Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku nároku advokáta na odmenu v kontexte judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na praktické aspekty a relevantné právne predpisy, ktoré upravujú odmeňovanie advokátov a náhradu trov konania.
Spôsoby určenia odmeny advokáta
Odmena advokáta je vecou dohody medzi ním a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmene za úspešné ukončenie prípadu.
Ak sa s advokátom na odmene neviete dohodnúť, platí tarifná odmena stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Môže sa tiež po dohode používať hodinová sadzba advokáta, ktorá sa pohybuje rádovo od výšky niekoľkých desiatok eur. Suma spravidla závisí od právnej náročnosti prípadu, potreby používania cudzieho jazyka v procese, či hodnoty sporu. Platí však, že najlacnejšou je právna služba pri prevencii, keď sa klient správnym nasmerovaním vyhne v budúcnosti problémom spojeným s omnoho vyššími výdavkami.
Vyhláška č. 655/2004 Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
Zmluvná odmena
Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby a výšky hodinovej sadzby.
Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny. Zmluvná odmena sa môže určiť aj paušálnou sumou za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období, na neurčitý čas, alebo za úplné vybavenie veci či súboru vecí. Pri vyúčtovaní predloží advokát klientovi na jeho žiadosť časovú špecifikáciu vykonanej práce.
Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci.
Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa konanie skončí len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
Tarifná odmena
Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených vo vyhláške. V odmene sú zahrnuté aj odmeny za administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
Advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka. Advokát môže znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny až na polovicu.
Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Ak Slovenská advokátska komora ponúkla na poskytnutie právnej služby advokáta tomu, kto je v hmotnej núdzi, môže zároveň určiť, že základná sadzba tarifnej odmeny sa primerane zníži alebo sa právna služba poskytne bezplatne.
Úkony právnej služby a tarifná odmena
- Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za:
- prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
- ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
- účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny,
- vypracovanie právneho rozboru veci,
- rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
- návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
- vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
- Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
- návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
- návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach,
- odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takémuto odvolaniu,
- návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania,
- účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
- ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takémuto odvolaniu.
- Za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
- Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Tlačová beseda SaS o aktuálnej politickej situácii (20.4.2026)
Všeobecné princípy náhrady trov konania
Právo na náhradu trov konania je základným procesným právom, ktoré zaručuje, že úspešná strana v spore má právo na kompenzáciu nákladov, ktoré jej v súvislosti s vedením sporu vznikli. O povinnosti náhrady trov konania rozhoduje súd bez návrhu. Do trov konania patrí aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik.
Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone bližšie precizovaná. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv a obranou účastníka. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktoré však musí byť vždy dostatočným spôsobom odôvodnené.
Všetky náklady vynaložené účastníkom na právne zastúpenie advokátom, na ktoré má advokát podľa právneho poriadku nárok, je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelne vynaložené (s výnimkou opakovaného vykonania rovnakého úkonu - napr. podanie toho istého vyjadrenia opätovne).
Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľaduna to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania.
Vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
V civilnom konaní, kde advokát zastupoval procesne úspešného účastníka v odvolacom konaní, je potrebné trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.
Vzhľadom na dikciu § 151 ods. 4 OSP však už nie je povinný vyzvať účastníka konania na vyčíslenie trov, a to ani vtedy, ak rozhoduje bez pojednávania. V týchto prípadoch odvolací súd nenariaďuje na vyhlásenie rozsudku pojednávanie, iba oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).
Riešením je, ak advokát trovy odvolacieho konania vyčísli vopred z vlastnej iniciatívy. V opačnom prípade je klient vystavený reálnemu riziku nepriznania náhrady trov odvolacieho konania. Druhou alternatívou je pravidelné monitorovanie úradných tabúľ odvolacích súdov. Ak advokát v mene klienta nárok na náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatní, avšak bez konkrétneho vyčíslenia, nemožno uvažovať o obligatórnej povinnosti súdu vyzvať účastníka na vyčíslenie trov v súlade s § 151 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP.
Náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času
Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, ako aj na náhradu za stratu času.
Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.
Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Ak sa cesta týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.
Ak pojednávanie pred súdom alebo iným orgánom mešká viac ako 30 minút z dôvodov, ktoré nie sú na strane advokáta alebo jeho klienta, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Odmena advokáta v trestnom konaní
V trestnom konaní je problematika odmeňovania advokátov osobitne upravená. Ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto konaním ustanovený. Pri rozhodovaní o tom, či obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, sa vychádza z jeho majetkových pomerov.
Pokiaľ obhajca ustanovený v trestnom konaní sa dá v rámci svojho poverenia zastúpiť iným advokátom, vzniká nárok na odmenu za poskytnutú právnu pomoc (§ 151 ods. 2 Tr. por.).
Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.
Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí, kde súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica:
- neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
- prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
- prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.
Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada. Na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov pri ukladaní trestu za viac trestných činov a pri ukladaní trestu podľa osobitného predpisu sa prihliada. Na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.
Trovy spojené s výkonom väzby
V prípade, ak je obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený úradník. Súd teda rozhoduje aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby. Nerozhoduje však o výške týchto trov.
Tlačová beseda SaS o aktuálnej politickej situácii (20.4.2026)
Judikatúra Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane riešil otázky nároku advokáta na odmenu. K stížnosti obhájcu odsouzeného krajský soud v Ústí nad Labem zrušil usnesení okresního soudu v Mostě ze 7. března 1991 sp. zn. Napadeným usnesením rozhodl okresní soud, že v trestní věci odsouzeného J. K., vedené pod sp. zn. Nt 404/89 okresního soudu v Mostě, se podle § 151 odst. 2 tr. ř. stanoví obhájci JUDr. V. B. podle vyhlášky ministerstva spravedlnosti ČR č. 586/2003 - Zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
V prípade celkom bezvýsledného návrhu na obnovu konania odsúdený ani iný navrhovateľ nie je oprávnený podľa § 151 ods. 4 Tr. por. na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 151 ods. 3 Tr. por., i keď odsúdenému bol v konaní o tomto návrhu obhajca ustanovený. Podľa § 153 ods. 1 Tr. por. je totiž takýto navrhovateľ povinný nahradiť štátu iba trovy konania o návrhu na obnovu, ktoré stanovil paušálnou sumou minister spravodlivosti, nie však odmenu a hotové výdavky uhradené štátom ustanovenému obhajcovi. Predseda senátu podľa § 155 ods. 1 Tr. por. rozhoduje iba o povinnosti na náhradu odmeny.
Dňa 28. 04. 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. A. v dovolacom konaní zastúpeného Lion Law Partners s. r. o. rozhodol, že nevyčíslením trov právneho zastúpenia nezaniká právo na priznanie ich náhrady. Taktiež uviedol, že práva a povinnosti vyplývajúce z trestno-procesných vzťahov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a ostatnými osobami sú upravené Trestným poriadkom, vrátane vzťahu medzi súdom a podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku súdom ustanoveným obhajcom obvineného, pokiaľ sa týka nároku obhajcu na odmenu a náhradu hotových výdavkov (§ 151 ods. 2 Trestného poriadku).
Nárok obhajcu, vyplývajúci z § 151 ods. 2 Trestného poriadku, je síce nárokom na peňažné plnenie štátu ustanovenému obhajcovi, nejde však o zmluvný vzťah a z neho vyplývajúcu odmenu podľa § 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Za účasť na verejnom zasadnutí v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona patrí obhajcovi odmena len vo výške jednej polovice tarifnej sadzby podľa hľadísk uvedených v § 15 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. Najvyšší súd SR podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obhajcu JUDr. L. M. podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 1992, sp. zn.
Konanie o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 331 a nasl. Tr. por.) je v rámci trestného konania vykonávacím konaním. V dôsledku toho pri rozhodovaní o výške odmeny obhajcu za zastupovanie obvineného v tomto konaní (§ 151 ods. 2, 3 Tr. por.) treba aplikovať ustanovenie § 16 ods. 2 písm. e/, resp. f/ vyhl. č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak uplatnil advokát nárok na odmenu za porady s obvineným vo výkone väzby v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., súd rozhodujúci o nároku obhajcu na odmenu a náhradu (§ 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por.) preskúmava iba správnosť účtovania jednotlivých položiek, nie úroveň ním poskytnutých právnych služieb.
Rozhodnutie Centra právnej pomoci a odmeny advokátov
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. G. L. proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5092/2013 zo dňa 19. augusta 2013, vo veci odvolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. marca 2015, č.k. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. marca 2015, č.k.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 19.03.2015, č.k. 1S 109/2014-50, rozhodnutie žalovaného č. 5092/2013, evid. č. 37109/2013 zo dňa 19.08.2013, ako aj rozhodnutie právneho odboru Centra právnej pomoci č. 5092/13 R.z. 23270/13 z 29.05.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím (rozhodnutie z 29.05.2013) priznal žalobkyni advokátke trovy konania vo výške 3 659,01 eur v súvislosti so zastupovaním žalobkyne, ako advokátky účastníka konania A. L., v konaniach Okresného súdu Topoľčany, vedených pod sp.zn. 5C/18/2004 a 7C/75/2006, spojené v jedno konanie vedené pod sp.zn. 7C/75/2006, aplikujúc ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a zmene a doplnení zákonov.
Žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznal žalobkyni trovy zastúpenia vo výške 3 676,18 eur. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalovaný je povinný a oprávnený rozhodovať o trovách právneho zastúpenia len podľa III. hlavy druhej časti vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Konštatoval, že ustanovenia III. hlavy citovanej vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008 upravujú základnú sadzbu tarifnej odmeny za konanie, teda odmenu za celé konanie, bez ohľadu na počet vykonaných úkonov právnej služby. Odmena za celé konanie sa počíta z hodnoty predmetu konania, resp. podľa zásad uvedených v § 14a a nasl. vyhlášky.
Z doložených dokladov je zrejmé, konštatoval žalovaný, že žalobkyňa vykonala prvý úkon právnej služby v roku 2007 a v súlade so zásadou zákazu retroaktivity hmotnoprávnych noriem je nutné postupovať pri stanovení odmeny za celé konanie podľa vyhlášky účinnej a platnej v dobe vykonania prvého úkony, teda podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008. Za jednotlivé úkony právnej služby potom patrí žalobkyni náhrada vo forme režijných paušálov, ktorých výška je odvodená od výpočtového základu stanoveného osobitným predpisom pre príslušný kalendárny rok, v ktorom boli úkony právnej služby poskytnuté, vykonané aj v súlade s prechodnými ustanoveniami vyhlášky v znení neskorších predpisov.
Krajský súd konštatoval, že v konaní je nesporné, že žalobkyňa bola právoplatne ustanovená za právneho zástupcu účastníka konania, v dôsledku rozhodnutí Okresného súdu v Topoľčanoch v roku 2007 a je nesporné, že predmetné konanie bolo právoplatne ukončené v roku 2009. Pôvodný proces ustanovenia advokáta súdom podľa § 30 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, nahradila náplň činnosti Centra právnej pomoci ako štátnej rozpočtovej organizácii zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o náhradu trov takto ustanoveného advokáta, k zásadnej zmene došlo s účinnosťou od 01.01.2010, novelizáciou ustanovenia § 149 ods. 2 OSP.
Pred uvedeným dátumom by súdom ustanovený advokát podal po skončení zastupovania súdu návrh na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov, vychádzajúc z počtu realizovaných úkonov a tarifnej hodnoty veci podľa § 9 - 14 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. S účinnosťou k 01.01.2010 bolo ustanovenie § 149 ods. 2 OSP zmenené tak, že znelo: „Ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca, alebo ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu, poznámka č 15. Pôvodný odkaz k poznámke č. 15 už pritom neodkazuje na tarifu ako celok, ale iba na jej časť, t.j. na § 14 a vyhlášku 655/2004 a § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. Za danej situácie, podľa názoru krajského súdu v zmysle nového znenia § 149 ods. 2 OSP sa stal kompetentným rozhodnúť o trovách konania iba orgán podľa osobitného predpisu - Centrum právnej pomoci.
Krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP preto zrušil rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konštatoval, že žalovaný v konaní nesprávne aplikoval § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže v danej veci bolo nesporne zistené, že žalobkyňa bola určená ako advokátka ex offo podľa § 30 OSP. Preto jej patrí odmena za zastupovanie určená podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky 655/2004 Z.z., a to až do obdobia 01.01.2010. Po tomto období, resp. po novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 OSP môže Centrum právnej pomoci aplikovať ustanovenie § 14a a nasl. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie riadne a včas žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.