Problém premnoženej zveri, najmä danielov, diviakov a muflónov, predstavuje na Slovensku dlhodobú výzvu pre lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a praktické aspekty vydávania povolení na lov škodnej zveri a zber, ako aj na povinnosti a zodpovednosť poľovníkov a štátnych orgánov.
Enormné premnoženie zveri a jeho dôsledky
Jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri. Ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. Dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa.
Zanedbávanie povinností poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda Ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. Už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. Napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá.
Legislatívny rámec a zodpovednosť
Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. ustanovuje pravidlá pre poľovníctvo na Slovensku. Okresný úrad je zodpovedný za riadenie a kontrolu poľovníctva v regiónoch.
Povinnosti užívateľa poľovného revíru
Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť ochranu poľovníctva. Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu, chorobami zveri, ochrana biotopu zveri a ochrana poľovníckych zariadení.
Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 2.
Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu.
Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58.
Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť.
Kto vydáva povolenie na lov zveri?
Povolenie na poľovačku vydáva užívateľ poľovného revíru. Užívateľom poľovného revíru môže byť poľovnícke združenie, poľovnícka spoločnosť, prípadne fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky. Užívateľa poľovného revíru zastupuje štatutárny zástupca. Zákon o poľovníctve v § 53 presne uvádza, kto vydáva povolenie na poľovačku a čo musí obsahovať.
Podľa vyhlášky č. 344/2009 § 76 odst. 3, značku vydáva poľovnícky hospodár spolu s povolením na lov zveri. Povolenie na poľovačku vydáva poľovný hospodár, ktorý zodpovedá za to, aby bolo v súlade so zákonom. Poľovný hospodár zodpovedá za poľovné hospodárenie, čo zahŕňa aj lov zveri, tlmenie "škodnej" a plnenie úloh v poľovnom hospodárení určených orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva.
Aby bolo povolenie na lov zveri platné, musí byť podpísané štatutárom, poľovníckym hospodárom s odtlačkom pečiatky a preberajúcim poľovníkom. Povolenka bez podpisu štatutára je vždy neplatná, aj keď je tam podpis poľovného hospodára.
Prehľad príjmov a výdavkov Slovenskej poľovníckej komory
V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve, ktorý zriadil Slovenskú poľovnícku komoru a dal tam povinnosť členstva. Slovenská poľovnícka komora je povinná predkladať ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., aby ministerstvo malo prehľad o tom, ako komora hospodári.
Riešenie problémov s premnožením zveri
Oprávnenia vlastníkov pozemkov na ochranu majetku
Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou.
Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená.
Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou nie je povinný sa preukázať.
Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur.
Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri
Náhrada škody
Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká.
Štát by mal odškodňovať poľnohospodárov za škody, ktoré spôsobí zver, za to, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona.
Vnútorné pravidlá poľovníckych združení
Vo väčšine poľovníckych združení vládnu nepísané pravidlá, napríklad zákaz vstupu do revíru v čase jelenej ruje okrem poľovníkov s povolenkou a sprievodu. Tieto pravidlá by mali byť známe a dodržiavané. Tieto pravidlá nemusia byť nepísané, členská schôdza ich môže odsúhlasiť a dať do uznesenia.
Ideálne je, keď sa na členskej schôdzi odsúhlasia pravidlá, tieto pravidlá sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou prítomných členov. Títo ľudia sú tam preto, aby rešpektovali vôľu členskej základne.
Riešenie problémov s vydávaním povolení
Ak má člen poľovníckeho združenia problém s vydávaním povolení, mal by sa obrátiť na štatutára PZ. Ak to nepomôže, môže sa zvolať členská schôdza, ktorá rozhodne hlasovaním. Ak hospodár hrubo porušuje zákon, mal by byť lesným úradom odvolaný.