Rozsudok je jedným z kľúčových rozhodnutí súdu v sporovom konaní, ktorý sa zaoberá meritom veci. O uplatnenom práve, t. j. o veci samej, resp. merite sporu, rozhoduje v zásade súd formou rozsudku. Rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Len výnimočne, ak je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr len o časti prejednávanej veci (tzv. čiastočný rozsudok) alebo o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmny rozsudok).
Rozsudok ako forma rozhodnutia súdu
V sporovom konaní je rozsudok bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhoduje rozsudkom o uplatnenom práve, teda o veci samej alebo merite sporu. V zásade by sa malo rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Čiastočný Rozsudok
Čiastočný rozsudok je špecifický typ rozsudku, ktorý súd vydáva, ak sa niektoré z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo ich časť stali v priebehu konania nespornými. Rozhodovanie čiastočným rozsudkom sa rozlišuje z hľadiska objektívnej a subjektívnej stránky.
Objektívna stránka čiastočného rozsudku
Po objektívnej stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom alebo bez neho. Príkladom môže byť situácia, kedy súd rozhodne o základe pohľadávky vyplývajúcej z nájomnej zmluvy a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá sa na základe vykonaného dokazovania ukázala ako nesporná. O príslušenstve pohľadávky súd nerozhodne, pretože v čase rozhodovania nebolo ustálené, či má žalobca nárok na úroky z omeškania.
Subjektívna stránka čiastočného rozsudku
Po stránke subjektívnej sa pod časťou uplatneného nároku rozumie rozhodnutie len voči určitým subjektom konania (účastníkom). Čiastočný rozsudok po subjektívnej stránke je vylúčený v prípade nerozlučného spoločenstva. V prípade vydania čiastočného rozsudku je potrebné v jeho odôvodnení vyjadriť, že sa ním nerozhodlo v celej prejednávanej veci. Sporové strany nemusia vydanie čiastočného rozsudku navrhnúť, ak to však urobia, súd o takomto návrhu nerozhoduje, avšak vyrovná sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia.
Prípustnosť odvolania a právoplatnosť čiastočného rozsudku
Čiastočný rozsudok je vo všetkých ostatných otázkach postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Je proti nemu prípustné odvolanie a je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stáva exekučným titulom. Čiastočným rozsudkom je možné rozhodnúť aj na odvolacom súde. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 5/2011 uvádza, že časťou prejednávanej veci, o ktorej možno rozhodnúť čiastočným rozsudkom, môže byť jednak niektorý z viacerých samostatných nárokov uplatnených v tej istej žalobe, jednak časť toho istého nároku, ktorý je predmetom konania, ale aj nárok proti jednému zo žalovaných v tej istej veci. Podmienkou nie je, aby išlo o nárok so samostatným skutkovým základom.
Ako sudcovia rozhodujú o finančných príkazoch pri rozvode
Medzitýmny Rozsudok
Medzitýmnym rozsudkom (niekedy nazývaným aj medzirozsudok) sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Napríklad pri náhrade škody sa môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o tom, že nárok na náhradu škody je daný. Inštitút medzitýmneho rozsudku nachádzame v ustanovení § 152 O. s. p. NS SR konštatuje v 5 Obdo 5/2011, že „Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku.“ Výrokom medzitýmneho rozsudku súd určuje, že základ žalobou uplatneného nároku je daný; v prípade opačného záveru súd žalobu zamietne.
Základ predmetu konania
Základ uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Medzitýmnym rozsudkom môže byť rozhodnuté len o základe prejednávanej veci, nikdy len o dielčej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného návrhu (R44/1996). Základom predmetu konania bude posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a pod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Posúdenie predbežnej otázky nemožno v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia (R61/1965).
V medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý právny základ veci. Právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, to znamená, že musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aby medzitýmny rozsudok bol preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje, a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku, možno totiž riešiť len v medzitýmnom rozsudku.
Dva prípady medzitýmneho rozsudku
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 214 upravuje dva druhy medzitýmneho rozsudku:
- Rozhodovanie o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku: V tomto prípade sa za základ prejednávanej veci spravidla považujú všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje právny dôvod vzniku subjektívneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada. Vydanie tohto druhu medzitýmneho rozsudku podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie. Išlo by napríklad o prípad, ak by v konaní bolo nesporné, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky síce odovzdal, avšak sporné by bolo, z akého právneho titulu.
- Medzitýmny rozsudok o prejudicionálnom práve: O tomto type rozsudku možno rozhodnúť iba na návrh strany. Ide o prípady, keď je uplatnená žaloba na plnenie, pričom vyvstane otázka, či existuje právo, od ktorého žalobca odvodzuje povinnosť plnenia voči žalovanému. Svojou povahou je návrh na vydanie tohto typu medzitýmneho rozsudku určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žalobca sa bude určovacou žalobou spravidla domáhať určenia existencie práva, kým žalovaný naopak jeho neexistencie. Ak súd vyhodnotí tento postup ako účelný, vydá takýto rozsudok, inak návrh na jeho vydanie zamietne. Súd v konaní nepokračuje a s dôvodmi nevydania sa nevysporiada v odôvodnení konečného rozhodnutia, ako pri čiastočnom rozsudku a medzitýmnom rozsudku prvého typu - rozdiel spočíva práve v tom, že medzitýmny rozsudok o prejudicionálnom práve nemožno vydať bez návrhu sporovej strany. Ak teda sporová strana takýto návrh uplatní, uplatní vlastne osobitnú žalobu so všetkými predpísanými náležitosťami, o ktorej sa musí rozhodnúť v prebiehajúcom konaní buď vydaním rozsudku, alebo jeho zamietnutím. O návrhu bude rozhodovať konajúci sudca a súd a konanie sa nepreruší v dôsledku podania určovacej žaloby. Podľa výsledku konania o medzitýmnom rozsudku, ktorým bolo právo určené, prichádza do úvahy rozhodovanie už len o zvyšku nároku - spravidla o výške, však môže dôjsť aj k dohode strán či uzavretiu zmieru. Ak bol návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietnutý, bude spravidla zrejmé, že žalobca spor prehrá.
Rozsudok pre Uznanie
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok, uplatnený v žalobe. Pokiaľ žalovaný uzná nárok žalobcu len do určitej výšky alebo čo do základu, súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok.
Podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný postup.
Povinnosti súdu pri rozhodovaní rozsudkom pre uznanie
Uznanie nároku nezbavuje súd povinnosti predvolanie na pojednávanie riadne doručiť účastníkom, aby mali dostatok času na jeho prípravu a rozsudok vyhlásiť verejne na pojednávaní.
Dovolanie a jeho Podmienky
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Podľa § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný.
Viazanosť odvolacieho súdu
V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Uvedené ustanovenie sleduje cieľ - preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
Ďalšie aspekty rozsudku
Výrok rozsudku
Výrok rozsudku je najdôležitejšou časťou rozsudku, pretože obsahuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd vo výroku rozhodne o a) povinnosti na plnenie, b) o zmene alebo zrušení právneho vzťahu, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, d) o inom návrhu.
Odôvodnenie rozsudku
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd je povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Doručovanie rozsudku
Vzhľadom na to, že rozsudok je konečným rozhodnutím sporu strán, je nevyhnutné, aby ho súd stranám doručil do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa použijú ustanovenia § 111 a nasl. CSP.
Oprava rozsudku
Opravu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností je súd oprávnený vykonať v rozsudku kedykoľvek, a to aj bez návrhu; o tom vydá opravné uznesenie, ktoré je povinný doručiť subjektom konania.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
Rozsudok nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Právoplatnosť nastáva 1. v prípade, ak proti nemu nie je prípustné odvolanie doručením poslednej zo strán, resp. 2. záväznosť výroku právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k osobe, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol tento návrh podaný v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní. Vykonateľnosť rozsudku je jeho vlastnosť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Vo všeobecnosti platí, že rozsudok, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Vznesenie námietky premlčania v konaní
Námietka premlčania predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa dlžník môže úspešne brániť voči uplatnenému premlčanému právu. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať. Na základe tejto skutočnosti sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý ho môže, ale nemusí využiť. Vznesená námietka premlčania v civilnom konaní má hmotnoprávny charakter. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene a samotné premlčanie priznaniu práva nebráni. Na platnosť tohto úkonu sa nevyžaduje písomná formu, takže súd prihliada aj na ústne uplatnenú námietku premlčania.
V otázke obsahových náležitosti zákon rovnako nepredpisuje, aké náležitosti by daná námietka mala spĺňať. Avšak je možné konštatovať, že všeobecné vyjadrenia ohľadom premlčacej doby či ohľadom iných okolností sú pre účinné uplatnenie námietky premlčania nepostačujúce. Dlžník musí uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jeho vôle bol dostatočne jednoznačný a určitý.
Kedy dlžník môže námietku premlčania uplatniť?
Námietku premlčania dlžník môže uplatniť v prvom rade až vtedy, keď uplynie zákonná premlčacia doba, resp. lehota. Námietka premlčania daná pred uplynutím premlčacej doby, by bola spravidla právne bezvýznamná. Navyše, námietku premlčania je možné platne vzniesť len v konaní, v ktorom sa rozhoduje o nároku veriteľa, a to od začiatku konania do jeho právoplatného skončenia. V súdnej praxi i v právnej teórii prevažuje názor, podľa ktorého vznesenie námietky premlčania nie je viazané iba na niektoré štádium súdneho konania a oprávnený subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu až po právoplatnosť skončenia veci. Podľa staršej judikatúry: „právo dlužníka vznést námitku promlčení žádný hmotněprávní ani procesní předpis nekoncentruje do určitého stadia řízení, přičemž z povahy námitky promlčení, dané hmotněprávní úpravou, plyne, že ji lze uplatnit kdykoli v průběhu řízení až do právní moci rozhodnutí o věci, tedy i v rámci odvolacího řízení.“ (uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009).
Obmedzenia uplatnenia námietky premlčania
Napriek tomu, právo dlžníka vzniesť námietku premlčania „kedykoľvek“ počas konania nie je možné vnímať absolútne. Uplatniť ju nie je možné napríklad v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov. Rovnako aj v odvolacom konaní nie je možné vždy takúto námietku účinne uplatniť. To platí vtedy, ak by dlžník svoju námietku zakladal na nových skutočnostiach. Námietka premlčania je v odvolacom konaní prípustná len vtedy, ak to nie je v súvislosti s uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.
Zásadnou skutočnosťou je, že námietku premlčania je možné vzniesť až do právoplatného skončenia veci, t.j. rozhodnutia vo veci samej. V prípade, ak rozhodnutie súdu vo veci samej nadobudne právoplatnosť, námietka premlčania dlžníka by spravidla prípustná už nemala byť.
Medzitýmny rozsudok a námietka premlčania
Otázkou zostáva, či vyššie uvedené platí aj pre medzitýmny rozsudok, keďže, ako sme uviedli vyššie, medzitýmny rozsudok je výnimkou zo zásady rozhodovania súdom o celej veci samej. Medzitýmnym rozsudkom súd „nekonzumuje“ celú vec, ale rozhoduje o základe alebo dôvode uplatneného nároku. Inak však medzitýmny rozsudok predstavuje „plnohodnotný“ meritórny rozsudok súdu, tzn., že ide o autoritatívne konštatovanie alebo deklarovanie súdu o tom, čo je v spore právo. Súd medzitýmnym rozsudkom rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa CSP. Má svoj skutkový aj právny základ. Aj medzitýmnym rozsudkom súd posúdi všetky otázky, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku okrem okolností, ktoré sa spravidla týkajú iba výšky nárokov. Nerozhoduje ním súd teda len o akýchsi dielčích sporných právnych otázkach, ktoré sa týkajú uplatneného nároku a ani ho nemožno považovať za riešenie predbežnej otázky pre rozhodovanie súdu o veci samej. Do okruhu týchto právnych otázok je možné zaradiť napr. otázky preklúzie, premlčania (ak bola vznesená námietka premlčania), spoluzavinenia poškodeného, otázku samotného vzniku škody a kto za škodu zodpovedá. V prípade, ak nadobudne medzitýmny rozsudok právoplatnosť má táto skutočnosť závažné právne účinky a následky. Rozsudok sa stáva nezmeniteľný, záväzný a vytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci - res iudicata. Pod prizmou vyššie uvedeného je možné predbežne konštatovať, že námietkou premlčania sa musí súd zaoberať, resp. Súd sa v danej právnej veci venoval len obsahovému vymedzeniu „základu“ veci, bez ambície vymedzenia spojitosti medzitýmneho rozsudku s námietkou premlčania (keďže to napokon ani nebolo predmetom konania). Je nutné konštatovať, že k základu veci bude v abstraktnej rovine patriť vždy aj otázka premlčania, a to aj napriek tomu, ak dlžník túto námietku nevznesie. Uvedené neznamená, že súd sa musí následne zapodievať v odôvodnení medzitýmneho rozsudku premlčaním (teda za predpokladu, že dlžník nevzniesol námietku premlčania). Summa summarum, túto argumentáciu potvrdzuje aj vyššie uvedená judikatúra, ktorá akcentuje, že základom veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku.
tags: #medzitymny #rozsudok #narok #je #dany