Komplexný prehľad o výsluhových dôchodkoch a ich aktuálnych zmenách

Systém výsluhového zabezpečenia, ktorý sa týka policajtov, vojakov, hasičov a horských záchranárov, je na Slovensku neustále predmetom diskusií a legislatívnych úprav. Zmeny sa dotýkajú nielen aktívnych príslušníkov, ale aj samotných výsluhových dôchodcov a ich rodín. Cieľom týchto zmien je predovšetkým stabilizácia personálnej situácie v bezpečnostných zložkách, efektívnejšie fungovanie systému sociálneho zabezpečenia a zosúladenie právnej úpravy s aktuálnymi potrebami praxe a judikatúrou súdov.

Vládne a poslanecké návrhy zmien

V programe 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 14. 4. 2026 o 13:00 je zaradená Parlamentná tlač č. 1227. Celkovo sú na programe parlamentnej schôdze štyri návrhy novely zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa všetkého prejde vládny návrh z dielne Ministerstva vnútra ako gestora zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Kľúčové body vládneho návrhu (Parlamentná tlač č. 1227)

V dôvodovej správe k Parlamentnej tlači č. 1227 sú zhrnuté všetky podstatné body, ktoré majú priniesť zmeny v systéme výsluhového zabezpečenia:

• Predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru: Vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami sa navrhuje predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári totiž zotrvajú v štátnej službe aj menej ako jeden rok a bezprostredne po tom sú prijatí do ďalšieho služobného pomeru. Cieľom je stabilizácia personálnej situácie.
• Zmeny v oblasti posudzovania zdravotnej spôsobilosti: Rovnako ako v civilnom sektore, posudkoví lekári získajú kompetenciu indikovať, predĺžiť alebo ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť príslušníka ozbrojených zložiek v odôvodnených prípadoch.
• Zvýšenie tehotenského a nové pravidlá pre materské: Upravuje sa výška nemocenskej dávky tehotenské. Namiesto paušálnych 200 eur mesačne sa tehotenské bude po novom určovať z vymeriavacieho základu, pričom jeho priemerná výška má tento rok dosiahnuť 373 eur. Návrh zároveň rieši aj doterajšie nedostatky pri poskytovaní materského poistencovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, napríklad pri osvojení.
• Rozšírenie nároku na vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok: Navrhuje sa zaviesť nárok na vdovský alebo vdovecký výsluhový dôchodok pre osoby, ktoré sa starajú o dlhodobo či trvale ťažko postihnuté dieťa príjemcu invalidného dôchodku až do jeho 26 rokov.
• Preukazovanie nároku na úhradu pohrebných nákladov: Jasne sa ustanovuje, že pozostalým patrí nárok na úhradu nákladov spojených s pohrebom aj v prípadoch, keď si zosnulý spôsobil smrť sebapoškodením.
• Úpravy výsluhových dôchodkov podľa judikatúry: Návrh reflektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a upravuje výpočet výsluhového dôchodku poberateľov, ktorým vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Ministerstvo vnútra SR predložilo dňa 10. 11. 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania návrh zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zmeny majú odstrániť interpretačné nejasnosti, reagovať na aplikačné problémy a zosúladiť právnu úpravu s aktuálnymi potrebami praxe. Nová úprava by mala vstúpiť do platnosti už od 1. júla 2026.

Stanoviská a pripomienky k legislatívnym návrhom

Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda), a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR tzv. rozporové konanie k hromadnej pripomienke verejnosti k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dôvodom bolo, že Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe preukázala podporu viac ako 1500 osôb. Hlavnými požiadavkami bolo zosúladenie s judikatúrou Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky poistencov poberajúcich výsluhové dávky a precizovanie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia.

Situácia s financovaním výsluhových dôchodkov

Vládny kabinet Roberta Fica prerokoval záverečný účet ministerstva vnútra za rok 2025. Policajní odborári bijú na poplach, pretože zistili, že záverečný účet „odhaľuje obrovský nepomer v čerpaní mzdových prostriedkov“ určených pre úradníkov a peňazí na platy policajtov. Rezort vnútra minul na platy pre riadiaci „aparát ústredného orgánu“ o 15,6 milióna eur viac, ako mal v pláne. Aj celkový počet úradníkov oproti pôvodnému plánu narástol.

Tento nepomer je alarmujúci. S tým podľa odborárov súvisí aj ďalší zásadný systémový problém - na osobitnom účte sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru, z ktorého sa vyplácajú výsluhové dôchodky, nie je dosť peňazí. Hovorca rezortu Matej Neumann tvrdí, že v roku 2025 celkový počet úradníkov na ministerstve klesol o 657. V záverečnom účte ministerstva sa však píše o navýšení celkového počtu úradníkov.

Žiadny príspevok sa však nepremieta do stavu na osobitnom účte, z ktorého sa vyplácajú výsluhové dôchodky. Ten je aktuálne v mínuse a štát ho musí dofinancovať. V roku 2025 muselo ministerstvo vnútra poskytnúť dodatočné dofinancovanie osobitného účtu vo výške približne 18,9 milióna eur, aby pokrylo reálne vyššie výdavky na výsluhové dôchodky, odchodné a odstupné. Odborári vysvetľujú, že za ministra Šutaja Eštoka sa síce zaviedli náborové a stabilizačné príspevky, vývoju na osobitnom účte to však nijako nepomôže.

„Súbežne s týmto vývojom štát tri roky po sebe nevalorizoval platy aktívnych príslušníkov, kým výsluhové dôchodky boli postupne valorizované takmer o 30 %. Takýto prístup priamo destabilizuje celý systém sociálneho zabezpečenia,“ varujú odborári. Aktuálny stav je podľa policajných odborov neudržateľný. Systém výsluhových dôchodkov sa vo veľkom menil za pôsobenia Roberta Kaliňáka. Vtedy sa problém s jeho dofinancovaním vyriešil tým, že policajti získali nárok na dôchodok až po odpracovaní 25 rokov miesto pôvodných 15 rokov.

V pripomienkovom konaní bol dokonca vlani materiál od troch ministrov, ktorý rátal aj s automatom na pravidelné zvyšovanie platov policajtov. Jedna vec je platy a ich valorizácia, ale tvrdiť, že je málo policajtov len kvôli platom, je krátkozraké. Na MV pracuje veľké množstvo policajtov ako úradníci, tak ako to tu už bolo spomenuté - ako personalisti, IT a podobne. Samozrejme, za platové ohodnotenie policajta, ktorý tu policajnú robotu reálne robí. Takže v jednej kancelárii robí policajt aj úradník tú istú robotu a jeden má plat policajta a jeden plat vo verejnom záujme, ktorý je mimochodom nižší ako ponúka Lidl. Ďalšia vec, že aj keď je niekto z nich nespokojný na svojej pozícii, alebo má len možnosť sa posunúť vyššie, lebo je šikovný, nemôže, lebo ho nepustia, lebo ich je málo. Robí tam veľa šikovných a múdrych ľudí, ktorí odchádzajú, a veľa z nich práve kvôli tomu akože „systému“. A mladých už nejaké dôchodky nezaujímajú. Chcú žiť teraz a mať možnosť jednak zarobiť, ale v neposlednej miere aj mať pocit, že ak sú dobrí, môžu sa niekam posunúť. Nemôžu.

Mimoriadna valorizácia výsluhových dôchodkov

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zasielal rozhodnutia o zvýšení výsluhových dôchodkov od 1. júla. Lehota na odvolanie v rozhodnutí je 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa Správneho poriadku je možné okrem odvolania preskúmať rozhodnutie obnovou konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. je možnosť požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. Z analýzy právneho stavu ale vyplýva, že nie je objektívne možné vytvoriť univerzálnu konštrukciu ich odôvodnenia (tzv. vzor), nakoľko podmienky ich uplatnenia sú rôzne.

Ďalšie dôležité zmeny a judikatúra

Rodičovský dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

Ústavný súd a "odobratie nezaslúžených benefitov"

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

Ústavný súd rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 06. 03. vyhlásený v Zbierke zákonov. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Pritom Národná rada SR bola viazaná právnym názorom vysloveným v tomto náleze. Ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu (pričom rovnocenný účinok sa dosiahne aj bez akéhokoľvek legislatívneho zásahu), alebo zmenou, resp. doplnením. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR, a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, resp. zákon už nemá právne účinky.

Problémy so Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa dlhodobo nekoná v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ani s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Môžeme len dúfať, že si Sociálna poisťovňa uvedomuje, že vystupuje v postavení správneho orgánu. Z tohto postavenia jej vyplýva povinnosť rešpektovať právne názory vyslovené najvyššími súdmi, a to aj v ich predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Na mieste je preto otázka: prečo sa máme obracať na generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne so žiadosťou o revíziu rozhodnutia ústredia, keď obe inštancie vychádzajú z rovnakého právneho oddelenia?

Osobitne znepokojujúce je, že tento prístup dopadá na jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva - dôchodcov. Tých, ktorí už nemajú čas, energiu ani prostriedky viesť dlhé právne spory. Napriek tomu sú nútení obracať sa na súdy, ktoré sú samy preťažené. Tieto spory často trvajú tri, štyri roky, niekedy aj dlhšie. Existuje skupina poistencov, ktorí boli počas svojho aktívneho pracovného života zapojení do viacerých sociálnych poistných systémov. Sociálna poisťovňa im však odmieta priznať dávky a nároky, ktoré im vyplývajú nielen zo samotných platných zákonov, ale aj z Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Paradoxom je, že Sociálna poisťovňa si je tohto stavu dobre vedomá. V nejednom prípade bola súdmi donútená svoje rozhodnutia prehodnotiť a zmeniť v prospech poistencov. Možno je už načase, aby do riešenia tohto problému vstúpila aj prokuratúra.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)

APVV je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrovaná je MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.

Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

1. zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
2. zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
3. spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

tags: #navrat #vysluhovych #dochodcov