Zmluvná pokuta je významný inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý slúži na zabezpečenie záväzkov. Je to majetková sankcia, ktorú zaplatí dlžník veriteľovi, ak poruší svoju povinnosť zo zmluvy. Zmluvnú pokutu možno definovať ako peňažnú sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvnej dohody.
Základnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty obsahuje Občiansky zákonník (§ 540 až 545). V Obchodnom zákonníku sa upravujú len niektoré ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu, avšak s výraznými právnymi dôsledkami (§ 300 až 302). Táto úprava je však len podporná k úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
Charakteristika a funkcie zmluvnej pokuty
Zmluvná pokuta je jedným z právnych nástrojov, ktoré poskytuje slovenský právny poriadok na zabezpečenie záväzku veriteľa. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe dohody, ktorá musí byť písomná. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter, čiže zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Ak hlavný záväzok nevznikne platne, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta má zabezpečovací charakter, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj funkcia prevenčná. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy.
Sankčný charakter zmluvnej pokuty je postavený na povinnosti jej zaplatenia, a to bez toho, aby táto povinnosť bola závislá od vzniku prípadnej škody. Pre samotný vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je rozhodujúci vznik škody, ale fakt, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktoré sa podľa dohody zmluvných strán vzťahuje zmluvná pokuta.
Podmienky platnosti a vymáhateľnosti zmluvnej pokuty
Aby bola zmluvná pokuta vymáhateľná, musia byť splnené nasledovné podmienky:
- Písomná forma dohody: Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe dohody, ktorá musí byť písomná.
- Určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia: Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia.
- Dostatočne presná a určitá identifikácia zabezpečenej povinnosti: Ďalšou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
- Primeranosť zmluvnej pokuty: Zmluvná pokuta musí byť primeraná. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Určenie výšky zmluvnej pokuty
Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nič nebráni ani tomu, aby sa uvedené alebo ešte aj ďalšie spôsoby medzi sebou rôzne kombinovali. Aj keď sa spravidla v praxi zmluvná pokuta dojednáva v peňažnej forme, platná právna úprava zmluvnej pokuty dojednanie zmluvnej pokuty v inej ako peňažnej forme výslovne neupravuje. Napriek tomu nie je možné vyvodiť záver, že zmluvné strany v prípade potreby nemôžu zmluvnú pokutu dojednať aj v nepeňažnej forme. Išlo by zväčša o plnenie v naturálnej forme (napr. poskytnutie nejakej veci či tovaru).
Pri určení spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty nie je potrebné, aby výšku zmluvnej pokuty bolo možné vypočítať v čase vzniku dohody o zmluvnej pokute. Zákon v tomto prípade trvá iba na požiadavke, aby v okamihu vzniku dohody o zmluvnej pokute bolo zrejmé, akým spôsobom bude možné v budúcnosti, keď vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať. Za jednoznačné, a teda určité možno považovať nielen dojednanie zmluvnej pokuty ako jednorazovej sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažuce sa na percentuálne vyčíslenie z určitej sumy, napr. určenie výšky zmluvnej pokuty percentuálnym vyčíslením z hodnoty nedodaných výrobkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť aj určitým percentom za každý deň, mesiac alebo rok omeškania.
Identifikácia zabezpečenej povinnosti
Povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, musí byť dostatočne presne a určito identifikovaná. V opačnom prípade účastníci riskujú neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Bez určenia a identifikácie totiž nemožno zistiť, či a kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ak sa zmluvná pokuta viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (napr. „hrubé porušenie“), vyžaduje sa, aby strany v dohode o zmluvnej pokute určili, čo sa rozumie takýmto porušením. Okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený. Podmienkou však v každom prípade je, aby to bolo v dohode o zmluvnej pokute presne a zrozumiteľne vyjadrené tak, aby zabezpečená povinnosť, resp. povinnosti, bolo možné bez pochybností identifikovať.
Zabezpečovanou povinnosťou môže byť tak peňažná povinnosť (napr. povinnosť na zaplatenie kúpnej ceny), ako aj nepeňažná povinnosť (napr. povinnosť zhotoviť dielo včas). Zabezpečovanou povinnosťou nemusí byť iba zmluvná povinnosť výslovne uvedená v zmluve, ktorá nie je predvídaná zákonom, ale môže ísť aj o povinnosť, ktorú má dlžník voči veriteľovi priamo zo zákona, pokiaľ je táto zákonná povinnosť v zmluve konkretizovaná (prevzatá do textu zmluvy), alebo zmluva aspoň obsahuje odkaz na príslušné zákonné ustanovenie, z ktorého táto povinnosť vyplýva. V praxi najpoužívanejším spôsobom, ako zmluvné strany určujú v dohode o zmluvnej pokute zmluvnú povinnosť, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, je jej určenie prostredníctvom odkazu na príslušné ustanovenie primárnej zmluvy, kde je táto povinnosť vymedzená, či jej priame vymedzenie v dohode o zmluvnej pokute.
Platná právna úprava nevylučuje, aby zmluvné strany dojednali jednu zmluvnú pokutu aj pre prípad porušenia viacerých povinností. Táto dohoda môže byť formulovaná tak, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne v prípade porušenia každej z vymedzených povinností, ale aj tak, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne len v prípade kumulatívneho porušenia vymedzených povinností. Možné sú samozrejme aj určité kombinácie.
Zmluvnou pokutou nemožno zabezpečiť tie povinnosti (resp. pohľadávky), ktorých zabezpečenie je vylúčené priamo zo zákona. Ide napr. o ustanovenie § 845 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno platne zabezpečiť pohľadávky vzniknuté zo stávok a hier. Musí ísť o povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok, t.j. o takú povinnosť, ktorú možno vymáhať žalobou na súde alebo iným spôsobom. V týchto prípadoch platí, že nemožno zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná, pri ktorej absentuje nárok.
Časté chyby pri formulovaní zmluvnej pokuty
V praxi je časté, že z dojednania zmluvných strán nie je zrejmé, o akú dohodu ide. Zmluvné strany buď takúto dohodu vôbec neoznačia názvom, alebo ju označia pojmami, ktoré de lege lata nepoznáme, akými sú penále alebo poplatok z omeškania. Takáto nepresnosť v označení nespôsobuje neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Rozhodujúce pre určenie, či ide o dojednanie o zmluvnej pokute, je obsah takéhoto dojednania, ktorý treba preskúmať. Pri nepresnom označení, resp. neoznačení dojednania o zmluvnej pokute však vznikajú nejasnosti vyúsťujúce do interpretačných problémov.
Príklady rizikovej zmluvnej pokuty:
- ❌ Je formulovaná neurčito v zmysle „Zmluvná pokuta pri porušení zmluvy je 500 €.“ Takto vyjadrená zmluvná pokuta bude neplatná pre neurčitosť.
- ❌ Je v rozpore s dobrými mravmi (extrémne vysoká), napríklad pokuta 50 000 € za každý deň omeškania so splnením konkrétnej zmluvnej povinnosti, v podstatne nižšej hodnote. Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť.
- ❌ Sankcionuje niečo, čo nie je zmluvnou povinnosťou, napríklad pokuta za nevrátenie tovaru, ktorý strana nikdy nemala povinnosť vrátiť.
- ❌ Je skrytá v obchodných podmienkach bez jasného upozornenia - pri B2B je to síce menej problém, ale stále môže byť posúdené ako netransparentné, v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Preto pri dojednávaní zmluvnej pokuty je dôležité venovať tejto problematike potrebnú pozornosť, a to nielen z hľadiska obsahu samého dojednania, ale aj z hľadiska pomenovania tohto dojednania. Možno tým predísť mnohým nepríjemnostiam, ktoré môžu spočívať v tom, že zmluvná pokuta nebude platne dojednaná, a teda odpadne zabezpečovací prostriedok, na ktorý sa strana spoliehala.
Zmluvná pokuta a náhrada škody
Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút a náhrada škody sú z právneho hľadiska dva rôzne právne inštitúty. Zmluvná pokuta je konštruovaná bez závislosti od vzniku škody. Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. Pre tento prípad platí, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody.
Účastníci sa však môžu dohodnúť aj tak, že obidva nároky možno uplatniť súbežne, teda právo na náhradu vzniknutej škody aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Uplatnením zmluvnej pokuty pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou nezaniká.
Možnosti dojednania zmluvnej pokuty a náhrady škody:
- Kumulatívna zmluvná pokuta: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie náhrady škody.
- Započítateľná zmluvná pokuta: Veriteľ má nárok na zaplatenie náhrady škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu.
- Alternatívna zmluvná pokuta: Veriteľ má pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nárok na náhradu škody a zároveň má možnosť výberu medzi náhradou škody alebo zaplatením zmluvnej pokuty.
Rozdiely v úprave zmluvnej pokuty v Občianskom a Obchodnom zákonníku
Hlavným rozdielom medzi právnou úpravou zmluvnej pokuty podľa Občianskeho a podľa Obchodného zákonníka je tzv. zodpovednostný princíp. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t. j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu.
V obchodných vzťahoch sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť), čo vyplýva z dikcie § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil.
Toto ustanovenie, z ktorého vyvodzujeme princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, má dispozitívnu povahu. Strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak. Napríklad tak, že využijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej úpravy, teda dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil.
Moderačné právo súdu a primeranosť zmluvnej pokuty
Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodného práva. Moderačné právo súdu (§ 545a Občianskeho zákonníka a § 301 Obchodného zákonníka) je výnimočným oprávnením súdu, ktoré napomáha korigovať tie prípady, v ktorých sa výška zmluvnej pokuty javí ako neprimerane vysoká. Neexistuje pritom žiadna všeobecne platná pomôcka, ktorá by jednoznačne určila, aká výška zmluvnej pokuty je alebo nie je primeraná. Oba súkromnoprávne kódexy umožňujú súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Pri určení primeranosti výšky pokuty prihliada súd na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Pokutu môže znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahovala. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
V praxi sa ukazuje, že pokuta od 0,2 % do 1 % denne je v obchodných vzťahoch považovaná za primeranú. Súd posudzuje hodnotu záväzku, predvídateľnú škodu, rovnováhu medzi stranami a účel sankcie. Zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Obvinení z porušenia pravidiel? Použite týchto 5 obhajob na očistenie svojho mena
Zmluvná pokuta v spotrebiteľských vzťahoch
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, prebrala záväzok plne sa prispôsobiť systému ochrany spotrebiteľov, ktorý je štandardom pre všetky členské krajiny. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov, zakotvené v § 53 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
Neprijateľné zmluvné podmienky
Neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zvýšenej ochrany spotrebiteľa je charakter spotrebiteľskej zmluvy, kde spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom ide o dva nerovnocenné subjekty z hľadiska vedomostí a skúseností. Spotrebiteľ často nemá možnosť ovplyvniť vopred určené zmluvné podmienky.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka zakazuje obsiahnuť do spotrebiteľskej zmluvy neprimerane vysoké sankcie, najmä úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Dojednania v spotrebiteľských zmluvách s neprimerane vysokými zmluvnými pokutami pre spotrebiteľov sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné. Platná právna úprava viaže dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné pokuty s absolútnou neplatnosťou, čo znamená, že takéto ustanovenia sú neplatné od počiatku. Súd však môže rozhodnúť o neplatnosti celej zmluvy, ak nemožno oddeliť neplatnú časť od ostatného obsahu. Súd nie je oprávnený znížiť výšku zmluvnej pokuty, ale rozhoduje len o platnosti alebo neplatnosti zmluvného dojednania.
Ak spotrebiteľ usúdi, že zmluvná pokuta dojednaná za porušenie určitej povinnosti je neprimerane vysoká alebo je z iného dôvodu v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, mal by na túto skutočnosť dodávateľa upozorniť. Ak dodávateľ neuzná argument spotrebiteľa, spotrebiteľ sa môže domáhať svojho práva na príslušnom súde alebo sa obrátiť na orgány štátnej správy.
Zmluvná pokuta a úroky z omeškania
Otázkou spojenou so zabezpečovanou povinnosťou je, či možno zmluvnou pokutou zabezpečiť aj povinnosť, ktorá je už zabezpečená iným spôsobom (najčastejšie úrokmi z omeškania). Nakoľko z právnej úpravy nevyplýva nemožnosť súbehu zákonného a zmluvného zabezpečenia, neexistuje dôvod, prečo by táto kumulácia zabezpečovacích prostriedkov nebola možná. Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje.
Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad neférové, súd prizná vyššiu zmluvnú pokutu, ak dlžníkom je spoločnosť, ktorá je vo finančných problémoch. Je to preto, že tým, že veriteľ išiel do vzťahu s nemajetným dlžníkom, vystavil sa väčšiemu riziku, že nedostane zaplatené vôbec - preto potreboval väčšie zabezpečenie. Je možné a často využívané, aby v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta aj úrok z omeškania. Najmä v spotrebiteľských zmluvách je síce maximálna výška úroku obmedzená, avšak maximálna výška zmluvnej pokuty nie je nijako regulovaná.
Zmluvná pokuta za odstúpenie od zmluvy
Právna prax nepriznáva nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy, pretože zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva. Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon. Navyše, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od začiatku (pozerá sa na ňu ako keby nikdy neexistovala) a nikto sa nemôže domáhať splnenia povinnosti z neúčinnej, resp. neexistujúcej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nemožno ani zakázať, pretože existujú zákonné dôvody, pre ktoré je možnosť odstúpenia od zmluvy vždy daná bez ohľadu na dohodu účastníkov.
Ak však najprv vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zmluva sa zruší až potom (jedna strana od nej odstúpi), právo na zaplatenie zmluvnej pokuty stále zostáva v platnosti. Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ani na splnenie inej podmienky - vždy ju viažte na nesplnenie povinnosti. Príkladom správnej formulácie je: „Za nesplnenie povinnosti je [zmluvná strana] povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 1 000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo [druhej strany ] na náhradu škody ani na odstúpenie od zmluvy.“
Príklad z praxe: Kúpa výrobných strojov a zmluvná pokuta
Predstavme si situáciu, keď spoločnosť rozširuje výrobu a má v úmysle uzavrieť zmluvu na kúpu výrobných strojov. Do zmluvy by chcela zapracovať ustanovenia o zmluvnej pokute, aby ju v prípadnom súdnom konaní bez problémov mohla vymáhať od predávajúceho, ak by ju sám odmietol zaplatiť. Nezačatím výroby v určenom termíne totiž hrozia vysoké sankcie. Pri formulovaní ustanovení kúpnej zmluvy ohľadne zmluvnej pokuty musí byť jednoznačne určená výška zmluvnej pokuty - konkrétna suma s uvedením meny alebo aspoň spôsob určenia jej výšky. Tento spôsob musí byť uvedený jasne a nesmie vyvolávať žiadne pochybnosti. Ak by spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty nebol jednoznačný, zmluva by v tejto časti mohla byť neplatná pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
Pri formulovaní ustanovení ohľadne zmluvnej pokuty je potrebné v zmluve náležite vymedziť povinnosti, ktorých porušenie zakladá u druhej zmluvnej strany nárok na zmluvnú pokutu. Vhodné je osobitne vymenovať konkrétne povinnosti, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečené. Napríklad, ak je kľúčové včasné dodanie strojov, zmluvná pokuta by mala byť viazaná na každý deň omeškania s dodaním. Ak by bola zmluvná pokuta formulovaná neurčito ako „zmluvná pokuta pri porušení zmluvy je 500 €,“ bola by neplatná pre neurčitosť.
Taktiež je dôležité mať na pamäti moderačné právo súdu. Ak by bola zmluvná pokuta prehnane vysoká, napríklad 50 000 € za každý deň omeškania s dodaním strojov v podstatne nižšej hodnote, súd by ju mohol znížiť. Pri určení primeranosti výšky pokuty prihliada súd na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
V prípade, že by porušením zmluvy vznikla spoločnosti aj škoda, je vhodné do zmluvy zahrnúť formuláciu: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V tomto prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bez tejto doložky by spoločnosť mala nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty.
