Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Je dôležité, aby si obe strany boli vedomé svojich práv a povinností ešte pred jej podpísaním. Nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia si musia dávať pozor pri uzatváraní pracovnej zmluvy.
Máte za sebou úspešný pracovný pohovor a stojíte pred bránami nového zamestnávateľa? Čaká Vás formalita zvaná podpis pracovnej zmluvy. Je dôležité poriadne si prečítať všetky informácie, ktoré obsahuje ešte pred jej samotným podpisom, pretože práve ním súhlasíte so všetkým, čo sa v nej nachádza. Uzatvorenie pracovnej zmluvy je obojstrannou dohodou. Nejde len o uspokojenie budúceho zamestnávateľa, ale aj o dodržanie vašich podmienok. Preto si zmluvu najskôr dôkladne preštudujte.
Právo na preštudovanie zmluvy pred podpisom
Neexistuje žiadna zákonom stanovená lehota, do ktorej musí uchádzač o zamestnanie pracovnú zmluvu podpísať. Máte plné právo si zmluvu dôkladne preštudovať, prípadne sa poradiť s právnikom. Ak vám nie je niečo jasné, pýtajte sa. Nebojte sa zmluvu odmietnuť, ak s ňou nie ste spokojní. Dobrá zmluva je základom pre transparentný a férový pracovný vzťah.
V zásade platí, pri každej zmluve alebo dodatku, že by žiadna zo strán nemala podpisovať niečo, o obsahu čoho si nie je úplne istá. Rozhodne zmluvu nepodpisujte hneď, najskôr si ju dôkladne prečítajte. Zamestnávateľ v nej môže uviesť čokoľvek, s čím nemusíte vôbec súhlasiť.
Na čo si treba dať pozor pred podpisom?
- nepodpisujte zmluvu hneď, ako vám ju predložia! Nechajte si čas na dôkladné preštudovanie zmluvy.
- ak si nie ste niečím istí, opýtajte sa zamestnávateľa! Nebojte sa dohodovať sa.
- keď v zmluve nemáte jasno, oslovte radšej právnika.
Povinné náležitosti pracovnej zmluvy
Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná.
1. Druh práce
Zmluva musí presne definovať, akú prácu budete vykonávať. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. Asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre vás nevýhodné. Zamestnávateľ by vám totiž mohol priradiť aj úlohy, s ktorými ste nepočítali. Odporúča sa uviesť aj popis pracovnej činnosti.
Ak napríklad zamestnávate mzdovú účtovníčku, od ktorej vyžadujete aj výpomoc asistentke riaditeľa s poštou, napíšte to aj priamo do zmluvy. Táto činnosť totiž neplynie priamo z pracovnej pozície účtovníčky, a pokiaľ si to nedohodnete, zamestnankyňa má právo odmietnuť takúto pridelenú prácu vykonávať.
2. Miesto výkonu práce
Môže ísť o konkrétnu adresu (napr. sídlo firmy), obec, časť obce alebo širšie určené miesto. Zvážte, či chcete ako miesto výkonu upraviť konkrétne vašu prevádzkareň, prípadne celú obec.
Akákoľvek cesta mimo obvod pravidelného pracoviska bude pracovnou cestou, pre ktorú musíte získať súhlas zamestnanca a musíte zamestnancovi uhradiť cestovné náhrady. Zamestnávateľ má možnosť prideľovať zamestnancovi prácu len v dohodnutom mieste výkonu práce a v rámci dohodnutého obvodu ho môže preradiť.
Ak máte v jednej obci viac prevádzkarní, odporúčame ako miesto výkonu práce dohodnúť celú obec, aby ste zamestnanca v prípade potreby mohli preradiť do inej prevádzkarne. Odporúčame priamo v zmluve upraviť súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu. V opačnom prípade musíte tento súhlas od zamestnávateľa získať vždy, keď ho budete chcieť poslať na pracovnú cestu.
Pozor! Dohodnúť si ako miesto výkonu práce napríklad územie celého štátu sa akceptuje len v odôvodnených prípadoch - napríklad obchodný zástupca. Nemôžete teda takto dohodnúť miesto výkonu práce u účtovníčky, ktorú zamestnávate napr. v Košickom kraji, a to len preto, že máte ďalšie prevádzkarne v Trenčianskom kraji a v prípade potreby by ste ju tam chceli preradiť.
3. Mzda
Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti). Okrem výšky mzdy odporúčame v pracovnej zmluve dohodnúť aj spôsob vyplácania mzdy.
Pokiaľ si so zamestnancom nedohodnete, že mu budete mzdu vyplácať na ním uvedený účet, zamestnávateľ musí vyplácať mzdu v pracovnom čase a na pracovisku. Upravte si aj dátum splatnosti mzdy, zo zákona sa vypláca mzda pozadu za uplynulý mesiac a je splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
4. Dátum nástupu do práce
Dátumom nástupu do práce rozumieme deň, kedy začína pracovný pomer. Zamestnanec nemusí teda reálne v tento deň začať pracovať u zamestnávateľa. Ako dátum nástupu teda môžete dohodnúť napr. 1. septembra, aj keď tento deň pripadá na sviatok alebo na deň pracovného voľna.
Ďalšie dôležité body pracovnej zmluvy
Okrem povinných náležitostí je dôležité venovať pozornosť aj ďalším bodom pracovnej zmluvy:
Trvanie pracovného pomeru
Zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Pokiaľ v zmluve nie je uvedené, na akú dobu sa uzatvára, zo zákona sa uzatvára na dobu neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Pri opätovnom predĺžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve.
Skúšobná doba
Môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Ak je v zmluve uvedená dlhšia, platí len zákonná lehota. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce.
Skúšobná doba bude neplatná aj vtedy, ak bude dohodnutá po vzniku pracovného pomeru (zamestnanec uzavrie písomnú pracovnú zmluvu až po nástupe do práce na základe ústnej dohody - do práce príde v napr. pondelok a zmluvu podpíše až v utorok). Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť v prípade opätovne uzatváranej pracovnej zmluvy na dobu určitú s tým istým zamestnancom.
Pracovný čas
Zmluva by mala špecifikovať dĺžku vášho týždenného pracovného času a počet dní dovolenky. Pracovný čas je časový úsek, po ktorý musí byť zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a počas tejto doby môže zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať prácu. Pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 8 hodín a týždenne je maximálne 40 hodín (inak pôjde o prácu nadčas).
Ak práca sa odvíja od aktuálnych potrieb a situácie, využite tzv. pružný pracovný čas. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
Pokiaľ počítate s tým, že si prácou nadčas prilepšíte, dajte si pozor. V zmluve totiž môže byť uvedené, že v mzde máte započítanú aj prácu nadčas. Ak takúto zmluvu podpíšete, môžete pracovať vo dne v noci, no nič za to nedostanete.
Dovolenka
Zo zákona plynie, že zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky, pokiaľ do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, tak päť týždňov dovolenky. Pokiaľ si teda so zamestnancom dohodnete inú výmeru dovolenky, odporúčame si túto výmeru upraviť priamo v pracovnej zmluvy, prípadne pre všetkých zamestnancov túto otázku upraviť v kolektívnej zmluve.
Pozor! So zamestnancom sa nemôžete dohodnúť, že výmera jeho dovolenky bude nižšia než zákonom stanovená výmera.
Konkurenčná doložka
Zamestnávateľ sa tak môže so zamestnancom za pomoci konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve dohodnúť, že maximálne jeden rok po skončení pracovného pomeru nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Za takéto obmedzenie musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť primeranú náhradu, a to najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia tohto záväzku.
Môže sa stať, že vám zakážu privyrábať si v rovnakom odbore. Ak aj ide o inú činnosť, väčšinou sa zmluva istí tým, že ju môžete vykonávať iba so súhlasom zamestnávateľa. Ak už takúto prácu máte, tak mu to pred podpisom zmluvy určite spomeňte.
Typy pracovných zmlúv
Rozlišujeme niekoľko základných typov pracovných zmlúv:
- Pracovná zmluva na dobu neurčitú: Je najbežnejším typom pracovnej zmluvy a poskytuje zamestnancovi najväčšiu istotu.
- Pracovná zmluva na dobu určitú: Je vhodná pre tých, ktorí hľadajú flexibilitu. S jedným zamestnancom sa môže uzatvoriť maximálne na 2 roky.
- Dohoda o prácach (napr. o vykonaní práce, o pracovnej činnosti): Sa od klasickej pracovnej zmluvy líši v mnohých aspektoch. Mnoho ľudí si zamieňa pracovnú zmluvu s dohodou (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). Tieto dohody majú obmedzený rozsah (napr. DVP max. 350 hodín/rok), odvody sú nižšie a obmedzené sú aj práva zamestnanca.
Ukončenie pracovného pomeru
Pracovný pomer možno skončiť viacerými spôsobmi. Je dôležité poznať rozdiely medzi nimi.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Už od slova DOHODA vám musí byť jasné, že s tým musíte súhlasiť obaja, že to musíte podpísať obaja. Dohoda je od slova dohodnúť sa a to znamená, že bez vášho podpisu k žiadnej dohode nedošlo. K podpisu vás zamestnávateľ nemôže nútiť. Nedajte sa do žiadneho podpisu dohody zbrklo dotlačiť. Nie ste povinný nič podpisovať.
Ak zamestnávateľ potrebuje váš podpis, znamená to, že ste vo výhode, že ten podpis nemusíte dať zadarmo. Minimálne si môžete vyžiadať čas na preštudovanie dohody, na jej odfotenie. Vyjadriť sa môžete aj zajtra. Ak vám dohodu nebude chcieť dať k nahliadnutiu alebo si ju nebudete môcť zobrať so sebou, tak ju proste nepodpisujte. Žiadne také, že ale on povedal, že to musím podpísať teraz. Pamätajte: nič také ako výpoveď dohodou neexistuje. Dohoda je niečo iné a výpoveď je niečo iné. Vy nedostávate výpoveď dohodou.
Ak nechcete skončiť k uvedenému dátumu alebo ak nechcete skončiť vôbec, proste dohodu nepodpisujte. Ak dohodu, s ktorou nie ste spokojný alebo spokojná, podpíšete, následne vám už nepomôže ani svätená voda. Takáto dohoda by mala byť pre vás férová. Malo by v nej byť uvedené odstupné aspoň v takej sume, aké by ste mali mať podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Dohoda nemá byť podpisovaná spätne.
Výpoveď
Už zo slova výpoveď je zrejmé, že to bude niečo iné než dohoda. Kým pri dohode sa spolu navzájom dohodnete a dokument navzájom podpíšete, tak výpoveď je jednostranná. Čiže výpoveď nepodpisujete, nemusíte s ňou súhlasiť, stačí, že vám ju zamestnávateľ doručí.
Výpoveď je platná a účinná odo dňa, kedy sa vám dostala do rúk. Môžete ju fyzicky dostať osobne na pracovisku, môžete ju dostať poštou. Nemyslite si, že sa výpovedi vyhnete, ak si ju zámerne na pošte nepreberiete. Po tom, čo si výpoveď na pošte vyberiete, alebo čo vám ju dá zamestnávateľ do rúk a vy mu len podpisom potvrdíte prevzatie, od tohto dátumu nastávajú účinky výpovede.
Napríklad ak ste výpoveď dostali 15.5. a máte výpovednú dobu dva mesiace, tak tá začne plynúť nasledujúci mesiac - od 1. júna a skončí poslednými júlovým dňom, čiže 31. júla. Výpovedná doba sa líši podľa toho, ako dlho pracujete u zamestnávateľa, pozrite v Zákonníku práce § 62.
Pamätajte, že zamestnávateľ nemá neobmedzené množstvo dôvodov, prečo s vami môže pracovný pomer skončiť. Napríklad, ak nespĺňate požiadavky na riadny výkon práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise, o ktorom ste vedeli a boli o ňom riadne informovaní. Pokiaľ je zamestnávateľ nespokojný s vašim výkonom, pred výpoveďou je povinný Vám dať písomné upozornenie, v ktorom vám vysvetlí, prečo je nespokojný s vašim výkonom a musí vám dať primeranú lehotu na odstránenie týchto nedostatkov.
Vy môžete na upozornenie odpovedať a ak nie je férové, resp. nie je v súlade s normálnymi postupmi vo firme a krivdí sa vám, môžete sa písomne obhájiť a žiadať o stiahnutie upozornenia. Pokiaľ upozornenie akceptujete a neodstránite nedostatky - nezlepšíte výkon v primeranom čase, môže vám zamestnávateľ dať výpoveď.
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Zamestnávateľ s vami môže skončiť pracovný pomer, iba ak ste hrubo porušili pracovnú disciplínu. Čo presne to znamená, to by malo byť uvedené vo vašom pracovnom poriadku. Napríklad pokiaľ ste hrubo porušili pracovnú disciplínu (napr. krádežou, prišli ste do práce opitý), môže s vami okamžite skončiť pracovný pomer.
Tu sa ale tiež zisťuje, či ide naozaj o závažné porušenie. Napríklad ak 20 rokov poctivo pracujete a včera ste oslavovali narodenie vnuka a dnes z vás trochu tiahne, je to rozdiel, ako keď máte 30 rokov, nemáte žiadne deti a iba ste sa rozhodli vyhodiť si z kopýtka priamo v práci.
Odstúpenie od pracovnej zmluvy pred nástupom do práce
Ak ste už uzatvorili pracovnú zmluvu, do dňa začatia výkonu práce, dohodnutého v pracovnej zmluve, by ste mohli od pracovnej zmluvy odstúpiť, len ak ste pri jej uzatváraní konali v omyle, ktorý ale musel byť druhému účastníkovi zmluvy (zamestnávateľovi) známy. Dňom nástupu do práce vzniká pracovný pomer, ktoré je možné skončiť len jedným zo spôsobov, ktoré sú ustanovené v Zákonníku práce.
Pokiaľ sa zamestnávateľ na skončení Vášho pracovného pomeru (alebo skončení pracovnej zmluvy ešte pred dňom nástupu do práce s Vami nedohodne) bolo by pre Vás najjednoduchšie skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (samozrejme za predpokladu, že ste sa na skúšobnej dobe a jej dĺžke v pracovnej zmluve dohodli). Pracovný pomer možno v skúšobnej dobe skončiť kedykoľvek bez uvedenia dôvodu.
Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak:
- zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,
- zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo
- zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Ak teda v dohodnutý deň nenastúpite do práce, potom pracovný pomer nevznikne.
Čo robiť, ak už máte podpísanú nevýhodnú zmluvu?
Aj keď už zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu, ktorá sa mu javí ako nevýhodná, treba rozlíšiť, či je problém len v nejasných alebo nevýhodných formuláciách, alebo ide o ustanovenia, ktoré sú v rozpore so Zákonníkom práce. Prvým krokom by mala byť konzultácia s právnikom.
V prípade, že pracovná zmluva obsahuje všeobecné formulácie, môže to viesť až k jej neplatnosti. Príkladom nejasnej formulácie môže byť pomerne obvyklá klauzula „Iné povinnosti podľa pokynov nadriadeného“. Odporúčame v pracovných zmluvách nepoužívať nepresne formulované frázy ako „iné“ či „akékoľvek“ povinnosti podľa pokynov nadriadeného, ale vztiahnuť tieto ďalšie pokyny na dohodnutý druh práce.