Rozvod je náročné životné obdobie, ktoré prináša mnoho otázok, najmä pokiaľ ide o bývanie a starostlivosť o deti. Otázka náhradného bývania po rozvode je na Slovensku komplexná a vyžaduje si podrobné posúdenie.
Na slovenských súdoch bolo ustálené, že manžel, resp. manželka, má po rozvode manželstva právo na náhradný byt. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje právo bývať v tomto byte odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu.
Zánik právneho dôvodu bývania po rozvode
Obsah rodinnoprávneho vzťahu okrem iného tvorí povinnosť manželov žiť spolu a vzájomná vyživovacia povinnosť. Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ).
Nárok na bytovú náhradu
Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania treba posúdiť analogicky (§ 853 OZ) podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ, upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1544/2005).
Definícia náhradného bytu
Občiansky zákonník nedefinuje to, čo predstavuje pojem náhradný byt. Definuje to, aby svojim vybavením zabezpečoval ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. Pojem "ľudsky dôstojné bývanie" sa viaže k samotnému náhradnému bytu, k jeho veľkosti a vybaveniu.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
Ak by ste sa rozhodli rozviesť, zánikom manželstva zanikne aj vaše BSM, ktoré bude potrebné vyporiadať. Ak by ste si ho do troch rokov od zániku manželstva (právoplatnosti rozsudku o rozvode) nevyporiadali dohodou alebo súdnou cestou, potom nastane vyporiadanie zo zákona. Pri vyporiadaní BSM po rozvode sa vychádza z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý znie:
- „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
- Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
- Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.“
Príklady z praxe
Dom vo výlučnom vlastníctve jedného manžela
Ak je dom vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (napríklad nadobudnutý darom pred manželstvom), druhý manžel, ktorý v ňom býval, má po rozvode právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka. V takom prípade nie je povinný sa z RD vysťahovať, kým mu nebude zabezpečené zodpovedajúce náhradné bývanie.
Prenajatý byt
Ak manželia bývajú v prenajatom byte, ktorého nájomcom je len jeden z nich, po rozvode a zverení detí do starostlivosti druhého z manželov, ktorý je nájomcom, vzniká otázka nároku na náhradné bývanie pre opúšťajúceho manžela. V prípade, že k rozvodu nedošlo a byt nie je vo vlastníctve manžela, druhý z manželov nie je povinný sa z domu vysťahovať. Odporúča sa kontaktovať vlastníka nehnuteľnosti a uzatvoriť nájomnú zmluvu výlučne na manžela, ktorý v dome zostáva s deťmi.
Manželstvo anulované
V prípade, že manželstvo bolo anulované a bývalý partner býva v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve druhého partnera (resp. jeho dcéry), a navyše tam má trvalý pobyt, aj keď s bytom nemá nič spoločné, má vlastník bytu niekoľko právnych možností. Môže mu poslať formálnu výzvu na vypratanie bytu a ak nereaguje, podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. V prípade, že bývalý partner vynaložil investície do bytu, môže si uplatňovať nárok na náhradu nákladov, avšak musí preukázať, že investície vykonal a kedy to bolo.
Starostlivosť o deti a bývanie
Pri rozvode, kde sú prítomné maloleté deti, súd pri rozhodovaní o bývaní a výživnom prihliada predovšetkým na záujmy detí. Ak súd zverí deti do starostlivosti jedného z rodičov, ten má nárok na zabezpečenie primeraných životných podmienok pre deti, vrátane bývania.
V prípade, že deti sú plnoleté a študujú na vysokej škole, majú stále nárok na výživné od rodičov, ak nie sú schopné samostatne sa živiť.
Predaj domu a náhradné bývanie
Ak je jeden z manželov výlučným vlastníkom bytu a po rozvode v ňom naďalej býva s bývalou manželkou a deťmi, môže byt predať. Ak sa byt predá, nový vlastník je povinný zabezpečiť zodpovedajúcu bytovú náhradu pre bývalú manželku a deti. Odporúča sa vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou pred predajom nehnuteľnosti.
Postup súdov pri zabezpečovaní náhradného bývania
Súdy pri riešení sporov o náhradné bývanie vychádzajú z ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Zastávajú stanovisko, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada patrí. Súdna prax uznáva, že náhradné bývanie, resp. ubytovanie má povinnosť prenajímateľ zabezpečiť v niektorých prípadoch vypovedania nájomnej zmluvy počas jej trvania. Ak nájomná zmluva bola ukončená uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, nie je povinný prenajímateľ zabezpečiť pre nájomcu nehnuteľnosti náhradné bývanie.
Kritériá pre náhradné bývanie
Pri určení bytovej náhrady súd zohľadňuje:
- Primeranosť bývania (musí zabezpečiť "ľudsky dôstojné bývanie").
- Finančné možnosti rozvedeného manžela/ky.
- Záujmy maloletých detí.
Právne postavenie domáceho zvieraťa
Podľa § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa domáce zviera považuje za vec hnuteľnú, avšak s osobitným režimom. Ak je pes vo vašom vlastníctve, patrí vám a bývalý manžel nemá právo vám ho odňať. V prípade, že potrebujete viac času na nájdenie bývania, odporúča sa s bývalým manželom dohodnúť na predĺžení pobytu v nehnuteľnosti na určitý čas. Ak by podal návrh na vypratanie, môžete v konaní žiadať primeranú lehotu na vypratanie, ktorú súd môže určiť podľa okolností prípadu. Súd však nie je povinný priznať dlhšiu lehotu, ak neexistujú závažné dôvody, ale v praxi sa často prihliada na sociálnu situáciu vypratávanej osoby.