Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri PN a nástupe do práce po jej ukončení

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je dočasná nemožnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Systém práceneschopnosti na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, najmä s nástupom elektronickej práceneschopnosti (ePN) od 1. júna 2023. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zorientovať v jednotlivých aspektoch PN.

Vznik a priebeh dočasnej pracovnej neschopnosti

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý bráni vo výkone práce. Lekár môže uznať PN aj spätne, maximálne však na tri dni, a to na základe vyšetrenia na pohotovostnej službe.

Kto rozhoduje o PN?

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Ochranná lehota

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia. V prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese oznamovania PN. Celý proces potvrdzovania PN prebieha elektronicky. Lekár (obvodný lekár, nemocničný lekár, gynekológ) je povinný vystaviť PN elektronicky (ePN) a zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Výhody ePN

• Zjednodušenie pre zamestnancov: Zamestnanci už nemusia fyzicky doručovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi.
• Automatické oznamovanie: Informácia o práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup). Sociálna poisťovňa preberá oznamovaciu povinnosť.
• Žiadne papierovanie: ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom, šetrí papierovanie a znižuje riziko straty či falšovania dokladov.
• Online prehľad: Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia alebo v Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne.

Papierová PN v ére ePN

V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi.

Ak váš lekár neponúka možnosť ePN, vystaví vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive. Pôvodné papierové tlačivo PN má 5 častí, pričom každý z nich má svoju špecifickú funkciu a adresáta:

1. I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca (Zelený lístok): Tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
2. II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok (Červený lístok): Tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. Dôležitý je podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
3. IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (Čierny lístok): Tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
4. III. diel - Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti: Tento diel odosiela ošetrujúci lekár priamo do Sociálnej poisťovne. Obsahuje informácie o začiatku PN, diagnóze a ďalšie údaje potrebné pre spracovanie a vyplácanie nemocenských dávok.
5. IV. diel potvrdenia - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Povinnosti zamestnanca počas PN

Napriek zjednodušeniu ePN má zamestnanec niekoľko povinností:

• Informovať zamestnávateľa: Zamestnanec musí bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej PN a o tom, že sa nedostaví do práce. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať. V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (alebo o nej viete v prípade ePN), mali by ste túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi.
• Dodržiavať liečebný režim: Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Počas PN je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
• Zdržiavať sa na uvedenej adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské.
• Dodržiavať vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
• Podpísať a odovzdať potrebné diely PN (v prípade papierovej PN): Zamestnanec je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Dôležité upozornenie: Ak počas PN porušíte pravidlá (napr. porušíte liečebný režim alebo sa nezdržiavate na mieste určenom bez súhlasu lekára), môže vám byť nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské dávky krátený alebo odopretý. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný, náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Pri ePN:

• Zamestnávateľa bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.
• Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť:
  • číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu,
  • dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
• Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
• Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni.
• Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
• Poskytovanie informácií: Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.
• Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Pri papierovej PN:

• Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.
• Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti). Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.
• Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého, lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí.
• Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN.
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám (napr. požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok), zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Nemocenské dávky

Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN. Tak isto ako u zamestnávateľa, aj v prípade vyplácania nemocenskej dávky zo strany Sociálnej poisťovne platí, že maximálny vymeriavací základ pre rok 2018 je vo výške 59,9672 eura. Denný vymeriavací základ pre účely nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ. Pre rok 2018 je to suma 59,9672 eura.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu:

Pre zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní:

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie tohto zamestnanca trvalo celý rok 2017, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok 2017).
• Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 1.10.2017, rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2017 do 30.4.2018).

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 30.3.2018, rozhodujúcim obdobím je od 30.3.2018 do 1.5.2018).

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské (ak je už vyplácané Sociálnou poisťovňou),
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu.

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018.

Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

• rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018,
• počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní,
• vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur,
• denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur.

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

• 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur.
• 4. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní = 95,0969 Eur.

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur (18,5253 + 95,0969 = 113,6222 zaokrúhlené na 113,62).

Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky od 11. dňa nasledovne:

• 11. - 20. deň (t. j. 12.5. - 20.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Práva zamestnávateľa počas pracovnej neschopnosti zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu.

Priebeh kontroly

Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý má zamestnanec určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich dní a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok ani na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Ukončenie PN a návrat do práce

Po ukončení PN je zamestnanec povinný vrátiť sa do práce. Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného termínu s lekárom, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Ošetrovné (OČR)

Okrem PN existuje aj ošetrovné (OČR), ktoré sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku (prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). OČR je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát.

tags: #nastup #zamestnanca #po #pn #povinnosti