Komplexný sprievodca sociálnym fondom: Tvorba, použitie a daňové aspekty

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou. V tomto článku sa dozviete aj to, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý.

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení. Zákon nadobudol účinnosť 1.9.1994. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. účinným od 1. októbra 2018 bola vykonaná novela tohto zákona.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor, napr. občianske združenie. Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre spoločníkov s. r. o., ktorí dostávajú odmenu za výkon funkcie konateľa.

Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z.z.") sa starosta obce, resp. primátor mesta na účely tvorby a použitia sociálneho fondu považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce.

Tvorba sociálneho fondu

Tvorbu a následne použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Pri tvorbe sociálneho fondu rozlišujeme možnosti jeho tvorby podľa druhu činnosti zamestnávateľa. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Povinný prídel do sociálneho fondu

• 0,6 % zo základu: Minimálny povinný prídel vo výške 0,6 % vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Týka sa zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 %, ako aj zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu.
• Až 1 % zo základu: Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Kontrola splnenia podmienok pre prídel vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol zamestnávateľ stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6 % zo základu.

Ďalšie prídel do sociálneho fondu (do 0,5 % zo základu)

Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinný, ale aj nepovinný prídel. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.

Ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. Túto formu tvoria zamestnávatelia, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Má nárok na ňu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond (nie je možné ich kombinovať).

Napríklad v roku 2020 sa vychádzalo z priemernej mesačnej mzdy za rok 2018 (1 013 eur), tzn. priemerný mesačný zárobok zamestnanca nemohol presiahnuť 50 % z 1 013 eur, t. j. 506,50 eur. Pre rok 2023 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2021 (1 211 eur), tzn. priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie byť vyšší ako 605,50 eur.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu

Ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. ide o zisk po zdanení, ktorý je schválený valným zhromaždením na rozdelenie, prípadne na iné účely).

Spôsob tvorby a vedenia sociálneho fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Možnosti použitia sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z.z. príspevky:

• na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. nad rozsah Zákonníka práce alebo opatrením o sumách stravného);
• na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom (kompenzácia výdavkov);
• na účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupné do divadla, kina, na koncert, na futbalový zápas);
• na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevky na rekreačné pobyty, kúpeľné pobyty, permanentky do fitness centra, plavárne, masáže);
• na zdravotnú starostlivosť (napr. na preventívne prehliadky, očkovanie, nákup vitamínov, okuliarov, masáže);
• na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri ťažkých životných situáciách);
• na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier);
• na iné účely dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (manžel/ka, nezaopatrené dieťa) a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Obmedzenia pri použití sociálneho fondu

V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde nie je možné poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je tiež povinný dodržiavať tzv. Antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z.z.).

Prídel do sociálneho fondu je daňovým výdavkom (nákladom) len vo výške stanovenej zákonom, t.j. do 1,5 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).

Novinky od 1. januára 2025: Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu a odvody

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní.

Príjmy oslobodené od dane

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Ide napríklad o:

• príspevky na stravovanie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (§ 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce.
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom (§ 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov).
• sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa (§ 5 ods. 7 písm. z) zákona o dani z príjmov).
• nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov (§ 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Príjmy, ktoré sú predmetom dane a podliehajú odvodom

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane a podliehajú odvodom, patria napríklad:

• príspevky na účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. lístky do divadla, na koncert), ak nejde o nepeňažné plnenie oslobodené od dane.
• príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Výnimku však nájdeme v sociálnom poistení, podľa ktorej sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu.
• poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
• nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov. Upozorňujeme však na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.

Daňové hľadisko pre zamestnávateľa

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na nepeňažné plnenie oslobodené od dane do výšky 500 eur nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond

Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. vnútorný predpis. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru.

V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Sociálny fond a finančná kontrola

Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. 1 zákona o finančnej kontrole. Finančné riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole.

tags: #na #co #by #sa #mohol #minut