Nárok a splatnosť v súdnom konaní

Článok sa zaoberá definíciami súdnych poplatkov, nároku a splatnosti pohľadávky, pričom sa zameriava na ich vzájomné prepojenie a praktické aspekty v kontexte slovenského právneho systému. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po profesionálov v odbore.

Súdne poplatky

Súdny poplatok predstavuje plnenie, ktoré je účastník konania povinný uhradiť pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Ide o formu úhrady za činnosť súdov pri riešení sporov a iných právnych vecí.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Zákon o súdnych poplatkoch upravuje prípady, kedy sú určité súdne konania oslobodené od poplatkov. To znamená, že v týchto konaniach súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník konania nemusí podávať osobitnú žiadosť o oslobodenie. Oslobodenie sa vzťahuje aj na osoby, ktorým bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Výška súdneho poplatku

Ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Výška poplatku sa určuje z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu. Ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, postupuje sa podľa osobitných ustanovení zákona.

Nárok

Nárok predstavuje subjektívne právo osoby domáhať sa na súde ochrany svojho porušeného alebo ohrozeného práva.

Príklad nároku

Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny v sume 4 647,15 eur a jej príslušenstva na základe zmluvy o pôžičke z 13.11.2001. Keďže v priebehu konania Okresný súd Žilina 1. júla 2008 vydal trestný rozkaz sp. zn. 9T 78/2008, podľa ktorého bol odporca uznaný za vinného z trestného činu podvodu (§ 250 ods. 1 a 4 písm. b/ Trestného zákona) a ktorým súd rozhodol aj o škode spôsobenej navrhovateľovi, t. j. o zaplatení sumy 1 130 000 Sk, v ktorej je zahrnutá aj suma 140 000 Sk (4 647, 15 eur), predmetom ďalšieho konania zostal zmluvný úrok, ktorý predstavuje výšku ušlého zisku a úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Náhrada mzdy

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže preto vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Pri náhrade mzdy ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (porovnaj napr. R 36/1979). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Uvedené rozhodnutie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy.

Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Náhrada mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce sa môže zamestnancovi priznať. Pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo zákonnej úpravy - je ale stanovená uvedená mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy.

Splatnosť súdnych pohľadávok

Pojem "splatnosť súdu" sa v právnej terminológii bežne nepoužíva. V kontexte súdneho konania sa hovorí o splatnosti pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, alebo o splatnosti súdneho poplatku.

Splatnosť pohľadávky

Splatnosť pohľadávky je deň, kedy sa dlžník stáva povinným zaplatiť svoj dlh veriteľovi. Ak čas plnenia nie je určený dohodou alebo právnym predpisom, jeho splatnosť sa posudzuje podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. K omeškaniu zamestnávateľa so splnením nároku na náhradu mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas riadne nesplní. Omeškanie nastáva uplynutím času určeného na plnenie, t. j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný deň splatnosti nároku. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi; môže však byť ustanovený aj právnym predpisom. Z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (ak v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie).

Splatnosť úroku z omeškania

V prípade omeškania s platením peňažného dlhu vzniká veriteľovi nárok na úrok z omeškania. Splatnosť úroku z omeškania sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov.

Príklad splatnosti úroku z omeškania

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 6. mája 2010 č. k. 13 C 1/2007-126 konanie v časti zaplatenia istiny v sume 4 647,15 eur zastavil (§ 96 ods. 1 a 3 O. s .p.) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4 547,15 eur od 12.4.2008 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal právo požadovať úroky z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 12.4.2008 do zaplatenia, pri výpočte ktorých vychádzal z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu banky v časti o zaplatenie zmluvného úroku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, ktorý si banka uplatnila za obdobie po zosplatnení úveru. Vychádzal pritom z názoru, že veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

Vzájomné prepojenie a súdne konanie

Súdne poplatky, nárok a splatnosť pohľadávky sú úzko prepojené v kontexte súdneho konania. Úhrada súdneho poplatku je podmienkou pre začatie konania, v ktorom sa uplatňuje určitý nárok. Právna teória rozoznáva tzv. formálnu právoplatnosť, ktorá sa prejavuje v tom, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a tzv. materiálnu právoplatnosť, ktorá spočíva v nemožnosti druhý krát rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP - tzv. prekážka res iudicata). Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania. Ak proti rozhodnutiu vôbec nemožno podať odvolanie.

Pojem „vykonateľnosť“ zákon spája iba s takými rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle § 232 ods. 3 CSP 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti - vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. Inak je tomu v prípade uznesenia, ktorého vykonateľnosť nie je naviazaná na jeho právoplatnosť. To znamená, že pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia. Exekučné konanie sa spravidla uzavrie (a účinky rozhodnutia umožňujúceho exekúciu sa ukončia), keď sa uspokojí nárok veriteľa.

Vykonateľnosť rozhodnutia

Momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia - vedená na podklade napadnutého rozhodnutia - odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. Dovolateľ, ktorý tak chcel zabrániť nepriaznivým dôsledkom právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré neznelo na plnenie) mal možnosť sa brániť jedine návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom následne rozhodoval súd prvej inštancie - čo bolo celkom zjavne neúčelné a zdĺhavé. Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti - teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. Ak dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Za účinnosti OSP bolo možné v dovolacom konaní na návrh odložiť iba vykonateľnosť rozhodnutia napadnutého dovolaním. Pri nedávnej novelizácii CSP zákonodarca zaviedol novinku v podobe § 444 ods. Vykonateľnosť rozsudku nie je naviazaná na jeho právoplatnosť v dvoch prípadoch, a to (i) pri rozsudkoch o výživnom, ktoré sú v zmysle § 44 zákona č. 161/2015 Z.z.

Exekúcia v Slovenskej republike

V Slovinskej republike je výkon súdneho rozhodnutia jednotne upravený zákonom o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju). Výkon súdneho rozhodnutia je nútené vykonanie exekučného titulu súdom, ktorý nariadi uspokojenie nároku (na odovzdanie, vykonanie úkonu, ukončenie konania alebo povolenie). Na základe autentického dokumentu možno vymáhať aj peňažnú pohľadávku. Exekučný titul možno vykonať, ak obsahuje informácie o veriteľovi, dlžníkovi a predmete, druhu, rozsahu záväzku a lehote na jeho splnenie (článok 21 ods. 1 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych nárokov).

Exekučné konanie a zabezpečovacie konanie sa začínajú na žiadosť veriteľa. Žiadosť môže podať priamo veriteľ, keďže právne zastúpenie nie je povinné. Zvyčajne sa tieto žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia podávajú prostredníctvom advokáta, ktorý má príslušné právne znalosti. Príslušným súdom v týchto veciach je miestny súd. Bez ohľadu na ustanovenia o miestnej príslušnosti sa žiadosti o exekúciu založené na autentickom dokumente podávajú na Miestnom súde v Ľubľane (Okrajno sodišče v Ljubljani), ktorý o nich rozhoduje.

Náklady exekúcie

V čase podania žiadosti o exekúciu, námietky alebo opravného prostriedku proti nej je potrebné uhradiť súdny poplatok. Súdny poplatok sa musí uhradiť do 8 dní od doručenia príkazu na zaplatenie súdneho poplatku. Ak sa súdny poplatok neuhradí v tejto lehote a neexistujú žiadne podmienky, ktoré by umožnili odpustenie alebo odloženie poplatku. Náklady na exekúciu uhradí najprv veriteľ. Veriteľ musí zaplatiť aj preddavok na náklady spojené s exekučnými opatreniami, a to vo výške a v lehote, ktorú určí súd. Ak veriteľ nezaplatí zábezpeku, súd exekúciu zastaví. Pokiaľ v súvislosti s exekúciou vznikli náklady, dlžník musí veriteľovi na jeho žiadosť tieto náklady nahradiť, a to vrátane nákladov súvisiacich s vyhľadaním majetku dlžníka a nákladov na konanie začaté z podnetu súdu. S cieľom zabezpečiť platbu za prácu a vymáhanie nákladov môže súdny exekútor požiadať veriteľa o zaplatenie zábezpeky v lehote a vo výške uvedenej v sadzobníku.

Úloha súdnych exekútorov

Súdni exekútori sú osoby, ktoré prijímajú priame exekučné a zabezpečovacie opatrenia (fyzicky vykonávajú exekúciu - t. j. zabezpečujú zhabanie majetku, určujú zábezpeku atď.). Súdnych exekútorov vymenúva minister spravodlivosti. Ich počet a sídlo určí minister spravodlivosti tak, aby v každom obvode okresného súdu (okrožno sodišče) pôsobil najmenej jeden súdny exekútor, zatiaľ čo zvyšní súdni exekútori sa pridelia do obvodov okresných súdov podľa počtu prípadov exekúcie, ktorými sa zaoberajú miestne súdy v každom obvode okresného súdu. V jednotlivých prípadoch exekúcie je súdny exekútor vymenovaný rozhodnutím súdu, ale veriteľ má právo navrhnúť konkrétneho súdneho exekútora. Vo všetkých prípadoch môže súdny exekútor vykonávať opatrenia na území celej Slovinskej republiky.

Exekučné opatrenia

Medzi exekučné opatrenia na zabezpečenie zaplatenia peňažných pohľadávok patrí: predaj hnuteľného majetku dlžníka, predaj nehnuteľného majetku, prevod peňažnej pohľadávky dlžníka, spätné odkúpenie iných majetkových alebo hmotných práv a zaknihovaných cenných papierov, predaj podielu v spoločnosti a prevod peňažných prostriedkov uložených v platobnej inštitúcii. Hlavným cieľom všetkých vykonateľných opatrení je zaplatenie pohľadávky veriteľa. Exekúcia hnuteľného majetku sa uskutočňuje zhabaním a predajom hnuteľného majetku. Exekúcia peňažných pohľadávok dlžníka sa vykonáva zablokovaním a prevodom pohľadávok. Rozhodnutím o zablokovaní peňažných pohľadávok súd zakazuje dlžníkovi dlžníka splatiť dlžníkovi dlh a dlžníkovi vymáhať pohľadávku vrátane záložného práva poskytnutého ako zábezpeka alebo disponovať pohľadávkami akýmkoľvek iným spôsobom. Zablokovanie nadobúda účinnosť dňom doručenia rozhodnutia o zablokovaní dlžníkovi dlžníka.

Platobné inštitúcie a zamestnávatelia v exekúcii

Exekúcia peňažných prostriedkov dlžníka v platobnej organizácii: Rozhodnutím o exekúcii peňažných prostriedkov, ktoré má dlžník uložené v platobnej organizácii, súd nariaďuje platobnej organizácii, aby zmrazila peňažné prostriedky dlžníka na všetkých účtoch až do výšky sumy splatnej podľa rozhodnutia o exekúcii a po tom, ako rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť, vyplatila túto sumu veriteľovi. Toto rozhodnutie má za následok zablokovanie a prevod na účely vymáhania. Keď rozhodnutie o exekúcii nadobudne konečnú platnosť, súd informuje platobnú organizáciu. Banka musí na žiadosť súdu poskytnúť vysvetlenie a doklady preukazujúce, či a akým spôsobom vykonala rozhodnutie súdu o exekúcii a ako vykonala príkaz na vyplatenie pohľadávok vyplývajúci zo zákona. Okrem toho banka musí súdu aj veriteľovi zaslať informácie o bankových účtoch dlžníka. Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť banke, ktorá v rozpore s rozhodnutím súdu nezablokovala, nepreviedla alebo nevyplatila dlžnú sumu, aby túto sumu veriteľovi zaplatila namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku.

Na základe rozhodnutia o exekúcii musí zamestnávateľ dlžníka vyplatiť veriteľovi paušálnu sumu alebo mu pravidelne platiť peňažné sumy, na ktoré by mal inak dlžník nárok ako na mzdu. Dlžník však musí dostať najmenej 76 % mesačnej minimálnej mzdy. Na žiadosť veriteľa môže súd nariadiť zamestnávateľovi, ktorý v rozpore s rozhodnutím súdu nezrazil a nevyplatil dlžnú sumu, aby tieto sumy veriteľovi zaplatil namiesto dlžníka zo svojho vlastného majetku. Dlžník dlžníka musí vyhlásiť, či uznáva zablokovanú pohľadávku a v akej výške, ako aj či je povinnosť platiť pohľadávku dlžníka podmienená splnením iného záväzku.

Dovolanie a opravné prostriedky

Právne účinky dovolania nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobca zadefinoval relevantnú právnu otázku, ktorá v čase podania dovolania ešte nebola dovolacím súdom vyriešená. Na tom, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemení nič skutočnosť, že v čase po jeho podaní už Najvyšší súd predmetnú otázku riešil, a to rozhodnutím z 16. 06. 2020 sp. zn. Bežným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu prvého stupňa je odvolanie. Vo výnimočných prípadoch dlžník alebo tretia strana, ktorá má právo na predmet exekúcie brániace exekúcii, môže proti rozhodnutiu o exekúcii podať námietku. Námietka musí byť odôvodnená. V námietke musí dlžník alebo tretia strana uviesť všetky skutočnosti a predložiť dôkazy, na základe ktorých možno námietku považovať za odôvodnenú (námietka dlžníka). Veriteľ má právo odpovedať na námietku do 8 dní. Každý, kto preukáže, že pravdepodobne má právo na predmet exekúcie, ktoré bráni exekúcii, môže podať námietku proti rozhodnutiu o exekúcii a žiadať, aby súd vyhlásil, že exekúcia tohto predmetu nie je povolená (námietka tretej strany). Námietku možno podať kedykoľvek v priebehu exekučného konania.

tags: #narok #a #splatnost #sud