Nárok na stravné lístky a finančný príspevok pri skrátenom pracovnom čase

Problematika nároku na obed a stravné lístky pri skrátenom pracovnom čase je častou otázkou zamestnancov aj zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, zohľadňujúc legislatívu a bežné pracovné scenáre. Zákonník práce stanovuje určité pravidlá, ale v praxi vznikajú rôzne situácie vyžadujúce si individuálne posúdenie.

Základné princípy stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, konkrétne § 152, definuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia stravovania zamestnancov. Základným princípom je, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.

Kľúčové body povinnosti zamestnávateľa:

• Povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
• Formy stravovania: Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. Stravovanie môže byť zabezpečené vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravné lístky). Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.
• Teplé jedlo a nápoj: Zamestnávateľ zabezpečuje najmä poskytovanie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
• Finančný príspevok: Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch poskytnúť finančný príspevok, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnanec predloží lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.
• Pracovná cesta: Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov.

Nárok na stravu pri pracovnej zmene nad 4 hodiny

Základná podmienka: Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Ak vaša zmena trvá presne 4 hodiny, nárok vám ešte nevzniká.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie.

Situácie a ich riešenia:

• Zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny: Ak zamestnanec so skráteným úväzkom pracuje v niektoré dni viac ako 4 hodiny, má za tieto dni nárok na stravný lístok alebo inú formu stravovania zabezpečenú zamestnávateľom. Napríklad, zamestnanec s 20-hodinovým týždenným úväzkom pracuje niekedy 3 hodiny a niekedy 8 hodín denne. Za dni, kedy odpracuje viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok.
• Zamestnanec pracuje denne menej ako 4 hodiny: Ak zamestnanec nikdy nepracuje viac ako 4 hodiny denne, nárok na stravu mu nevzniká.
• Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času: Ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a v niektoré dni pracuje viac a v iné menej, posudzuje sa nárok na stravu za každý deň zvlášť.
• Pracovná zmluva a stravovanie: Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve stanovený pracovný čas napríklad 20 hodín týždenne rozvrhnutých na päť pracovných dní, ale reálne pracuje denne menej ako 4 hodiny, nárok na stravu mu nevzniká. V takomto prípade je možné zvážiť úpravu pracovnej zmluvy (napr. na 4 dni po 5 hodín), aby zamestnanec nárok na stravu získal.

Výnimka pre dlhé zmeny:

Ak vaša pracovná zmena (vrátane prestávky v práci) trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ vám môže (ale nemusí) zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší stravný lístok/finančný príspevok. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo.

Prestávky v práci a stravovanie

Zákonník práce stanovuje nárok na prestávku v práci na odpočinok a jedenie pre zamestnancov, ktorých pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Táto prestávka sa nezapočítava do pracovného času.

Konkrétne:

• Pracovná zmena nad 6 hodín: Zamestnanec má nárok na prestávku v trvaní najmenej 30 minút.
• Pracovná zmena do 6 hodín: Zamestnanec nemá automaticky nárok na prestávku podľa Zákonníka práce.

Možnosti pre zamestnávateľa:

• Poskytnutie prestávky aj pri kratšom pracovnom čase: Zamestnávateľ môže, ale nemusí, poskytnúť prestávku aj zamestnancom s kratším pracovným časom ako 6 hodín. Je to jeho rozhodnutie.
• Stravovanie vo vlastnom zariadení: Ak zamestnávateľ poskytuje stravovanie vo vlastnom zariadení, môže určiť, že zamestnanci s 6-hodinovým pracovným časom, ktorí si objednajú stravu, musia odpracovať 6,5 hodiny (vrátane prestávky na obed), zatiaľ čo tí, ktorí stravu nemajú, môžu ísť po 6 hodinách domov.

Rozšírenie okruhu osôb so stravovaním

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. To znamená, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravné lístky aj zamestnancom, ktorí pracujú menej ako 4 hodiny denne, dohodárom, dôchodcom a pod. Dôležité: Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre takéto rozšírenie, mal by to jasne definovať vo vnútornom predpise alebo kolektívnej zmluve, aby sa predišlo nedorozumeniam.

Stravovanie pri práci na zmeny a víkendy

Pri práci na zmeny a počas víkendov platia rovnaké pravidlá ako pri bežnom pracovnom čase. Ak pracovník odpracuje v daný deň viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky a príspevok zamestnávateľa

Od 1.12.2025 je minimálna hodnota stravného lístka 6,98 € a maximálna 9,30 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, ak zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 5,12 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 9,30 eur).

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. decembra 2025 vo výške 6,98 eur (75 % zo sumy 9,30 eur).

Výška stravného zamestnanca od 1.12.2025

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55 % z jeho hodnoty. V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Tabuľka: Príspevok na stravovanie (pre zamestnancov)

Príspevky na stravovanie z pohľadu zákona o dani z príjmov

Povinný príspevok zamestnávateľa na stravovanie v súlade so Zákonníkom práce je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v zákone o dani z príjmov.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravovanie dohodárov a konateľov

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Vedeli ste, že? Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Stravovanie a práca z domu (Home office)

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí:

• sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Vedeli ste, že? Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Čo robiť, ak zamestnávateľ neposkytuje stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu. V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca. Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

Zhrnutie a príklady zo života

Zamestnanci majú v roku 2026 nárok na príspevok na stravu. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravu v stravovacom zariadení. Vo väčšine prípadov zamestnanec dostane stravné lístky. Nárok na stravné lístky v roku 2026 (rovnako ako aj v roku 2025) má zamestnanec TPP, ktorý je v práci viac ako 4 hodiny (pri 4 hodinovom pracovnom čase stravné nedostanete). Ak máte úväzok presne na 4 hodiny, zamestnávateľ vám nemusí poskytnúť teplé jedlo.

Príklad 1: Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom.

Príklad 2: Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. U zamestnávateľa Rudolfa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a nemá upravené podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise.

Príklad 3: Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné. Zamestnávateľ môže využiť ustanovenia § 152 ods. 8 ZP, ktoré mu umožňujú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravu zamestnancom aj mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Ak nepôsobí u zamestnávateľa odborový orgán alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ konať samostatne a stanoviť vo vnútornom predpise (v internej smernici) okruh poskytovania stravovania.

tags: #narok #na #stravne #listky #4 #hodiny