Návrat do práce po práceneschopnosti (PN) so sebou prináša pre zamestnancov aj zamestnávateľov určité povinnosti a pravidlá, najmä čo sa týka lekárskych vyšetrení a s nimi spojeného pracovného voľna. Práceneschopnosť predstavuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu zdravotných problémov. Dôležitú úlohu zohráva lekárska prehliadka, ktorá posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na opätovný výkon práce.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci
Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Posúdenie sa vykonáva na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Lekárske preventívne prehliadky sú účinným preventívnym opatrením, ktoré slúži na ochranu zdravia zamestnancov. Zameriavajú sa na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú poskytovaním zdravotnej starostlivosti, preto sa musia vykonávať v zdravotníckom zariadení, v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil príslušný samosprávny kraj.
Kategórie prác a povinnosť vstupných prehliadok
Práce sú rozdelené do štyroch kategórií podľa miery rizika poškodenia zdravia:
- Prvá kategória: Práce s nízkym rizikom poškodenia zdravia.
- Druhá kategória: Riziko poškodenia zdravia existuje, ale nedochádza k prekračovaniu stanovených limitov a nepredpokladá sa poškodenie zdravia.
- Tretia kategória: Práce s vysokou mierou zdravotného rizika.
- Štvrtá kategória: Práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika.
Vstupnú lekársku prehliadku povinne absolvujú zamestnanci zaradení do 3. a 4. kategórie prác. V prípade 1. a 2. kategórie prác nie je vstupná lekárska prehliadka zákonom stanovená ako povinná, zamestnávateľ ju môže, ale nemusí vyžadovať, s výnimkou prípadov, kedy to vyžaduje osobitný predpis.
Periodicita lekárskych prehliadok
Zákon č. 355/2007 Z. z. nestanovuje periodicitu prehliadok pre nerizikové práce (1. a 2. kategória). Pre práce zaradené do 3. kategórie je potrebné opakovať prehliadku každé dva roky, a pre 4. kategóriu každý rok.
Dôležitou povinnosťou zamestnávateľov je zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj u zamestnancov, ktorí zo zdravotných dôvodov (napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti) nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4. Cieľom je zistiť prípadné zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo odhaliť kontraindikácie na vykonávanie práce a odporučiť vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca (napr. preradenie na inú prácu, poskytnutie pracovnej rehabilitácie a pod.).
Kto vykonáva lekárske prehliadky a úhrada nákladov
Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo lekári so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, prípadne lekári iných príslušných špecializačných odborov. V prípade potreby môžu vykonať aj ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia.
Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza zamestnávateľ. Keďže ide o povinnosť, ktorá je zamestnávateľom ustanovená osobitným predpisom, sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom. V prípade 1. a 2. kategórie prác, kde nie je stanovená povinnosť vykonávať preventívne prehliadky, je na zamestnávateľovi, či tieto výdavky uhradí, alebo nie. Ak sú lekárske prehliadky ustanovené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom internom predpise spoločnosti, nastáva pre zamestnanca povinnosť ich absolvovať a pre zamestnávateľa povinnosť ich uhradiť. V tomto prípade, si náklady s tým spojené môže zamestnávateľ uznať ako daňové výdavky.
Forma vstupných lekárskych prehliadok
Pri prijímaní uchádzača na pracovné miesto sa okrem iných predpokladov posudzujú aj výsledky lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, čiže výsledky vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky.
Pri lekárskej prehliadke zamestnanec oznámi svojmu všeobecnému lekárovi, prípadne lekárovi pracovnej zdravotnej služby, všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a informácie dôležité pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci. Na základe prehliadky lekár vydá „lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“, ktorý následne doručí zamestnávateľovi.
Pracovné voľno na návštevu lekára (tzv. „paragraf“)
Nie vždy si dokážeme zabezpečiť vyšetrenie u lekára v rámci nášho voľného času. Vtedy naša návšteva u lekára prichádza do konfliktu s našou prácou, ktorú nemôžeme vykonávať čiastočne alebo úplne. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť vašu absenciu v zamestnaní v súvislosti s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení.
Nárok na platené pracovné voľno
Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.
Avšak to neznamená, že v deň vášho vyšetrenia vôbec nenastúpite do práce. Ak je to možné, pred absolvovaním a po absolvovaní vyšetrenia nastúpiť do práce a pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu. Je to však na dohode medzi vami ako zamestnancom a vašim zamestnávateľom. Napríklad v prípade vášho vyšetrenia, ktoré máte o 10:00 sa dohodnete s vašim zamestnávateľom, že ráno vôbec neprídete, je to vaša dohoda. Nárok máte teda na najviac 7 dní plateného voľna na lekárske vyšetrenia. Ak si tieto dni nevyčerpáte v jednom kalendárnom roku, do nasledujúceho kalendárneho roka si ich nemôžete presunúť. Platené voľno na účel ošetrenia či vyšetrenia treba chápať ako voľno, za ktoré vám zamestnávateľ priamo poskytne finančnú náhradu k vašej mzde.
Čo robiť, ak potrebujete viac ako 7 dní?
Pokiaľ ako zamestnanec potrebujete absolvovať viac vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckych zariadeniach ako je rozsah 7 dní, Zákonník práce to umožňuje a takúto neúčasť v práci vám zamestnávateľ musí ospravedlniť. Avšak ďalšie pracovné voľno v takomto prípade už nebude poskytnuté s náhradou mzdy.
Nárok pri zmene zamestnania alebo nástupe v priebehu roka
Ak ste nastúpili do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, je na vašom zamestnávateľovi, či vám skráti nárok na platené voľno. Nemôže vám ho však odoprieť úplne. Zákonník práce v tomto prípade limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý vám musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Rovnako, ak pracovný pomer trvá už od začiatku kalendárneho roka, ale bude počas roka ukončený, môže zamestnávateľ nárok na platené voľno pomerne krátiť.
Prípady, ktoré sa nepočítajú do 7 dní plateného voľna
Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do vašich bežných 7 dní. Sú to:
- Nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom.
- Povinné lekárske prehliadky (LPP) vo vzťahu k práci.
- Účasť na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov.
Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní vašu neúčasť v práci a poskytne vám náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.
Tehotné zamestnankyne
Ak ide o pracovné voľno na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 3. Zákonníka práce má tehotná zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Počet týchto voľien nie je obmedzený na určitý počet dní v roku - zamestnankyňa ich môže čerpať podľa potreby, vždy však len na čas nevyhnutne potrebný a s potvrdením od lekára.
Ak však hovoríte o tzv. „paragrafe" podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákonníka práce, t.j. o lekárske prehliadke nesúvisiacej s tehotenstvom tu platí, že zamestnanec (aj tehotná zamestnankyňa) má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní v kalendárnom roku.
Darovanie krvi a biologických materiálov
V prípade ak idete darovať krv, aferézu alebo iné biologické materiály vám bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a v prípade odberu krvi či už iného biologického materiálu zje zahrnutý aj čas potrebný na vaše zotavenie. Vzniká aj nárok na náhradu mzdy.
Sprevádzanie rodinného príslušníka
Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).
Koho možno sprevádzať?
Sprevádzať je možné:
- Manžela
- Dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom)
- Rodiča
- Súrodenca
- Manžela súrodenca
- Rodiča manžela
- Súrodenca manžela
- Prarodiča
- Prarodiča manžela
- Vnuka
- Osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách). Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa
Nárok na náhradu mzdy majú rodičia či iný rodinní príslušníci aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna. Zákonník práce definuje rozsah maximálne 10 dní v kalendárom roku, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.
Ošetrovanie člena rodiny (OČR)
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).
Ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia
Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.
Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.
Postup pri vybavovaní ošetrovného
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.
Doba poskytovania ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn.