Mnohopočetné postihnutie chrbtice a bolesť dolnej časti chrbta: Komplexný pohľad

Chrbtica predstavuje základnú oporu ľudského tela. Umožňuje nám vzpriamené držanie tela, pohyb končatinami a celkovú stabilitu. Vzhľadom na neustále zaťaženie je chrbtica náchylná na rôzne problémy, pričom bolesť chrbta patrí medzi najrozšírenejšie. Tento článok sa zameriava na príčiny a liečbu bolestí dolnej časti chrbta, s dôrazom na mnohopočetné postihnutie chrbtice.

Bolesť chrbta: Bežný problém s rôznymi príčinami

Bolesť chrbta je skúsenosť, ktorú počas života zažije takmer každý. Až 90% ľudí trpí v rôznom období svojho života bolesťami chrbta. Väčšinou sa jedná o bolesť v dolnej časti chrbta. Príčiny môžu byť rôznorodé, od mechanických problémov až po závažné ochorenia. Bolesti chrbta sú jedným z najčastejších problémov, ktoré donútia človeka vyhľadať odbornú pomoc. Patria k civilizačným ochoreniam súčasnosti. Vyskytujú sa v akomkoľvek veku, najčastejšie však v strednom a vo vyššom. Nevyhýbajú sa však ani školákom a adolescentom.

Štatistika výskytu bolesti chrbta v populácii

Príčiny bolesti chrbta

Za akútnou bolesťou chrbta môže byť čokoľvek, či už zlé držanie tela, zlá životospráva, nefyziologické správanie, úraz, ochorenie či degeneratívne zmeny. Bolesti môžu byť dôsledkom postihnutia ktorejkoľvek štruktúry tvoriacej anatomickú stavbu chrbtice. Často ich spôsobuje kombinácia viacerých faktorov. Chrbtica poskytuje oporu celému telu, tvorí ochranný obal pre životne dôležitú miechu a nervové zakončenia. Skladá sa z jednotlivých stavcov a platničiek medzi nimi, ktoré tlmia nárazy a chránia stavce pred poškodením. Na pevnosť chrbtice vplývajú aj svaly a väzy, ktoré prepájajú samostatné časti stavcov a podieľajú sa tak na jej správnom fungovaní. Zdrojom bolesti môže byť ktorákoľvek časť chrbta, ktorá je postihnutá funkčnou alebo tvarovou poruchou. Bolesť chrbta sa môže vyskytnúť aj v dôsledku iných ochorení, ako napríklad gynekologické či kardiovaskulárne problémy.

Anatómia ľudskej chrbtice

Funkčné poruchy chrbtice

Funkčné poruchy chrbtice sú najčastejšou príčinou akútnej i chronickej bolesti, ktorá je väčšinou dôsledkom kŕčovitého stiahnutia svalov v okolí chrbtice. Zväčša ide o prechodný a zvrátiteľný stav, ktorý môže byť spôsobený:

  • prudkým ochladením tela, napr. prievanom pri spotení,
  • preťažením svalstva pri športe alebo namáhavej fyzickej práci,
  • prebiehajúcou infekciou,
  • zápalovým ochorením stavcov alebo platničiek.

Tvarové poruchy chrbtice

Tvarové poruchy chrbtice sú príčinou dlhodobých bolestí spôsobených s chronickým poškodením stavcov, kĺbov a iných štruktúr priamo súvisiacich s funkciou chrbtice. Najčastejšie ide o dôsledok:

  • úrazov,
  • vážneho opotrebovania v dôsledku dlhodobej námahy alebo jednostranného zaťaženia,
  • vývojových zmien,
  • skoliózy,
  • osteoporózy.

U detí a adolescentov je najčastejšou príčinou bolestí chrbta preťažovanie svalstva a postihnutie platničiek, úrazové bolesti, ale aj deformity chrbtice - skolióza. Pre stredný vek sú typické ochorenia platničiek, reumatické ochorenia a aj začínajúce sa degeneratívne zmeny. Bolesti chrbtice však môžu byť príznakom aj mnohých iných ochorení, napríklad srdca, obličiek, dýchacích či tráviacich orgánov, ochorení močových ciest, u žien môže chrbtica bolieť napríklad aj pri niektorých gynekologických ochoreniach.

Typy bolesti chrbta

Akútna vs. chronická bolesť chrbta

Akútna (prechodná) bolesť chrbtice postihuje najmä ľudí v produktívnom veku a patrí medzi najčastejšie dôvody práceneschopnosti. Zväčša sa objaví náhle, nečakane. Hlavnou príčinou je kŕčovité stiahnutie svalov priliehajúcich k chrbtici (spazmus). Pre úľavu od bolesti zvyčajne postačí pár dní pokojového režimu, lieky od bolesti a rehabilitácia. Asi 10 % neliečených akútnych bolestí môže v závažných prípadoch prejsť aj do chronického štádia.

Chronická (dlhodobá) bolesť chrbtice je vo väčšine prípadov spôsobená tvarovými poruchami - poškodením štruktúry stavcov, platničiek, kĺbov a väzov. Pri veľkom rozsahu poškodenia môžu bolesť sprevádzať aj ďalšie príznaky, napríklad mravenčenie v končatinách, zriedkavo aj zhoršenie citlivosti a hybnosti končatín.

Bolesť krčnej chrbtice

Najčastejšie postihuje ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie a trávia dlhé hodiny pri počítači. Vzniká tiež pri zlom držaní tela a spánku v neprirodzených polohách. Prejavuje sa stuhnutím krku s obmedzenou pohyblivosťou, bolesťou šije s vyžarovaním do čela a spánkov, bolesťou medzi lopatkami, bolesťou lakťov, tŕpnutím prstov a niekedy môže vyvolať závraty.

Bolesť hrudnej chrbtice

Sú menej časté než v prípade driekovej a krčnej časti chrbta. Táto bolesť je spôsobená zlým držaním a zaťažovaním tela, nedostatkom zdravého pohybu a nevhodnými pohybovými návykmi. Môžu sa objaviť aj v mladom veku pri manuálnych i kancelárskych profesiách, kvôli častému noseniu ťažkých batohov sa vyskytuje aj u detí. Prejavuje sa pichaním v hrudníku, ktoré si môžu ľudia zamieňať s príznakmi srdcového infarktu, problémami s dýchaním, tlakom na hrudi.

Bolesť bedrovej a driekovej chrbtice

Spôsobiť ju môže poškodenie alebo natiahnutie svalu pri dvíhaní ťažkých predmetov, páde alebo dlhodobom nesprávnom držaní tela. Bolesť krížov trápi športovcov, ľudí s fyzicky náročným zamestnaním, ženy v pokročilejších štádiách tehotenstva, ale aj matky s malými deťmi, ktoré často zdvíhajú na ruky. Prejavuje sa bolesťou v oblasti krížov pri vystieraní trupu a pri pohybe, bolesťou pri dlhšom státí, sedení alebo inej statickej záťaži, obmedzenou pohyblivosťou najmä ráno po zobudení, niekedy aj pri otáčaní sa počas spánku. Často je spojená s vyžarovaním bolesti do dolných končatín. Ak si preťažíme pohybový aparát, môžeme pociťovať únavu, dokonca až bolesti bedrovej chrbtice, a to pri statickej záťaži. Pri blokáde medzistavcových kĺbov zase býva v akútnom stave výrazne obmedzený pohyb - pacient sa nemôže predkloniť, narovnať z predklonu či úklonu na jednu stranu. Bolesť môže vyžarovať do bokov, zadku, podbruška, slabín, dolných končatín alebo smerom k hrudnej chrbtici.

Bolesť chrbta - cviky na spodnú časť chrbta, ak nevieš ako začať

Zápalová bolesť chrbta: Spondylartritída a Bechterevova choroba

Chronická bolesť v bedrovej oblasti chrbtice môže byť spôsobená zápalovým ochorením, tzv. spondylartritídou. Ide o zápal kĺbov, periférnych, a tiež chrbtice. Dôležité je všímať si príznaky, ktoré môžu napovedať, či ide o zápalovú bolesť.

Príznaky zápalovej bolesti chrbta:

  • Bolesť kĺbov a svalov
  • Zvýšené napätie a stuhnutosť svalov
  • Bolesť určitej časti chrbta alebo hlavy
  • Často bolí a tuhne celá chrbtica
  • Bolesť a stuhnutosť sa zhoršujú počas noci
  • Ráno trvá viac ako pol hodiny, kým sa človek rozhýbe
  • Prejavy ustupujú pri fyzickej aktivite a cvičení
  • Pri poškodení nervov sa pridávajú poruchy pohybu či citlivosti

Bechterevova choroba

Bolesť chrbta, pocit stuhnutej chrbtice hlavne v jej dolnej časti a tiež poriadna únava. Bechterevova choroba je chronické zápalové ochorenie, ktoré sa prejavuje kostnatením väzivových tkanív, čo pacientom v konečnom dôsledku spôsobuje problémy s pohybom. Dnes nie je táto choroba úplne vyliečiteľná. Práve preto je dôležitá skorá diagnóza. Bechterevova choroba postihuje najmä mužov. Vzhľadom na to, že jej príznaky sa rozvíjajú pomaly, býva často diagnostikovaná neskôr. Prvými príznakmi Bechterevovej choroby môže byť únava, zvýšená teplota a nadmerné potenie sa v nočných hodinách. K týmto prejavom sa neskôr pridávajú bolesti chrbta v okolí chrbtice. Typický je tzv. zápalový typ bolesti, kedy je bolesť vnímaná v kľude, v nočných a ranných hodinách. Ďalším príznakom je strata ohybnosti chrbtice, čo v konečnom dôsledku vedie k problémom s mobilitou, a to aj pri celkom bežných úkonoch, ako je napríklad predklonom pri obúvaní topánok. Za to, že je Bechterevova choroba diagnostikovaná príliš neskoro môže paradoxne pocit úľavy po rozcvičení, pohybe a obdobie úľavy od bolesti, ktoré sa u pacientov často dostaví po týždňoch či mesiacoch bolestí. Ochorenie sa môže začať akútne, výraznou bolesťou. Častejšie je však priebeh chronický. V konečnom štádiu, hlavne neliečeného ochorenia, môže dôjsť k úplnému stuhnutiu chrbtice ale aj pohybových štruktúr hrudníka, čím sa negatívne ovplyvní dýchanie. Do tohto štádia však pacient nemusí vôbec dospieť. Aj keď ochorenie v súčasnosti úplne vyliečiteľné nie je, vďaka včasnej diagnostike a modernej biologickej liečbe sa dá zastaviť, spomaliť jeho progresia. Pri indikácií biologickej liečby musia byť splnené viaceré kritériá, ktoré sú striktne definované. Liečba sa zameriava na zmiernenie bolesti, ktorou trpí väčšina pacientov, a na pôsobenie proti zápalovému procesu. Väčšinou sa podávajú nesteroidné antireumatiká. Aj túto liečbu má viesť lekár. Ďalšou nesmierne dôležitou a zásadnou súčasťou liečby je fyzioterapia. Pri pravidelných rehabilitačných cvičeniach ide o zachovanie mobility chrbtice, dýchaciu gymnastiku, aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, udržiavanie svalovej rovnováhy. Vhodná je aj fyzikálna terapia - lokálne alebo napr. Modernejšou metódou liečby je aj kryoterapia - liečba chladom. Ide o lokálnu alebo celkovú terapiu, ktorá spočíva v niekoľkých návštevách mraziacej komory s teplotou viac ako mínus 100℃. Táto liečba má veľa pozitívnych účinkov. Patrí medzi ne zníženie bolestivosti, potlačenie zápalovej reakcie či zvýšenie pohyblivosti postihnutých kĺbov. Po šoku mrazom sa zároveň uvoľňujú stiahnuté cievy, dochádza k relaxácii svalov a zvyšuje sa celková výkonnosť. Indikácia a aplikácia kryoterapie má byť v rukách lekára, pretože má aj viacero kontraindikácií. Je veľmi dôležité, aby pacient dodržiaval predpísané cvičenia. Aby si uvedomil, že aktívny pohyb výrazne ovplyvňuje kvalitu jeho života a stáva sa pre neho celoživotnou nutnosťou. Veľmi prospešný je aj pohyb vo vode či relaxačné masáže. Pre zvýšenie pohodlia bežného života je vhodné investovať do kvalitného matraca pre zaistenie čo najpohodlnejšieho spánku. V neposlednom rade by sa mal pacient vyhýbať monotónnym polohám, napríklad dnes tak častému sedavému spôsobu života.

Mechanická bolesť chrbta: "Vyskočená platnička"

Typickou príčinou mechanickej bolesti chrbta je napríklad "vyskočená platnička". Medzistavcová platnička je elastické tkanivo, ktoré spája jednotlivé telá stavcov chrbtice. Ak praskne väzivový prsteň a rôsolovité jadro (alebo jeho časť) je vytlačené do okolitého priestoru, hovoríme o hernii medzistavcovej platničky. Príznaky "vyskočenej platničky": vyklenutá platnička obvykle spôsobuje bolesť v určitom postihnutom úseku chrbtice a / alebo vystreľuje po určitej strane končatiny, často je sprevádzaná pocitom mravčenia či brnenia. Bolesť sa môže dostaviť náhle alebo vzniká pozvoľne a postupom času sa jej intenzita stupňuje. Náhla bolesť chrbta môže byť spôsobená vyskočenou medzistavcovou platničkou. Ďalšou možnou príčinou bolestí bedier je „blokáda“ kĺbov medzi stavcami či v oblasti spojenia medzi krížovou a bedrovými kosťami. Bolesť sa najčastejšie objaví po prudkom pohybe, typický je vznik bolestí po zdvihnutí bremena z predklonu s otočením do boku. Za bolesťou bedier môže byť aj bedrový kĺb či postihnutie kostrče.

Schéma herniovanej platničky

Mnohopočetný myelóm: Závažné ochorenie krvi

Dlhodobé zosilňujúce bolesti chrbta môžu byť znakom mnohopočetného myelómu, teda druhého najčastejšieho nádorového ochorenia krvi. Mnohopočetný myelóm vzniká v bunkách kostnej drene, teda vo vnútri kostí, kde sa rakovinové bunky hromadia a môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy. Napríklad rozožierajú kosť, čo súčasne bolí, vznikajú pri tom zlomeniny, a je to najtypickejší a najčastejší prvý príznak ochorenia. Netreba si to pliesť s obyčajnou bolesťou chrbta, avšak keď má niekto dlhodobé zosilňujúce bolesti v jednom alebo na viacerých miestach, presne to môže byť znakom diagnózy. Niektorí pacienti môžu mať tiež problémy s obličkami, pretože myelómové bunky tvoria bielkovinu, ktorá ich upcháva. Medzi ďalšie časté príznaky ochorenia patria aj chudokrvnosť, nechutenstvo, únava, závraty, dýchavičnosť alebo opakované infekcie.

Vplyv mnohopočetného myelómu na kosti

Mnohopočetný myelóm sa najčastejšie diagnostikuje po 65. roku života, pričom čoraz viac postihuje aj mladšie generácie. Približne polovica pacientov by mohla byť diagnostikovaná skôr, keby s problémami nezostávali doma. Ochorenie nie je akútne, nie je rýchle, to znamená, že príznaky a nárast ťažkostí je pozvoľný. Keď k tomu pripočítate aj skutočnosť, že nejde o časté ochorenie a pacienti často zostávajú s rôznymi ťažkosťami dlho doma, tak vieme, že takmer pri polovici pacientov by mohlo byť ochorenie diagnostikované skôr. Neskoršia diagnostika ochorenia podľa jeho slov nemá súvis s prognózou, môže však súvisieť s kvalitou života pacienta. Cieľom liečby je dostať ochorenie pod kontrolu, dosiahnuť jeho remisiu a zlepšiť kvalitu života pacienta.

Príznaky mnohopočetného myelómu:

  • Abnormality obličiek (môžu viesť k zlyhaniu obličiek)
  • Hyperkalcémia (spôsobuje poškodenie obličiek)
  • Ochorenia ťažkého reťazca (nadmerné množstvo plazmatických buniek v kostnej dreni a lymfatických uzlinách)

Typy mnohopočetného myelómu:

  • Tlejúci mnohopočetný myelóm: Abnormálne vysoká hladina atypických plazmatických buniek v kostnej dreni bez známok symptomatického ochorenia.
  • Nesekrečný myelóm: Jedinec neprodukuje M-proteín ani v moči, ani v krvnom sére.

Diagnostika bolestí chrbta

Pre správnu liečbu je dôležité presne určiť príčinu bolesti chrbta. Bez ohľadu na to, či vás trápi akútna, alebo chronická bolesť chrbta, jej príčinou môže byť ľubovoľná kombinácia funkčných aj tvarových porúch. Úlohou lekárov je nielen liečiť bolesť, ale aj vylúčiť ďalšie ochorenia, ktoré by mohli byť jej zdrojom (zápal, onkologické ochorenie). Niekedy je potrebné zapojenie viacerých špecialistov. Lekári využívajú dostupné zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT, magnetická rezonancia), laboratórnu diagnostiku (najmä na vylúčenie ďalších ochorení), ale kľúčom k pochopeniu vašich bolestí je dôkladná anamnéza. V tomto štádiu diagnostiky lekárovi pomôžete detailným popisom ťažkostí.

Diagnostické postupy:

  • Algeziologické intervenčné diagnostické postupy: Umožňujú postupne zistiť príčinu bolesti.
  • Vyšetrenie kostnej drene: Odoberie sa vzorka kostnej drene na laboratórne vyšetrenie, ktoré odhalí prítomnosť myelómových buniek.
  • Krvné testy: Laboratórna analýza krvi môže odhaliť M proteíny produkované myelómovými bunkami.
  • Röntgenové techniky: Magnetická rezonancia (MRI), počítačová tomografia (CT) a skenovanie pozitrónovou emisnou tomografiou (PET) môžu odhaliť charakteristické zmeny kostí. Röntgenové lúče pomáhajú identifikovať problémy so zarovnaním kostí, zlomeninami alebo artritídou, ktoré postihujú chrbticu. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je obzvlášť užitočné pri identifikácii poranení mäkkých tkanív, ako sú herniované platničky alebo zovreté nervy. Magnetická rezonancia detailne zobrazuje snímky miechových platničiek, svalov a väzov s vysokým rozlíšením. Rozdiel medzi röntgenovým a CT vyšetrením je v tom, že ten druhý má širší pohľad na prvé; teda CT vyšetrenia môžu ukázať závažnejšie stavy, ako je stenóza chrbtice, nádory alebo infekcie.
  • Elektroforéza: Test, ktorý využíva elektrické prúdy na triedenie proteínov v krvi alebo moči na detekciu zvýšených hladín M-proteínov.
  • Stanovenie krvi na ľahký reťazec bez imunoglobulínov: Považuje sa za štandard hodnotenia.
Porovnanie diagnostických metód chrbtice (RTG, CT, MRI)

Najčastejšie otázky v ambulancii:

  1. Ktorá časť chrbta vás bolí? (kríže, krk, ramená, medzi lopatkami)
  2. Aké vedľajšie príznaky pociťujete? (tŕpnutie, vyžarovanie bolesti do ďalších častí tela, zhoršená citlivosť)
  3. Kedy sa bolesť najviac prejavuje? (denná doba, pohyb, dlhé sedenie, vstávanie)
  4. Aká je intenzita bolesti? (rovnaká, silnejúca, pulzujúca, tupá)

Do úvahy sa berie aj rodinná anamnéza, prekonané choroby a úrazy, alergie, pracovná náplň a podobne.

Bolesť chrbta - cviky na spodnú časť chrbta, ak nevieš ako začať

Liečba bolestí chrbta

Liečba bolestí chrbta závisí od príčiny a závažnosti stavu. Pri väčšine pacientov, nechirurgická liečba bolesti chrbta, ako sú nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), môžu byť veľmi užitočné pri znižovaní zápalu v dolnej časti chrbta a zvládaní bolesti pri rôznych ochoreniach chrbta. Chirurgické zákroky sa zvyčajne navrhujú, keď sú tieto nechirurgické metódy nedostatočné na úľavu od bolesti dolnej časti chrbta. Zotavenie po operácii chrbta je variabilné v závislosti od postupu, ktorý človek používa; chirurgické možnosti sa však pohybujú od minimálne invazívnych až po veľké, ako je spinálna fúzia.

Možnosti liečby:

  • Blokáda nervov: Podanie lokálneho anestetika do blízkosti nervu na znecitlivenie a zmierňovanie bolesti.
  • Trvalé prerušenie nervov: Chirurgický zákrok na zablokovanie funkcie nervov.
  • Radiofrekvenčná ablácia: Invazívna procedúra, ktorá sa používa na prerušenie nervov a zmiernenie bolesti pomocou vysokofrekvenčných elektrických impulzov.
  • Operácia: Vykonáva sa, keď zlyhajú bežné liečebné metódy. Napríklad laserové odparenie časti platničky.
  • Fyzioterapia: Pravidelné cvičenie pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta. Pomáha prechádzať vzniku spazmov a zlepšuje držanie tela. Fyzikálna liečba bolesti chrbta je často jednou z prvých metód používaných v snahe zmierniť bolesť. Cvičenia šité na mieru terapeutom pomôžu posilniť svaly na chrbte, poskytnúť flexibilitu a obnoviť držanie tela.
  • Lieky: Lieky na tlmenie bolesti (analgetiká), lieky na boj proti infekcii (napr. antibiotiká pri infekciách).

Liečba mnohopočetného myelómu:

Vyžaduje si koordinované úsilie tímu lekárov (onkológovia, hematológovia, radiační onkológovia, onkologické sestry, chirurgovia, dietológovia). Zahŕňa chemoterapiu, transplantáciu kmeňových buniek, lieky na boj proti infekcii a lieky na tlmenie bolesti.

Prevencia bolestí chrbta a zdravé návyky

Medzi najdôležitejšie oblasti z hľadiska prevencie bolesti chrbta patrí dostatok pohybu a zdravé sedenie. Pravidelné strečingové a posilňovacie cvičenia sú veľmi dôležité pre zdravie chrbtice. Cvičenie proti bolesti chrbta zamerajte sa na hlavné svaly, podopierajte dolnú časť chrbta a predchádzajte zraneniam. Aj keď nie ste športový typ, minimálne pár minút chôdze denne patrí k užitočným návykom, ktoré pomáhajú predchádzať celému zástupu zdravotných problémov vrátane bolestí chrbta.

Kľúčové aspekty prevencie:

  • Správne pohybové a pracovné stereotypy: Vyvarujte sa náhlych, nemotorných pohybov a nadmernej námahy pri zdvíhaní ťažkých váh.
  • Korekcia sedu: Častá zmena polohy, vypodloženie dolnej oblasti chrbta. O zdravom sedení koluje množstvo mýtov, medzi ktoré patrí napríklad aj nadmerné používanie fitlopty. Dlhodobé sedenie na fitlopte alebo balančnej podložke vystavuje naše svaly neustálemu napätiu a lepšie je preto striedať ho s klasickou stoličkou a krátkymi prechádzkami. Dôležité je tiež nastavenie správnej výšky stoličky tak, aby ste pri sedení mali bedrové kĺby o niečo vyššie ako kolená. To podporuje zdravý sklon panvy a vzpriamené držanie tela, pri ktorom by mal byť chrbát uvoľnený a celou plochou sa dotýkať operadla. Ergonomické úpravy možno vykonať, aby sa predišlo namáhaným svalom a zlému držaniu tela, ktoré môže viesť k chronickej bolesti dolnej časti chrbta, a to použitím stoličky so správnou bedrovou opierkou alebo nastavením obrazovky počítača na úroveň očí.
  • Pravidelné cvičenie: Zamerané na posilnenie svalov chrbta a brucha, zlepšenie flexibility.
  • Udržiavanie zdravej hmotnosti: Nadváha zvyšuje záťaž na chrbticu.
  • Vyhýbanie sa fajčeniu: Fajčenie môže zhoršovať stav medzistavcových platničiek.
  • Pohodlná, podporná obuv: Pre tých, ktorí musia dlho stáť.
  • Pravidelné prestávky na odpočinok: Pri dlhodobej práci v sede alebo v stoji.
Správne sedenie pri počítači

tags: #mnohopcetne #postihnutie #chrbtice #a #bolest #dolnej