Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mŕtvica alebo náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorá spôsobuje odumieranie tkaniva a poruchu funkcie nervového systému. Je to stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou. CMP patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia a invalidity dospelej populácie na Slovensku i vo svete.
Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus. Cievna mozgová príhoda patrí medzi najnebezpečnejšie neurologické ochorenia. Akútne narušenie prietoku krvi v mozgu sa najčastejšie vyskytuje u mužov a žien nad 50 rokov, ale rizikové faktory ochorenia možno identifikovať v každom veku.
Významná časť zotavenia nastáva počas prvých 3-6 mesiacov po CMP, preto je nevyhnutné začať s rehabilitáciou čo najskôr. Štúdie ukazujú, že včasná intervencia znižuje invaliditu a zvyšuje šancu na návrat do bežného života. Pre správnu činnosť mozgu a odstránenie následkov je dôležitý neustály prísun kyslíka a cukru, a preto je nutné okamžite zavolať lekársku pomoc.
Typy cievnych mozgových príhod
Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo (ischemická mozgová príhoda) alebo prasknutie cievy s krvácaním (hemoragická mozgová príhoda).
Ischemická cievna mozgová príhoda
Vyskytuje sa v 80% prípadov. Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať. Na tento typ mŕtvice sú spravidla náchylní ľudia nad 60 rokov. Väčšina týchto pacientov trpí cukrovkou, poruchami srdcového rytmu, srdcovými chorobami. Príčinou sú „aterotrombotické pláty“, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Delí sa na intracerebrálnu a subarachnoidálnu. Intracerebrálna sa zvyčajne diagnostikuje u pacientov vo veku 45-60 rokov. Sú na ňu náchylní pacienti s mozgovou aterosklerózou, hypertenziou, ochoreniami krvi. Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Tento typ mozgovej príhody sa najčastejšie vyskytuje u pacientov vo veku 30 - 60 rokov. Medzi príčiny patria: fajčenie, alkoholizmus, alebo jednorazové užitie alkoholu, či drog v nadmernom množstve.
Tranzitórny ischemický atak (TIA)
TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody „upchatie“ cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov. Ale aj dočasná „blokáda kyslíka“ má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane. Kumulatívne škody spôsobené tranzitórnymi ischemickými atakmi môžu byť porovnateľné so škodami spôsobenými jednou „plnohodnotnou“ mŕtvicou. TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov.
Diagnostika a akútna liečba CMP
Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.
Príznaky CMP - FAST test
- F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Ak je jedna strana tváre ovisnutá, je to varovný signál.
- A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Ak jedna ruka klesá, je to príznak.
- S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Ak má ťažkosti alebo je reč nezrozumiteľná, ide o príznak.
- T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.
Diagnostické metódy
Diagnostika NCMP sa vykonáva pomocou rôznych metód a špeciálnych prístrojov. Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.
Akútna liečba
Spôsob liečby závisí práve od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Na obnovenie prietoku krvi lekári vykonávajú resuscitáciu a terapeutické postupy.
- Ischemická CMP: Liečba spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.
- Hemoragická CMP: Liečba zahŕňa kontrolu krvácania, ktorá sa vykonáva chirurgickými zákrokmi, kedy je nutné zastaviť krvácanie. Takisto je potrebné skontrolovať tlak v mozgu.
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode
Po akútnej fáze je pre obnovenie funkcií a kvality života dôležité rehabilitovať. Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode nepredstavuje len fyzickú obnovu, ale aj podporu regenerácie mozgu na bunkovej úrovni. Kvalita života sa výrazne zlepší pri včasnej a cielenej rehabilitácii, motivácii pacienta, rodinnej súdržnosti a zapojení moderných prístupov. Život po cievnej mozgovej príhode môže byť opäť plnohodnotný - ak je pacientovi poskytnutá správna podpora.
Rehabilitačné tímy, vrátane fyzioterapeutov, logopédov a ergoterapeutov, pomáhajú pacientom zlepšiť motorické, rečové a každodenné funkcie. Rehabilitácia je v skutočnosti obzvlášť dôležitá v počiatočných štádiách zotavenia, keď majú pacienti malú alebo žiadnu kontrolu nad svojimi postihnutými svalmi. Rehabilitácia po mozgovej príhode je neoddeliteľnou súčasťou procesu zotavenia a často sa začína už 24 hodín po mozgovej príhode. Ak sa u pacienta začne s rehabilitáciou od siedmeho dňa po príhode, dá sa u neho dosiahnuť výrazne lepší stav, než u tých pacientov, ktorí začali rehabilitovať až po mesiaci. A po šiestich mesiacoch od príhody je pozitívny vplyv rehabilitácie už výrazne obmedzený.
Druhy rehabilitácie
Fyzická rehabilitácia (fyzioterapia)
Po CMP sa často objavujú problémy s pohybom končatín, koordináciou či rovnováhou. Cievna mozgová príhoda prerušuje dôležité spojenia medzi mozgom a svalmi, a preto je hlavnou príčinou dlhodobého zdravotného postihnutia a takmer vždy vedie k určitej strate mobility a pohybu. Cieľom fyzickej rehabilitácie je zlepšenie mobility, sily a rovnováhy. Fyzioterapia zahŕňa individuálne cvičenia, nácvik chôdze, použitie oporných pomôcok a robotických rehabilitačných zariadení. Približne dve tretiny ľudí má problémy s komunikáciou bezprostredne po cievnej mozgovej príhode. Rehabilitácia závisí od individuálnych charakteristík pacienta, pridružených diagnóz a aktuálneho stavu.
Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.
Cievna mozgová príhoda je závažný zdravotný stav, ktorý môže mať dlhodobé následky na pohyblivosť a motoriku postihnutých končatín. Po prekonaní mozgovej porážky je dôležité čo najskôr začať s rehabilitáciou, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky mozgovej mŕtvice a obnovila sa funkčnosť tela. Cvičenie je kľúčovou súčasťou procesu zotavovania po cievnej mozgovej príhode a môže výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta. Pravidelné cvičenie podporuje regeneráciu nervových prepojení v mozgu, zlepšuje koordináciu a pomáha pri návrate k bežným denným činnostiam a plnohodnotnému životu. Každý pacient má individuálne potreby, preto je dôležité prispôsobiť rehabilitáciu jeho konkrétnemu stavu.
Odbornej literatúry na tému rehabilitácie (určenej pre pacientov) je veľké množstvo, k dispozícii sú i ukážky cvikov na internete (youtube) alebo vo forme výukových DVD. Aj keď je rehabilitácia po mozgovej príhode doma veľmi dôležitá, pacienti zvyčajne potrebujú odbornú starostlivosť. V rehabilitácii po mozgovej príhode však treba pokračovať aj doma.
Príklady cvičení pre horné končatiny:
- Otváranie a zatváranie dlane - Jednoduché, no veľmi efektívne cvičenie na zlepšenie pohyblivosti prstov.
- Prenášanie predmetov - Pacient môže skúšať uchopovať a prenášať malé predmety, ako sú guličky alebo kocky.
- Cvičenie s odporovými gumami - Pomáha spevniť svaly ruky a podporuje ich funkčnosť.
Cvičenia po mŕtvici (2. časť: Dolná končatina)
Logopedická starostlivosť
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Logopédia pomáha obnoviť verbálne schopnosti a porozumenie. Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania (narušené môžu byť rôzne fázy spracovania potravy v ústach). Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.
Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať (na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať). S poruchou reči sa často spája porucha písania. Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.
Kognitívna rehabilitácia
Kognitívne tréningy zas zlepšujú pamäť, koncentráciu a orientáciu. Kognitívna rehabilitácia zas pomáha pacientom zvládať problémy s pamäťou, pozornosťou a inými mentálnymi funkciami. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti (narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcii) k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcii častá. Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné).
K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie algebrických úloh apod. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení (fyzických, komunikačných, zníženia samostatnosti). O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu.
Psychologická pomoc
Psychické dôsledky cievnej mozgovej príhody, najmä depresia a úzkosť, sú časté a môžu zhoršovať proces liečby. Psychologická pomoc je taktiež často potrebná na zvládnutie depresie, úzkosti a iných emocionálnych problémov po NCMP. Pri každom vážnom ochorení je bežnou reakciou smútok a pocit beznádeje. Niekedy však môže byť trvalá porucha nálady i priamym dôsledkom poškodenia mozgu mozgovou príhodou. Pacienti sú často deprimovaní, keďže majú nové telesné obmedzenia a mnohé aktivity odrazu nemôžu vykonávať. Pri vhodnej podpore okolia alebo pri intervencii zo strany rehabilitačného tímu a lekárov je možné prechodnú smutnú náladu zlepšiť. Ak sa však stav napriek týmto pokusom nezlepšuje, je namieste odborná psychiatrická resp. psychoterapeutická starostlivosť. Depresia totiž môže negatívne ovplyvniť telesnú výkonnosť i schopnosť rehabilitácie. Dôležité je prekonať ostych a obavy a svoje pocity neskrývať, ale naopak hovoriť o nich s odborníkmi.
Možné následky CMP a ich riešenie
Poruchy pohybu a mobility
Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP) môže spôsobiť slabosť alebo ochrnutie na jednej strane vášho tela a problémy s pohybom a vykonávaním každodenných činností. Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Môže sa u vás vyskytnúť slabosť alebo dokonca úplná paralýza (nazývaná hemiplegia) svalov jednej strany tela. To môže sťažiť pohyb alebo funkciu vašej končatiny. Vaše končatiny sa môžu pohybovať iným spôsobom keď sa ich snažíte použiť. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách (napríklad je obmedzená čiastočne alebo celkom schopnosť zdvihnúť ruku v ramennom či bedrovom kĺbe) alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.
Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky (tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď.).
Spasticita (stuhnutosť svalov)
Niekedy ľudské telo kladie rehabilitácii nečakané prekážky - napríklad vo forme zvýšenia svalového tonusu, ktorý obmedzuje rozsah pohybu. Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Našťastie aj takéto obmedzenia je možné prekonať. Vhodnou kombináciou liekov (napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
Poruchy prehĺtania
K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu (pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom). Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie (napríklad sťažený či nestabilný úchop lyžice, pohára, krájanie porcií).
Bolesť
Bolesti vznikajú po mozgovej príhode buď v dôsledku pohybového postihnutia, alebo priamo pri poškodení určitých oblastí mozgu. Nemusia sa objaviť bezprostredne po mozgovej príhode. Niekedy sa objavia alebo zvýraznia pri zahájení pohybovej terapie, pri svalovej hypotrofii so zmenou postavenia kĺbu, alebo s veľkým oneskorením aj viacerých mesiacov ako následok zvýšeného svalového napätia (spasticity). Pri poruchách hybnosti horných končatín sú časté bolesti v oblasti ramenného kĺbu (ktorý je bez svalového napätia nadmerne uvoľnený a náchylný na poškodenie). Mnohým bolestiam je možné predchádzať vhodným polohovaním končatín. Pri úplnej absencii hybnosti (plégii) je nutné končatiny pravidelne polohovať a pasívne precvičovať. Tým je možné zachovať rozsah pohybov v kĺboch a predchádzať útlaku (a vzniku preležanín).
Nutná je dobrá spolupráca a dôvera medzi pacientom a okolím - každú bolesť je potrebné oznámiť príbuzným, ošetrujúcemu lekárovi alebo rehabilitačným pracovníkom. Väčšina bolestí sa dá účinne ovplyvniť, alebo sa dá predísť ich vzniku. V zriedkavých prípadoch je rozvoj bolestí spôsobený priamym poškodením mozgových štruktúr. Obvykle sa postihujú celú jednu polovicu tela a pacienti ich najčastejšie popisujú ako pálenie alebo tŕpnutie.
Starostlivosť o pokožku
S pohybovým postihnutím a imobilitou sa spája nutnosť zvýšenej starostlivosti o pokožku. Pri dlhodobom ležaní alebo stereotypnej nemennej polohe tela môže rýchlo dôjsť k narušeniu pokožky a vzniku preležanín. Predchádzať narušeniu kože je vždy jednoduchšie, než ho liečiť. Preto je prvoradá starostlivosť nutná polohovaním, dostatočnou hygienou a masážou tela a končatín použitím vhodných krémov alebo olejov. V prípade spozorovaných kožných zmien alebo rozvoja preležaniny či poranenia je nutné okamžite konzultovať lekára a postupovať podľa odporúčania. Niekedy je nutná profesionálna starostlivosť, teda ošetrovanie zdravotnou sestrou alebo lekárom. Tieto postupy nemožno zanedbať, lebo pri zhoršení môžu vyústiť až do trvalého postihnutia, pri rozsiahlej infekcii aj straty končatiny.
Pomôcky a podpora
Kompenzačné pomôcky
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie seba obslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá (napríklad nádoby ale aj na kľučky či skrinky) inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón.
Výživové doplnky
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode nepredstavuje len fyzickú obnovu, ale aj podporu regenerácie mozgu na bunkovej úrovni. Tento prípravok obsahuje špeciálne navrhnutú kombináciu 9 prírodných zložiek, ktoré pôsobia synergicky a napomáhajú prirodzeným regeneračným mechanizmom mozgu. Certifikovaný výživový doplnok Cogniron je určený pre pacientov po mozgovej príhode. Účinne nápomocné pacientom po ischemickej, alebo hemoragickej cievnej mozgovej príhode, k opätovnému dosiahnutiu nezávislosti v každodennom živote.
Prevencia CMP
Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Takmer každý je ohrozený. Obzvlášť ak máte hypertenziu, arytmiu, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol, diabetes mellitus. Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.
- Kontrola krvného tlaku: Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov. Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.
- Kontrola cholesterolu: Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu.
- Kontrola cukru v krvi: Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať. V prvom rade vylúčte zo stravy tučné a sladké jedlá.
- Zdravá hmotnosť a strava: Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Ak vaša hmotnosť patrí do jednej z kategórií obezity, odporúča sa ju znížiť. Dbajte na zdravú životosprávu, udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu. Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú.
- Fyzická aktivita: Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť. Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná. Najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať.
- Eliminácia rizikových faktorov: Zdravý životný štýl po CMP má zásadný význam: dostatok spánku, vyvážená strava, hydratácia a eliminácia rizikových faktorov (fajčenie, alkohol, stres). Poruchy krvného obehu sa môžu vyskytnúť aj na základe problémov so zrážaním krvi, alebo dlhodobého a intenzívneho stresu.
Súčasný stav a perspektívy rehabilitácie na Slovensku
Na Slovensku chýba kvalitná rehabilitačná starostlivosť o pacientov po mozgovej príhode. „Napriek výraznému pokroku v akútnej liečbe cievnej mozgovej príhody a skráteniu doby hospitalizácie na akútnych neurologických lôžkach, stále absentuje následná zdravotná starostlivosť v oblasti neurorehabilitácie. Chýbajú špecializované zdravotnícke zariadenia na poskytovanie dlhodobej ústavnej rehabilitačnej starostlivosti pre pacientov s ťažkým funkčným postihnutím, neexistujú agentúry domácej fyzioterapeutickej starostlivosti, ktoré by poskytovali špecializovanú rehabilitáciu v domácom prostredí. Problémom je aj nízke finančné ohodnotenie rehabilitačných výkonov,“ upozorňuje MUDr. Martina Flašková, primárka oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie banskobystrickej fakultnej nemocnice.
Prvou lastovičkou, ktorá môže výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode, je otvorenie nového zdravotníckeho zariadenia v Hlohovci, ktoré bude úzko špecializované práve na kvalitnú rehabilitáciu po CMP. Prvou zdravotnou poisťovňou, ktorá s ním podpísala zmluvu a bude preplácať túto starostlivosť svojim poistencom, je Dôvera. Prichádza tiež s novým, výhodnejším systémom financovania takejto rehabilitačnej starostlivosti. „Chceme našim poistencom po mozgovej príhode zabezpečiť kvalitnú kontinuálnu intenzívnu rehabilitáciu, aby sa zvýšila kvalita ich života a aby boli pripravení na návrat a fungovanie v domácom prostredí. Veríme, že takýchto zariadení časom vznikne viac, aby boli dostupné pre našich poistencov z celého Slovenska,“ víta otvorenie centra v Hlohovci Marian Faktor z predstavenstva Dôvery.
Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta. Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok (alebo mobility s pomocou vozíka) je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí. Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života (v rodine, v práci) s minimalizáciou funkčného deficitu (motorického - pohybového, kognitívneho, i porúch symbolických funkcií). Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií).
tags: #nahla #cievna #mozgova #prihoda #rehabilitacia