Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je potrebné pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Občan so zdravotným postihnutím preukazuje zamestnávateľovi invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodnutím alebo potvrdením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.
Náhradné plnenie povinnosti zamestnávania osôb so ZP
Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so ZP plniť aj náhradným plnením v zmysle § 64 zákona o službách zamestnanosti, a to zadaním zákazky chránenej dielni, chránenému pracovisku zriadenému ZP občanom, resp. Zákazka na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením. Na naplnenie účelu tohto náhradného plnenia je nevyhnutné zadať zákazku a odobrať tovar, resp. prijať službu do 31.12. v príslušnom kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinný podiel. Výška zákazky na započítanie jedného ZP občana je v rozsahu 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. K dokladom o náhradnom plnení je potrebné priložiť fotokópiu rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, resp. integračného podniku, ktorý realizoval zákazku. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty.
Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní
Zamestnávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, si môže plniť povinnosť zamestnávať občanov so ZP realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. Výška súťažnej ceny vo verejnom obstarávaní na započítavanie jedného občana so ZP je 2 000 €.
Odvod za neplnenie povinného podielu
V prípade, že zamestnávateľ nezamestnáva občana so ZP a túto povinnosť neplní ani náhradným plnením, je povinný za každého občana so ZP, ktorý zamestnávateľovi chýba do splnenia povinného podielu zamestnávania občanov so ZP, zaplatiť odvod najneskôr do 31. Ako variabilný symbol zamestnávateľ uvádza IČO spoločnosti, ako špecifický symbol 6519 a konštantný symbol 0058.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o uložení povinnosti zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu, ak zamestnávateľ nepreukáže v stanovenej lehote splnenie povinností.
Výhody zamestnávania invalidných dôchodcov
Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, a to 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie (od 1. januára 2025)
| Kategória osoby | Minimálna výška preddavku |
|---|---|
| Osoby bez zdravotného postihnutia | 107,25 eur |
| Osoby so zdravotným postihnutím | 53,62 eur |
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Úspora na sociálnom poistení
- Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
- Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
- Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
- Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.
Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pomoc v práci pre zamestnancov so zdravotným postihnutím
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Otázky, ktoré musíte vedieť pre pohovory s pracovníkom podpory pre osoby so zdravotným postihnutím: Tipy od odborníkov!
Evidencia dôchodkov a zdravotných obmedzení
Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom 40 % - 70 %, invalidným dôchodkom nad 70 %, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, zaevidujete ho na záložke Evidencia dôchodkov. Prvé tri typy: dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný resp. starobný dôchodok slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku zadávate až pri priznaní určitého typu dôchodku.
Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý Dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Pri evidovaní dôchodku je veľmi dôležité vybrať správny dôchodok. Ak zamestnancovi bol priznaný invalidný dôchodok - invalidita nad 70 % od 10. 8. 2023 a rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. 2023, pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie je dôležitý Dátum priznania dôchodku, teda 10. 8. 2023.
Na záložke Zdravotné obmedzenia vyplníte mesiac a rok, odkedy má mať zadanie vplyv na výpočet mzdy. Následne vyberiete % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť voči zdravej fyzickej osobe alebo preukaz ZŤP. V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 %, alebo nad 70 % na záložke Evidencia dôchodkov, program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke Zdravotné obmedzenia.
Skončenie pracovného pomeru s invalidným dôchodcom
Okolnosť, že ste na invalidnom dôchodku, nie je dôvodom na skrátenie výpovednej doby. Výpovedná doba, ak pracovný pomer trvá viac ako jeden rok, je dva mesiace. Možnosťou je dohodnúť sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodov.
Invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Výpoveď zo strany zamestnanca
Ak zamestnanec dá výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 67 Zákonníka práce, nebude mať nárok na odstupné. Výpoveď zo strany zamestnanca je možné dať s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodu výpovede. Len samotná skutočnosť, že ste invalidný dôchodca, sama o sebe nie je prekážkou, ak končíte pracovný pomer Vy.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa
Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e) Zákonníka práce (organizačné zmeny alebo zánik zamestnávateľa).
Počas PN je zamestnanec chránený pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnávateľ však môže zaslať výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a e) Zákonníka práce aj počas PN, avšak s ohľadom na vyššie uvedené podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Odstupné a odchodné
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 (okamžité skončenie pracovného pomeru).
Nárok na odstupné je len v prípade, že dôjde k výpovedi zo strany zamestnávateľa alebo k dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) (organizačné zmeny alebo nadbytočnosť). Odporúčame zamestnancovi oznámiť zamestnávateľovi priznanie invalidného dôchodku, keďže priznaním ID dochádza aj k zmene odvodov na poistenie. Súčasne, ak zamestnanec chce ukončiť pracovný pomer, je vhodné dohodnúť sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov tak, aby zamestnancovi vznikol nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. V samotnej dohode o skončení pracovného pomeru musí byť uvedený dôvod skončenia, ak pracovný pomer skončí z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (organizačné zmeny alebo zdravotné dôvody).