Nezamestnanosť predstavuje komplexný jav, ktorý ovplyvňuje ekonomickú a sociálnu stabilitu krajiny. Jej presné meranie je kľúčové pre tvorbu efektívnych politík trhu práce. Na Slovensku sa meranie nezamestnanosti riadi metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje aktuálnym potrebám trhu práce.
Úvod do problematiky nezamestnanosti
Nezamestnanosť predstavuje stav, kedy osoby schopné a ochotné pracovať nemôžu nájsť platené zamestnanie. Miera nezamestnanosti je jedným z hlavných indikátorov ekonomického zdravia krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k sociálnym problémom, ako je chudoba, zvýšená kriminalita a znížená kvalita života. Preto je presné a spoľahlivé meranie nezamestnanosti nevyhnutné pre efektívne riadenie trhu práce a tvorbu sociálnych politík.
Historický vývoj metodiky merania nezamestnanosti
Metodika merania nezamestnanosti na Slovensku prešla viacerými zmenami v závislosti od vývoja ekonomiky a trhu práce. Od roku 2023 platí nová metodika výpočtu miery nezamestnanosti, ktorá zohľadňuje aktuálne trendy a výzvy. Je dôležité poznať historický kontext, aby sme lepšie pochopili súčasné postupy a ich opodstatnenosť.
V marci dosiahla miera nezamestnanosti, vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, hodnotu 5,81 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 1993. Podobne aj miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) klesla na 4,84 %, čo je najnižšia hodnota od jej zavedenia v roku 1997. Disponibilná miera nezamestnanosti (PDU) v marci dosiahla úroveň 3,72 %, čo je najnižšia hodnota od januára 2021, kedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR začalo tento ukazovateľ sledovať. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a medzimesačne o 0,07 p. b. Tento pokles naznačuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a zvyšujúcu sa dostupnosť pracovnej sily.
Nezamestnanosť na Slovensku má od roku 2013 klesajúcu tendenciu. Posledná štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) z februára 2017 udáva mieru evidovanej nezamestnanosti v hodnote 8,39%. Štatistický úrad SR (ŠÚSR) zverejňuje len kvartálové štatistiky, podľa ktorých v poslednom kvartáli roku 2016 bola nezamestnanosť na úrovni 9,1%. Treba však poznamenať, že pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti, ktorú ÚPSVaR zmenilo v lete toho roku a aj vďaka tejto zmene je dnešná miera nezamestnanosti pod 10%. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi.
Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla nezamestnanosť na historické minimum 7,36% v auguste 2008.
Súčasná metodika merania nezamestnanosti ÚPSVaR
ÚPSVaR používa na meranie nezamestnanosti kombináciu administratívnych zdrojov a výberových zisťovaní. Medzi hlavné ukazovatele patria:
- Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie: Tento ukazovateľ vyjadruje pomer celkového počtu registrovaných uchádzačov o zamestnanie k celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Poskytuje široký pohľad na nezamestnanosť, pretože zohľadňuje všetkých registrovaných uchádzačov bez ohľadu na ich pripravenosť na nástup do práce.
- Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN): Tento ukazovateľ sleduje podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Je to tradičný ukazovateľ, ktorý sa dlhodobo používa na monitorovanie nezamestnanosti na Slovensku.
- Disponibilná miera nezamestnanosti (PDU): Tento ukazovateľ meria podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na celkovej ekonomicky aktívnej populácii. Disponibilní uchádzači sú tí, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do práce. Od januára 2023 sa stal PDU hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti.
- Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO metodológia): Podiel počtu nezamestnaných osôb podľa definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na celkovej pracovnej sile.
- Miera dlhodobej nezamestnanosti: Podiel počtu osôb nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov na celkovej pracovnej sile.
Zavedenie indikátora PDU ako hlavného ukazovateľa nezamestnanosti
Od januára 2023 sa hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti stal Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť bude vykazovaná pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí. Indikátor PDU, teda podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v januári medzimesačne stúpol na úroveň 4,44 percenta.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, jedným z benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Údaje sú dostupné na úrovni obcí, čo umožňuje presnejšie zacielenie podporných opatrení. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulosti a jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.
V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov. Pre indikátor PDU je to počet obyvateľov v produktívnom veku, ktorý medzimesačne mierne klesol, a pre ukazovateľ MEN je to počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý oproti minuloročnému decembru poskočil približne o 3 percentá.
Inšpirácia metodikou sledovania nezamestnanosti v Českej republike
"Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike," uviedol Krajniak. Táto inšpirácia poukazuje na snahu o zosúladenie metodiky merania nezamestnanosti so štandardmi v Európskej únii.
Pozitíva indikátora PDU podľa odborníkov
Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku zdôrazňujú pozitíva indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Pri výpočte ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa využívajú aj vstupy z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré v súlade s harmonizovanou metodikou Eurostatu nemusí byť reprezentatívne pre menšie geografické celky.
Prechod na ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach.
Všetko, čo potrebujete vedieť o pracovných povoleniach na Slovensku v roku 2025
Presnejšie zacielenie podporných opatrení
"Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad," dodávajú odborníci.
Faktory ovplyvňujúce mieru nezamestnanosti
Mieru nezamestnanosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie.
- Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, migrácia, úroveň vzdelania.
- Inštitucionálne faktory: Zákonodárstvo v oblasti trhu práce, politika zamestnanosti, sociálna politika.
- Globálne faktory: Globalizácia, medzinárodný obchod, technologický pokrok.
Regionálne rozdiely v nezamestnanosti na Slovensku
Nezamestnanosť sa na Slovensku prejavuje rozdielne v jednotlivých krajoch, čo odráža lokálne ekonomické podmienky a štruktúru trhu práce.
V marci bola najnižšia miera nezamestnanosti zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to 2,42 %. Naopak, najvyššiu nezamestnanosť vykazovali úrady práce v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,77 %. Z hľadiska medzimesačného vývoja zaznamenal najvýraznejší pokles Košický kraj, kde nezamestnanosť klesla o 0,9 p. b. na hodnotu 4,61 %.
Dáta Štatistického úradu ukazujú, že nezamestnanosť sa v 2. štvrťroku zhoršila v piatich z ôsmich krajov, hoci väčšinou len mierne. Najviac nezamestnaných už tradične pripadá na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. „Najväčšie výzvy vidíme dlhodobo v regiónoch na východe krajiny, kde sa kumuluje viacero problémov - slabšia infraštruktúra, nižšia ekonomická aktivita a obmedzené investičné príležitosti,“ hovorí Zuzana Rumiz.
V roku 2025 bola napríklad miera nezamestnanosti v Bratislave 2.9 %, v Košiciach 3.3%, zatiaľ čo v regióne 3R (Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava) dosahovala 12.8 %. Banskobystrický kraj mal v roku 2025 mieru nezamestnanosti 10.5 %. Orava mala v tom istom roku mieru nezamestnanosti 3.6 %.
Politiky trhu práce a ich vplyv na nezamestnanosť
Štát aktívne zasahuje do trhu práce prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti. Tieto politiky možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
- Aktívne politiky trhu práce: Zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie a podporu tvorby nových pracovných miest. Patria sem napríklad rekvalifikačné kurzy, podpora zamestnávania znevýhodnených skupín, príspevky na podnikanie a podpora mobility za prácou.
- Pasívne politiky trhu práce: Zamerané na poskytovanie sociálnej podpory nezamestnaným osobám. Patria sem napríklad dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi.
Dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sú aj projekty zamerané na inklúziu ekonomicky neaktívnych do zamestnania, ako napríklad projekt SKRS (Skalica, Krompachy, Rimavská Sobota), ktorý sa realizuje od júna 2025 do decembra 2026. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.
Špecifické skupiny na trhu práce
Niektoré skupiny obyvateľstva sú na trhu práce znevýhodnené a čelia vyššej miere nezamestnanosti. Medzi tieto skupiny patria napríklad:
- Dlhodobo nezamestnaní: Osoby nezamestnané dlhšie ako 12 mesiacov. Štát by mal finančne aj nefinančne podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných tak, aby vyrovnal znevýhodnenie týchto ľudí.
- Mladí ľudia bez praxe: Absolventi škôl a mladí ľudia, ktorí nemajú pracovné skúsenosti. V marci bolo evidovaných 36 721 uchádzačov o zamestnanie v tejto vekovej kategórii, čo je najmenej od roku 2012, kedy rezort začal tieto údaje sledovať. Tento pozitívny vývoj naznačuje zlepšujúce sa možnosti pre mladých ľudí na trhu práce.
- Osoby so zdravotným postihnutím: Osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou.
- Osoby s nízkou kvalifikáciou: Osoby s nízkym vzdelaním alebo bez kvalifikácie.
- Starší pracovníci: Osoby v preddôchodkovom veku.
Dve metodiky, jeden trend
Na prvý pohľad môže verejnosť miasť fakt, že štát pracuje pri nezamestnanosti s dvomi rôznymi číslami. ÚPSVaR sleduje ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a sú teda pripravení nastúpiť do zamestnania, zatiaľ čo LFS (Výberové zisťovanie pracovných síl) je reprezentatívny štatistický prieskum, ktorý zachytáva aj tých, ktorí v evidencii úradov práce nie sú. „Rozdiel vyplýva najmä z odlišných metodík - kým ÚPSVaR eviduje iba registrovaných uchádzačov o zamestnanie, LFS zachytáva širší okruh ľudí bez práce. Obe metodiky však dnes ukazujú rovnaký trend - mierny nárast nezamestnanosti,“ vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Podľa Pavla Petríka z personálnej agentúry Europersonal odráža tento trend kombináciu sezónnych vplyvov a aktuálneho správania firiem. „Každý rok o tomto čase vplývajú na čísla nezamestnanosti veľmi podobným spôsobom faktory ako je sezónnosť niektorých odvetví či príchod nových absolventov na trh práce. Tentoraz však okrem nich pozorujeme aj opatrnejšie správanie firiem. Zamestnávatelia, ktorí v tomto období zvyčajne prijímali nových ľudí, dnes skôr čakajú ako sa situácia vyvinie. Niektoré pozície tak ostávajú neobsadené aj napriek dostupnej pracovnej sile,“ vysvetlil.
Čo môže priniesť najbližší rok
Prognózy odborníkov na najbližšie obdobie sú skôr opatrné. „Očakávame, že miera nezamestnanosti sa u nás v nasledujúcich mesiacoch stabilizuje, alebo bude mierne klesať, pričom dynamika sa bude líšiť podľa sektora a regiónu,“ odhaduje Pavol Petrík, ktorý považuje za hlavné riziká vonkajšie ekonomické vplyvy - spomalenie ekonomiky EÚ, infláciu, kolísanie cien energií a surovín či odkladanie investícií v priemysle a stavebníctve. Aj Zuzana Rumiz je vo výhľade zdržanlivá: „V najbližšom období očakávame skôr stagnáciu alebo mierny nárast miery nezamestnanosti.“
tags: #meranie #nezamestnanosti #podla #upsvar