(Ne)dobrovoľná strata zamestnania je náročná a stresujúca situácia. Bez ohľadu na to, či pracujete ako účtovník alebo vrcholová manažérka. Viete, aké sú pravidlá príspevku v nezamestnanosti? Aké vysoké dávky vám budú vyplatené pri strate zamestnania a aké sú podmienky ich získania? Nepomýľte si tieto príspevky so sociálnou dávkou v hmotnej núdzi.
Podpora alebo dávka v nezamestnanosti je v spoločnosti nazývaná jednoducho podpora. Ide o finančnú pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu a aktívne si hľadajú nové zamestnanie.
Podpora v nezamestnanosti je súčasťou pasívnej sociálnej politiky štátu, z ktorej sa nezamestnaným vyplácajú peňažné dávky. Zvyčajne je spojená s registráciou osoby ako nezamestnanej a splnením určitých podmienok. V závislosti od konkrétnej dohody môže byť vyplácaná suma veľmi nízka a slúžiť len na zabezpečenie najzákladnejších potrieb, alebo môže byť vyššia v závislosti od predchádzajúcich príspevkov osoby do sociálneho systému. Vyplácaná dávka má nezamestnanej osobe umožniť, aby si sama našla novú prácu a nemusela sa po určitú dobu starať o zabezpečenie svojich potrieb.
Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?
Na Slovensku vypláca sociálna poisťovňa príspevok uchádzačom o zamestnanie, ktorí spĺňajú podmienky stanovené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sú nasledovné:
- Osoba prišla o zamestnanie.
- Osoba aktívne hľadá novú prácu.
- Počas hore uvedeného obdobia musíte byť poistení v nezamestnanosti.
- Podmienkou je odpracované (a zároveň platené poistenie v nezamestnanosti) 730 dní za posledné 4 roky. Nie je nutné, aby celá doba prebehla u jedného zamestnávateľa, ide o súčet dní u ľubovoľných zamestnávateľov.
Sporné situácie môžu nastať u absolventov škôl, ktorí pracovali na TPP, skrátený pracovný úväzok alebo na brigádnických prácach. Vždy je najlepšie si skontrolovať a overiť, či zamestnávateľ platil poistenie v nezamestnanosti. Nárok na dávku môže byť aj prerušený za dni počas ktorých má poistenec nárok na výplatu: nemocenského, ošetrovného, materského a za obdobie kedy mu je vyplácaný materský príspevok.
Výpočet a výška dávky v nezamestnanosti
Výška podpory v nezamestnanosti závisí od vašich predchádzajúcich príjmov. Platí pravidlo, že čím vyššiu mzdu ste dostávali, tým vyššia bude vaša dávka v nezamestnanosti. Podpora sa vypláca vo výške 50 % z vášho priemerného denného zárobku (vymeriavacieho základu).
Výška dávky v nezamestnanosti predstavuje 50% hrubej mzdy, kedy sa do úvahy berie priemer vašej hrubej mzdy za posledné dva roky. Až do dvojnásobku priemernej mzdy (v roku 2021 dosiahla táto suma 2422 €) rastie dávka v nezamestnanosti priamoúmerne.
Pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti sa pravdepodobne stretnete s pojmom denný vymeriavací základ (DVZ). Na vyčíslenie priemernej sumy obdržaných peňazí na deň je potrebné vydeliť denný vymeriavací základ číslom 2.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti
Maximálny DVZ sa každoročne mení k 1. júlu a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje na ročnej báze. Existuje taktiež strop, ktorý v roku 2022 dosahuje 1154,80€ pre 31-dňový mesiac. Pri 31-dňovom mesiaci je to 1457,50 €.
Maximálny denný vymeriavací základ sa stanovuje nasledovne:
- od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, sa určí z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
- od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, sa určí z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Výpočet dávky z konštanty
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
V tabuľke č. 2 a č. 3 je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku.
Tabuľka č. 2 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty (30-dňový mesiac)
| Rok vzniku nároku | Výška dávky (EUR) |
|---|---|
| 2022 | 550,00 |
| 2023 | 600,00 |
| 2024 | 650,00 |
Tabuľka č. 3 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty (31-dňový mesiac)
| Rok vzniku nároku | Výška dávky (EUR) |
|---|---|
| 2022 | 568,33 |
| 2023 | 620,00 |
| 2024 | 671,67 |
Očakávané zmeny vo výške dávky v nezamestnanosti od 1. januára 2026
Od nového roka sa bude výška dávky v nezamestnanosti postupne znižovať. Zmeny sa ale dotknú len niektorých poistencov.
V prípade zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie najneskôr do 31. decembra 2025 (podporné obdobie 6 mesiacov) sa nič nemení. Dávka im bude vyplácaná aj počas budúceho roka. Napríklad, ak bol „základný“ nárok priznaný od 31. decembra 2025, poberateľ dávky dostane dávku v plnej výške 50 % DVZ počas celých šesť mesiacov.
Od 1. januára 2026 sa mení spôsob vyplácania tejto dávky. Prvých dvanásť mesiacov, tak ako doteraz, bude vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Po uplynutí šiestich mesiacov bude už len vo výške 20 % DVZ.
V správe k zákonu sa uvádza, že dávka v nezamestnanosti (ak vznikne nárok od 1. januára 2026) bude v percentuálnom poklese 40 %, 30 % a 20 % z DVZ.
Príklad znižovanej výšky dávky, na ktorú nárok vznikne od 1. januára 2026:
- Ak bude poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1. januára 2026 a dostal by dávku v celkovej sume 4 457,30 eura (za celých šesť mesiacov).
- Ak sa zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie v roku 2026 (napr. 1. júla 2026), dostane dávku v celkovej sume 3 560,90 eura.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Tieto zmeny sú súčasťou širšieho konsolidačného balíčka, ktorým vláda schválila s cieľom ušetriť 2,7 miliardy eur. Odborníci však varujú pred tvrdými dopadmi na obyvateľov aj celú ekonomiku, pričom úspory sú skôr ilúziou a ide o presun peňazí z vreciek daňovníkov do štátneho rozpočtu.
História podpory v nezamestnanosti na Slovensku
Prvá Československá republika (1918 - 1938)
Po vytvorení 1. Česko-slovenskej republiky bolo v rokoch 1918 - 1920 zriadené ministerstvo sociálnej starostlivosti. Dňa 15. decembra 1918 nadobudol účinnosť zákon č. 63/1918 Zb. o podpore nezamestnaných. Týmto zákonom sa zaviedli priame štátne dávky v nezamestnanosti a nepriame dávky, ktoré vyplácal zamestnávateľ, ak sa nechcel rozísť so svojimi pracovníkmi.
Nevýhodou zákona bolo, že sa nevzťahoval na všetkých. Napríklad pracovníci v poľnohospodárstve a lesníctve nárok na podporu nemali. Zákon č. 63/1918 bol pôvodne prijatý len ako krátkodobé opatrenie, keďže vláda považovala nezamestnanosť za krátkodobý problém. Neskôr sa však ukázalo, že nezamestnanosť je dlhodobý problém, a preto bolo potrebné zákon zmeniť.
Stalo sa tak v septembri 1921, keď vstúpil do platnosti zákon č. 322/1921 o podpore nezamestnaných. Táto novela priniesla niekoľko zmien. Napríklad výška podpory bola stanovená podľa veľkosti obce, v ktorej podporovaná osoba žila. Pre občanov v obciach do 7 000 obyvateľov predstavovala podpora 8 Kč na deň, vo väčších obciach 10 Kč. Príplatok pre osoby v spoločnej domácnosti, ktoré boli odkázané na vyživovanú osobu, bol zachovaný vo výške 2 Kč na deň pre manželku/manžela a 1 Kč na deň pre vlastné a nevlastné deti do 14 rokov. V zákone sa tiež stanovili limity podpory. Až na niekoľko výnimiek bola maximálna doba podpory šesť mesiacov.
V roku 1921 bol prijatý zákon č. 267/1921 o štátnom príspevku na podporu nezamestnaných, ktorým sa zaviedol tzv. gentský systém. V rámci tohto systému dostávali odborári štátnu podporu.
Problémy s nezamestnanosťou sa v Česko-Slovensku začali zhoršovať s nástupom svetovej hospodárskej krízy v rokoch 1929 - 1933. Zatiaľ čo v roku 1929 bolo registrovaných viac ako 40 000 nezamestnaných a viac ako polovica z nich dostávala podporu od odborov, v roku 1933 sa ich počet zvýšil na takmer 740 000, z ktorých podporu dostávala len približne tretina.
To bol teda obrovský problém, ktorý bolo potrebné riešiť, a preto boli vytvorené tzv. verejné práce. Jedným z prvých krokov bolo prijatie vládneho nariadenia č. 161/1933 o dočasnej úprave štátneho príplatku k podpore nezamestnaných. Týmto dekrétom sa okrem iného zaviedol mimoriadny príspevok, ktorý sa poskytoval odborovým zväzom s vysokou nezamestnanosťou a o ktorom museli spoločne rozhodovať ministerstvá sociálneho zabezpečenia, financií, obchodu a poľnohospodárstva. Ministerstvo sociálnej starostlivosti poskytovalo okresom finančnú podporu aj na tzv. mimoriadne práce (napr. výstavbu ciest alebo asfaltovanie ulíc). Došlo aj k zmene existujúceho gentského systému, ktorá predĺžila obdobie štátnej podpory z 3 na 6 mesiacov ročne, ale mnohých nezamestnaných, ktorí neboli organizovaní v odboroch, sa táto zmena nedotkla. Štát preto zaviedol takzvanú štátnu potravinovú akciu pre nezamestnaných a osoby s obmedzenou prácou. Nezamestnaní občania dostávali potravinové poukážky alebo priamo niektoré základné potraviny (mlieko alebo chlieb).
Druhá republika a Protektorát Čechy a Morava (1938 - 1945)
Počas krátkeho obdobia tzv. druhej republiky nedošlo k zásadnejším zmenám v systéme sociálneho zabezpečenia. Štát musel reagovať na dôsledky okupácie, medzi ktoré patril napríklad problém utečencov a vysídlených osôb.
Počas Protektorátu Čechy a Morava sa začali používať nové metódy riešenia sociálnych problémov, ktoré čiastočne napodobňovali opatrenia autoritatívnych alebo fašistických štátov. Organizovali sa tzv. pracovné prápory a zmenil sa aj gentský systém. Nezamestnaní mali teraz nárok na dávky len vtedy, ak boli registrovaní na okresnom úrade a neboli zaradení do pracovného práporu.
Gentský systém bol nakoniec úplne zrušený a nahradený systémom štátnych dávok, keď vstúpilo do platnosti vládne nariadenie č. 101/1940 o dávkach v nezamestnanosti. Nárok na dávku mali osoby, ktoré boli schopné pracovať, ale boli nedobrovoľne vylúčené zo zamestnania. Museli tiež splniť formálne a materiálne podmienky. Hlavnou formálnou podmienkou bolo včasné a pravidelné vykazovanie práce. Nariadenie tiež umožnilo poskytnúť podporu pod podmienkou absolvovania odborného vzdelávania alebo výkonu verejnoprospešných prác.
Podpora pozostávala z hlavnej podpory a rodinných prídavkov, ktoré sa vyplácali rodinným príslušníkom, ktorým bol nezamestnaný povinný podľa zákona alebo morálnej povinnosti poskytovať výživné a ktorým výživné skutočne poskytoval. Výška príspevku sa vypočítavala podľa mzdových tried, ktoré vychádzali zo mzdy, ktorá by nezamestnanej osobe patrila, ak by mohla zostať vo svojom súčasnom zamestnaní. O príspevku v nezamestnanosti rozhodoval a vyplácal ho príslušný úrad práce. Tí, ktorí poberali podporu v nezamestnanosti, sa museli pravidelne hlásiť do práce.
Toto vládne nariadenie bolo v roku 1943 nahradené novým nariadením č. 250/1943 Zb., o podpore pracovnej integrácie. Podpora poskytovaná na uľahčenie nástupu do práce (napr. podpora pri začleňovaní do práce, ktorá bola vyplácaná počas pracovného pomeru. Tieto dávky poskytoval a vyplácal úrad práce. Ak nezamestnaná osoba stále vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, musela preukázať, že ju stratila bez vlastného zavinenia. Pri každej výplate bolo potrebné predložiť potvrdenie, že nezamestnaný podal povinné hlásenia.
Komunistické obdobie (1948 - 1989)
Počas komunistického obdobia sa plná zamestnanosť dosahovala rôznymi spôsobmi. Organizáciu náboru pracovných síl najprv upravovalo vládne nariadenie č. 128/1951 Zb., ktoré bolo neskôr zrušené zákonom č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov v oblasti starostlivosti o pracujúcich. Tento zákon spolu s vládnym nariadením č. 92/1958 Zb. zabezpečil realizáciu práva občanov na prácu. Medzi záruky práva na prácu patrilo aj hmotné zabezpečenie osôb, ktoré si nemohli nájsť prácu dočasne a len na prechodné obdobie.
Túto problematiku upravovali vyhlášky č. 74/1970 a č. 182/1968, ktoré sa vzťahovali na pracovníkov prepustených z organizačných dôvodov a na pracovníkov prepustených v dôsledku uplatňovania zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy. Pracovník, ktorý napriek pomoci národného výboru nemohol okamžite nastúpiť do vhodného zamestnania, mal nárok na príspevok vo výške 60 % jeho priemerného čistého mesačného zárobku v organizácii, ktorá ho uvoľnila.
Hoci možnosť byť nezamestnaný teoreticky existovala aj za socializmu, bolo pravdepodobné, že o takého človeka by sa po niekoľkých dňoch začala zaujímať Verejná bezpečnosť.
Súčasný systém po roku 1989
Po nežnej revolúcii v roku 1989 začal v Česko-Slovensku opäť fungovať trh práce a problém nezamestnanosti sa opäť objavil. V roku 1990 bol prijatý nový zákon o zamestnanosti č. 1/1991 Zb. Do roku 1992 bola štátna politika zamestnanosti financovaná zo štátneho rozpočtu, v ktorom bola na tento účel vyčlenená rezerva. Od roku 1993 sa zdroje vytvárajú na základe princípu poistenia platieb príspevku na štátnu politiku zamestnanosti, ktorý platia zamestnanci, zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby podľa zákona č. 1/1991 Zb.
Podmienky poskytovania dávok v nezamestnanosti sa v priebehu času menili a v 90. rokoch sa postupne sprísňovali. V roku 2003 nadobudol účinnosť súčasný zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje sociálne poistenie a teda aj dávky v nezamestnanosti.