Náhrada trov odvolacieho konania je jednou z dôležitých otázok v civilnom procese, ktorá bola v právnej spisbe pomerne intenzívne diskutovaná. Komplikácie rozhodovacej praxe odvolacích súdov sa týkajú náhrady trov civilného konania, kde advokát zastupoval procesne úspešného účastníka v odvolacom konaní. Pre náhradu trov odvolacieho konania totiž platia v zmysle § 224 ods. 1 OSP obdobne ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa.
Princípy náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku (CSP)
Právna úprava inštitútu trov konania v Civilnom sporovom poriadku (CSP) prešla oproti predchádzajúcej úprave v Občianskom súdnom poriadku (OSP) rozsiahlou koncepčnou zmenou. Zákonodarca si dal za cieľ zjednodušiť a zefektívniť doterajšiu právnu úpravu a odstrániť inštitúty, ktoré sa v praxi neosvedčili. Podľa § 251 CSP sú trovy konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Tieto kritériá musia byť splnené kumulatívne.
V CSP už nenájdeme demonštratívnym výpočtom uvedené výdavky, ktoré zákonodarca považuje za trovy konania. Práve explicitné ustanovenie o tom, že za trovy konania sú považované len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, tzn. od začatia konania, považujeme za výraznú zmenu zákonnej definície trov konania.
Vyčíslenie trov odvolacieho konania
V súlade s § 151 ods. 1 OSP rozhoduje súd o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh a spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd je povinný vyzvať účastníka na vyčíslenie trov konania iba v prípade, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách (§ 151 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP).
Samotný rozsudok odvolacieho súdu predstavuje rozhodnutie, ktoré musí súd vždy verejne vyhlásiť (§ 156 ods. 1 OSP v nadväznosti na § 211 OSP). Vzhľadom na dikciu § 151 ods. 4 OSP však už nie je povinný vyzvať účastníka konania na vyčíslenie trov, a to ani vtedy, ak rozhoduje bez pojednávania. V týchto prípadoch odvolací súd nenariaďuje na vyhlásenie rozsudku pojednávanie, iba oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).
Dňom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu plynie lehota na vyčíslenie trov. Účastník, resp. jeho advokát sa môžu o termíne verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu dozvedieť - v značne krátkej lehote - iba z úradnej tabule súdu, čo v mnohých konkrétnych prípadoch predstavuje z praktického hľadiska značnú prekážku náležitej informovanosti a kladie neprimerané bremeno na advokáta. Nakoľko so zmeškaním lehoty na vyčíslenie trov odvolacieho konania spája zákon významné negatívne dôsledky (§ 151 ods. 2 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP), je dôležité túto lehotu dodržať.
Z tohto dôvodu možno vrelo odporučiť, aby advokát trovy odvolacieho konania vyčíslil vopred z vlastnej iniciatívy. V opačnom prípade je klient vystavený reálnemu riziku nepriznania náhrady trov odvolacieho konania. Druhou alternatívou je pravidelné monitorovanie úradných tabúľ odvolacích súdov, príp. webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR a vyčíslenie trov v nadväznosti na obsah verejne vyhláseného rozsudku.
Notifikačná povinnosť odvolacieho súdu
Za pozitívum v tomto kontexte možno označiť rozšírenie notifikačnej povinnosti odvolacieho súdu o povinnosť súdu upovedomiť o verejnom vyhlásení odvolacieho rozsudku účastníka alebo jeho zástupcu vopred, a to elektronickými prostriedkami. Túto povinnosť má odvolací súd podľa § 214 ods. 3 OSP v prípade, ak účastník konania alebo jeho advokát požiadali o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami v zmysle § 45 ods. 4 OSP.
Notifikačná povinnosť odvolacieho súdu o verejnom vyhlásení rozsudku je teda jedným z typických úkonov súdu, pri ktorom nájde doručovanie elektronickými prostriedkami svoje praktické opodstatnenie. Ak účastník konania alebo jeho advokát nevyužijú možnosť doručenia oznámenia o verejnom vyhlásení odvolacieho rozsudku elektronickými prostriedkami, ostáva jediným zdrojom informácií úradná tabuľa odvolacieho súdu, na ktorej je súd v zmysle § 21 ods. 2 vyhl. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov povinný zverejniť oznámenie o verejnom vyhlásení odvolacieho rozsudku v elektronickej podobe (spravidla formát pdf) aj na webovej stránke súdu, a to v deň vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli súdu.
Prístupnosť informácií o verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu v konkrétnej veci bola prostredníctvom § 45 ods. 4 OSP výrazným spôsobom posilnená, čo umožňuje advokátovi pružnejšie a efektívnejšie reagovať, pokiaľ ide o vyčíslenie trov odvolacieho konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd je po stanovení termínu verejného vyhlásenia rozsudku povinný skúmať, či účastník alebo jeho advokát požiadali o doručovanie písomností elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4 OSP a v prípade kladného zistenia zaslať včas oznámenie o termíne elektronickými prostriedkami v zmysle § 214 ods. 3 OSP. V nadväznosti na § 156 ods. 3 OSP musí byť toto oznámenie odoslané najmenej päť dní vopred.
Účelnosť vynaložených trov
Otázka účelnosti vynaložených trov je kľúčová pre ich priznanie. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone bližšie precizovaná. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv a obranou účastníka. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktoré však musí byť vždy dostatočným spôsobom odôvodnené.
Domnievam sa, že všetky náklady vynaložené účastníkom na právne zastúpenie advokátom, na ktoré má advokát podľa právneho poriadku nárok, je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelné vynaložené (s výnimkou opakovaného vykonania rovnakého úkonu - napr. podanie toho istého vyjadrenia opätovne). Neúčelnosť možno považovať len z hľadiska výšky týchto nákladov.
Napríklad, v prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že výklad vylučujúci náhradu cestovného a straty času len z toho dôvodu, že sídlo advokáta sa nenachádza v obvode sídla konajúceho súdu je rozporný s cieľom sledovaným zákonom a zároveň protiústavný (bližšie pozri uznesenie NS SR, sp.zn. 5 M Cdo 7/2008 zo 3. februára 2010). Z toho nepochybne vyplýva, že samotné trovy právneho zastúpenia sú účelné vynaložené vždy, pričom sa posudzuje iba ich účelnosť čo do výšky za daný úkon, resp. výdavok. Napríklad odmena advokáta v prípade právneho zastúpenia je sama osebe účelne vynaloženým nákladom v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva, avšak môže byť vynaložená vo výške, ktorá už účelne vynaložená nie je.
Vyjadrenie k odvolaniu a účelnosť trov
Je štandardným procesným postupom každého advokáta, že v záujme ochrany svojho klienta sa po doručení odvolania protistrany v zmysle § 209a ods. 1 OSP písomne vyjadrí v mene svojho klienta v súdom stanovenej lehote k tomuto odvolaniu. V rámci vyjadrenia k odvolaniu sa spravidla advokát domáha okrem zamietnutia odvolania a potvrdenia prvostupňového rozsudku aj náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré však nie vždy predbežne vyčísli.
Pokiaľ ide o otázku účelnosti vynaložených trov v aplikačnej praxi som sa stretol s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd nepriznal trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného (ktorým bol mimochodom štát) s odôvodnením, že toto vyjadrenie neobsahuje nové skutočnosti, preto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené. Ústavný súd SR judikoval, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania (nález, sp.zn. II. ÚS 78/03 z 9. marca 2004).
Ak advokát v mene klienta nárok na náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatní, avšak bez konkrétneho vyčíslenia, nemožno uvažovať o obligatórnej povinnosti súdu vyzvať účastníka na vyčíslenie trov v súlade s § 151 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP.
Tabuľka 1: Porovnanie posudzovania účelnosti trov konania
| Kritérium | Všeobecné chápanie | Judikatúra súdov |
|---|---|---|
| Nové skutočnosti vo vyjadrení | Podanie vyjadrenia k odvolaniu je nevyhnutné, aj keď neobsahuje nové skutočnosti, ak reaguje na novú argumentáciu protistrany. | Niektoré odvolacie súdy nepriznajú trovy, ak vyjadrenie neobsahuje "nové skutočnosti". |
| Právo na právnu pomoc | Ústavne zaručené právo na právnu pomoc zahŕňa aj úhradu účelne vynaložených trov. | Ústavný súd SR potvrdzuje nárok na náhradu účelne vynaložených trov ako súčasť práva na právnu pomoc. |
| Vyjadrenie na výzvu súdu | Vyjadrenie k odvolaniu na výzvu súdu by malo byť vždy považované za účelné. | Ústavný súd SR: súd je povinný zohľadniť vyjadrenie na výzvu súdu pri rozhodovaní o trovách. |
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo 7. decembra 2010 konštatoval, že ak všeobecný súd v občianskom súdnom konaní navrhovateľovi nariadi, aby sa vyjadril k odvolaniu odporcu, a tento mu požadované vyjadrenie predloží, ide o súčasť prípravy rozhodnutia vo veci a tento úkon je všeobecný súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať vyjadrenie protistrany učinené na výzvu súdu k podanému odvolaniu za trovy účelne vynaložené. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Opravné prostriedky proti rozsudku odvolacieho súdu o trovách
Za danej situácie je zaujímavá otázka možných opravných prostriedkov proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania. V tomto prípade odvolanie neprichádza do úvahy, pretože nejde o rozhodnutie prvostupňového súdu a dovolaniu bráni § 239 ods. 3 CSP.
Jediným dostupným prostriedkov nápravy bude podanie ústavnej sťažnosti, nakoľko podľa Ústavného súdu SR súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj nárok na náhradu trov konania, pričom odvolací súd pri rozhodovaní o časti odvolania o trovách konania nemôže rozhodnutím o odvolaní nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na základe všeobecného odôvodnenia bez konkretizácie dôvodov, na ktorých je založené (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 12/05 z 13. januára 2005, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25. mája 2010).
Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania možno skúmať iba z hľadiska § 420 CSP; čiže z dôvodu vád zmätočnosti, ktoré sú zároveň aj dovolacími dôvodmi podľa § 431 ods. 1 CSP. Najvyšší súd SR k tejto otázke pôvodne zaujal negatívne stanovisko, reprezentované judikátom R 73/2018 „Uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 420 CSP, i keď odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením vydaným až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“. Neskôr však došlo k názorovému odklonu pod vplyvom záverov Ústavného súdu SR.
Aktuálne rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2021 formulovalo záver, že „rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely posudzovania vád zmätočnosti v zmysle ust. § 420 CSP, je aj rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania.“. K tomu je nevyhnutné dodať, že formulovaný záver platí iba ak pôjde o konečné rozhodnutie odvolacieho súdu. Prípustnosť „dovolania proti trovám“ pre zmätočnosť možno teda považovať za definitívne potvrdenú, prinajmenšom z hľadiska ustálenej rozhodovacej praxe.
