanie však odmietli ústavní sudcovia v Karlsruhe a ani medzi politikmi nemá jednoznačnú podporu.
Ako sa očakávalo, migrácia do Európy a Nemecka neklesá, ale naopak, neustále sa zvyšuje. Odborníci si kladú otázku, či kontinent skutočne dokáže uživiť toľko ľudí. Je známe, že v posledných desaťrociach sa do Nemecka prisťahovali milióny nekvalifikovaných a nízkokvalifikovaných ľudí. Emigrovali však aj státisíce vysokokvalifikovaných ľudí. Takzvaný únik mozgov bude pokračovať aj v roku 2024. S takmer 2,7 milióna nezamestnaných a miliónmi prisťahovalcov má viac ako polovica nemeckých podnikov problém obsadiť voľné pracovné miesta.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a klesajúca konkurencieschopnosť: Bez kvalifikovanej pracovnej sily sa nepodarí dosiahnuť energetickú transformáciu a navyše hrozí masívny hospodársky prepad, strata pridanej hodnoty a prosperity. Nemecko naliehavo potrebuje vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Nemecko je krajina s horším výskumným prostredím ako napríklad USA, Švajčiarsko alebo Austrália, ktorá sa nevyznačuje ústretovosťou voči podnikateľom a startupom. Krajina, ktorá neustále stráca atraktívnosť a konkurencieschopnosť v porovnaní so svojimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi a ktorej hrozí deindustrializácia v nevídanom rozsahu. Podľa Bloomberg Economics bude väčšinu tohto výpadku ťažké obnoviť z dôvodu štrukturálnych problémov, ako je strata lacnej ruskej energie a problémy spoločností ako Volkswagen a Mercedes-Benz Group, ktoré sa nedokážu vyrovnať s rastom čínskych automobiliek. Pokles konkurencieschopnosti znamená, že každá domácnosť je teraz ročne chudobnejšia o približne 2 500 eur.
Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť zvyšujú tlak na dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť.
Ideologické myslenie v politike: Ideologické myslenie v politike často nahradilo racionálne myslenie a zmysel pre realitu.
Sociálny systém a motivácia k práci: Asi 5,5 milióna ľudí v Nemecku dnes poberá sociálne dávky od štátu. Experti tvrdia, že rodiny, kde nikto nepracuje, majú vďaka rôznym príspevkom často vyššie príjmy ako rodičia s nízkou mzdou. Sociálny systém podľa nich nemotivuje k tomu, aby si ľudia hľadali zamestnanie. Vyše milióna poberateľov dávok nikdy nepracovalo. Andreas Peichl, profesor národného hospodárstva na Univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove, zase upozornil, že pre mnohých rodičov sa pracovať ani neoplatí. Ak by však v rodine nik nepracoval a žila by len zo sociálnych dávok a ďalšej štátnej podpory, dostala by asi 3 000 eur. Za takých podmienok je podľa Peichla často výhodnejšie zostať doma, než chodiť do práce.
Nemecká vláda sa rozhodla riešiť tento problém reformou sociálneho systému. Sociálne dávky v Nemecku už nebudú také štedré, ako bývali. Berlín odkázal všetkým, ktorí systém zneužívali, že sa to skončí. Základná výška sociálnej dávky, tzv. Bürgergeld, je dnes síce len 563 eur pre samostatne žijúce osoby, ale štát podľa potreby pomáha i ďalšími príspevkami, najmä ak ide o rodinu. Hradí napríklad nájomné, prispieva na energie a podobne. V prípade, že by sa v dohodnutom termíne trikrát nedostavil na úrad práce, mu dokonca úplne zastavia vyplácanie dávok, ako aj platbu nájomného. Podmienkou však je, aby ho úrad práce ešte predtým skúsil kontaktovať. Niektorí odborníci sa na schválenú reformu pozerajú skepticky a pochybujú, či vôbec prinesie nejaké úspory.
Podpora v nezamestnanosti
Strata zamestnania je pre väčšinu z nás nepríjemnou životnou skúsenosťou, či sa jedná o plánovanú situáciu alebo sme zostali bez práce zo dňa na deň. Tak, či onak je dobré vedieť s čím počítať počas nezamestnanosti, na čo si môžete nárokovať, ako sa zariadiť a najmä na čo sa sústrediť a na čo v žiadnom prípade nezabudnúť.
Registrácia do evidencie nezamestnaných: V prípade straty zamestnania a potreby zaradenie do evidencie nezamestnaných môžete príslušnú pobočku úradu práce navštíviť osobne alebo volať priamo príslušnú pobočku. Kontakty na jednotlivé Úrady práce (Arbeitsagentur) v Nemecku nájdete podľa zadaného smerovacieho čísla alebo mesta.
Odporúčaný postup registrácie a príslušné lehoty:
- Zaregistrujte sa na Arbeitsagentur / Úrad práce najmenej 3 mesiace pred skončením pracovného pomeru pre účely hľadania zamestnania ako záujemca o zamestnanie. Ak sa o skončení pracovného pomeru dozviete neskôr, nahláste hľadanie zamestnania najneskôr do 3 dní od zistenia stavu. Registráciu môžete vykonať i elektronicky. V prípade, že ste sa zaregistrovali neskoro, úrad vám môže udeliť tzv. blokovaciu lehotu jedného týždňa. Počas nej nebudete dostávať dávky v nezamestnanosti.
- Prihláste sa na Arbeitsagentur / Úrad práce ako nezamestnaný - najneskôr v prvý deň bez zamestnania. Registrovať sa môžete osobne na Arbeitsagentur / Úrad práce, alebo elektronicky. Pri registrácii doložíte občiansky preukaz, povolenie na pobyt/ potvrdenie o prihlásení sa na pobyt, preukaz sociálneho poistenia, písomná výpoveď, životopis.
- Podajte si žiadosť o dávku v nezamestnanosti. O postupe pri podávaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti v Nemecku, za akých podmienok máte nárok a aká je výška dávky sa dozviete nižšie. Ideálne je, ak si žiadosť o dávku v nezamestnanosti podáte približne dva týždne pred začiatkom doby nezamestnanosti.
- Aktívne hľadajte prácu - pracovné ponuky alebo možnosti odbornej prípravy.
Upozornenie! Ak ste podali výpoveď z vlastnej iniciatívy, Úrad práce / Arbeitsagentur bude skúmať, či ste mali na to vážny dôvod. Vážny dôvod by ste mali byť schopný preukázať. Ak úrad práce posúdi, že ste podali výpoveď bez vážneho dôvodu, hrozí vám sankcia / Sperrzeit.
Dávka / podpora v nezamestnanosti: Žiadosť o Arbeitslosengeld I /dávku v nezamestnanosti/ podávate online alebo písomne. Dávka v nezamestnanosti sa financuje z poistenia v nezamestnanosti. To znamená, že je dôležité, či a ako dlho poistenie trvalo. Na dávku v nezamestnanosti máte nárok, ak ste sa osobne alebo on-line zaregistrovali ako nezamestnaný a boli ste poistený najmenej 12 mesiacov počas 30 mesiacov predtým, ako ste sa zaregistrovali ako nezamestnaný.
Porovnanie sociálnych systémov a medzinárodné hodnotenia
Portál remote.com každoročne zostavuje rebríček krajín sveta podľa toho, ktoré poskytujú obyvateľom najväčšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Aj tento rok zostavil zoznam 60 krajín, ktoré svojim obyvateľom ponúkajú štedrý sociálny systém a rôzne zákonmi stanovené benefity, vďaka ktorým sa im v jednotlivých krajinách oplatí žiť, pracovať a zakladať rodiny. Do hodnotenia krajín vstúpila kombinácia dôležitých faktorov na pracovisku, ako je počet dní zákonnej ročnej dovolenky, platená materská dovolenka, počet odpracovných hodín na zamestnanca. Rebríčku dominuje Európa, no na prvom mieste sa umiestnil Nový Zéland.
- Nový Zéland: Krajina sa môže pochváliť vysokou minimálnou mzdou a veľkorysým nárokom na dovolenku v trvaní 32 dní za rok. V krajine uhrádzajú zamestnancom 80 percent PN-ky, zdravotníctvo financuje štát a rodičia sa tešia zo štedrej rodičovskej dávky.
- Írsko: Druhé miesto patrí Írsku, ktoré sa v top pozíciách rebríčka objavilo prvýkrát. Krajina s fungujúcim systémom štátom hradenej zdravotnej starostlivosti, ponúka aj jednu z najvyšších minimálnych miezd. Taktiež sa jedná o jednu z najbezpečnejších krajín sveta.
- Belgicko a Dánsko: Tretie miesto patrí hneď dvom krajinám - Belgicku a Dánsku, ktoré v hodnotení získali rovnaké skóre. Belgicko zabodovalo vo viacerých kategóriách ako minimálna mzda a počet hodín pracovného týždňa. Dánsko je zase považované za druhý najšťastnejší národ na svete.
Českej republike patrí 16. pozícia, tesne za ňou je Poľsko na 17. priečke a Rakúsko na 18. pozícii.
Práca opatrovateľky v Nemecku (BG)
Potenciálne budúce smery a riešenia
Podľa Noi Kerstin Haovej z Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie dokonca séria štúdií dokázala, že príťažlivosť sociálneho systému nie je tým, čo migrantov do Nemecka ťahá. Súhlasí s ňou aj charitatívna pracovníčka Katharina Vossová, podľa ktorej je hlavným magnetom sloboda a právny štát. Naopak, podľa azylového právnika Daniela Thyma sociálny systém nemá veľkú rolu pri vstupe do Európy, avšak zaváži vtedy, keď sa migranti v Schengene rozhodujú, kam zamieria. Práve Nemecko je vtedy prvou voľbou. Myslí si, že riešením by bolo zjednotenie sociálnych dávok v európskych krajinách.
Druhá možnosť pre Nemcov by bola usmerniť migráciu tak, aby popri skutočne prenasledovaných ľuďoch prichádzali do krajiny vo väčšej miere aj tí vysoko kvalifikovaní, o ktorých stoja nemecké firmy. Nádejou pre Nemcov sú aj ukrajinskí utečenci, ktorí síce na začiatku poberali dávky, avšak rýchlo sa v krajine zorientovali. V roku 2022, kedy Rusko Ukrajinu napadlo, prijímalo dávky pol milióna z nich. Odvtedy prichádzali stále ďalší, avšak počet príjemcov dávok nerastie. Dokážu si totiž nájsť prácu a prijímajú aj pomocné miesta, ktoré si nevyžadujú špeciálnu kvalifikáciu. Takúto prácu si našlo až 75 percent z nich.
Podľa kancelára by istú úľavu malo priniesť to, že sa vláde konečne podarilo výrazne znížiť počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich do Nemecka. "Musíme sa postarať predovšetkým o to, aby v takom svete nevyrastali deti. Problém by mala vyriešiť reforma sociálneho systému, na ktorej sa vládne strany dohodli už v koaličnej zmluve. To by ľuďom v núdzi poskytovalo existenčné minimum, no zároveň by od nich vyžadovalo, aby si aktívne hľadali zamestnanie."
