Nárok na dovolenku počas práceneschopnosti (PN)

Dovolenka je zákonné právo zamestnanca na regeneráciu fyzických a psychických síl, ktoré je viazané na fyzickú osobu v pracovnom pomere. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek.

Ak ste zamestnanec a boli ste práceneschopný, je prirodzené, že vás zaujíma, aký vplyv má PN na váš nárok na dovolenku. V tomto článku sa pozrieme na pravidlá krátenia dovolenky, preplácania nevyčerpanej dovolenky a ďalšie dôležité aspekty súvisiace s PN a dovolenkou.

Zamestnanec na PN

Základný nárok na dovolenku a podmienka odpracovaných dní

Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je štyri týždne. U zamestnancov, ktorí v príslušnom kalendárnom roku dosiahnu 33 rokov veku, je základná výmera 5 týždňov.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku musí zamestnanec splniť opakovane každý rok. Do doby 60 dní sa počítajú skutočne odpracované dni zamestnanca a aj obdobia, ktoré sa pre účely dovolenky považujú podľa § 144a Zákonníka práce za výkon práce, napríklad materská dovolenka.

Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa aspoň 60 dní v tom istom kalendárnom roku, ale jeho pracovný pomer netrval počas celého kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Ak zamestnanec neodpracoval v kalendárnom roku u zamestnávateľa aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni.

Kalendár s vyznačenými odpracovanými dňami

Krátenie dovolenky z dôvodu PN

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, a to za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.

Dôležité je rozlišovať príčinu PN:

  • V prípade, že ste mali pracovný úraz alebo ste ochoreli chorobou z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa vám podľa Zákonníka práce nekráti.
  • Ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.

Príklady krátenia dovolenky

Príklad 1: Krátenie dovolenky pre PN

25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Erika bude mať nárok na 18,5 dňa dovolenky (20 - 1,5).

Príklad 2: Krátenie dovolenky pre PN z dôvodu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ

Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra minulého roka práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekrátila.

Príklad 3: Krátenie dovolenky Judity

Judita má 34 rokov a je zamestnaná u svojho zamestnávateľa od 1.3.2014. Dňa 7.7.2018 nastúpila na PN až do 30.9.2019. Dňa 1.10.2019 nastúpi do práce. Nakoľko má Judita viac ako 33 rokov veku, jej základný výmer dovolenky je 5 týždňov (t.j. 25 dní).

  • Za rok 2017 má nárok na dovolenku v plnom počte, t.j. na 25 dní, pretože „odpracovala“ viac ako 60 dní.
  • V roku 2018 bola PN od 7.7.2018. Počet zameškaných dní od 7.7.2018 do 31.12.2018 je 121 pracovných dní. Za prvých 100 dní sa kráti o 1/12 (t.j. 25/12 = 2,08 dňa, zaokrúhlené na 2,5 dňa). Za zvyšných 21 dní sa kráti o ďalšiu 1/12 (t.j. 25/12 = 2,08 dňa, zaokrúhlené na 2,5 dňa). Celkové krátenie je 5 dní. Judita bude mať nárok na dovolenku za rok 2018 v počte 20 dní (25 - 5).
  • V roku 2019 Judita nastúpi do zamestnania dňa 1.10.2019. Predpokladá sa, že do konca roka odpracuje všetky pracovné dni, t.j. 62 pracovných dní, a tak má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výške 25 dní (základná výmera dovolenky). Tento nárok sa však bude krátiť o zameškaných 188 dní (od 1.1.2019 do 30.9.2019), t. j. o 5/12 základnej výmery dovolenky (za prvých 100 dní 1/12, za ďalších 21 dní 1/12, za ďalších 21 dní 1/12, za ďalších 21 dní 1/12, za ďalších 21 dní 1/12, a zvyšných 4 dni sa nekráti, nakoľko sa kráti až pri ďalších 21 neodpracovaných dňoch), a teda o 10,5 dňa. Judita bude mať nárok na dovolenku za rok 2019 v počte 14,5 dňa (25 dní - 10,5 dňa).

K nástupu do zamestnania má teda Judita nevyčerpanú dovolenku vo výške 25 (2017) + 20 (2018) + 14,5 (2019) = 59,5 dňa.

Dovolenka: kedy vám ju môže zamestnávateľ nariadiť

Preplácanie nevyčerpanej dovolenky

Podľa § 116 Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Je dôležité si uvedomiť, že zamestnávateľ sa nemôže sám rozhodnúť, že vašu práceneschopnosť nahradí dovolenkou. Počas PN vám zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky a ani vy si ju nemôžete vybrať, lebo ste PN. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru.

Príklady preplácania dovolenky

Príklad 1: Skončenie pracovného pomeru počas PN

Môj pracovný pomer sa končí 30.6.2025, toho času som však na PN. Mám nevyčerpanú dovolenku. Je zamestnávateľ povinný mi ju preplatiť? Áno, v takomto prípade máte nárok na preplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Príklad 2: Výpovedná doba a PN

Zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe (napr. do konca decembra) a má nevyčerpanú dovolenku (napr. 40 dní), bude mať preplatené všetky dni dovolenky, ktoré mu ostanú nevyčerpané k dátumu skončenia pracovného pomeru.

Ďalšie dôležité informácie

  • Nemocenská dávka: Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.
  • Dovolenka pre zamestnancov s dohodou o pracovnej činnosti: Ak máte uzatvorenú len dohodu o pracovnej činnosti, potom nárok na dovolenku v zmysle Zákonníka práce nie je.
  • Určenie čerpania dovolenky: Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne zamestnanec nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na jeho strane. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi minimálne 14 dní dopredu.
  • Hromadné čerpanie dovolenky: Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť dlhšie ako 2 týždne, v prípade vážnych prevádzkových dôvodov oznámených 6 mesiacov dopredu, môže byť na 3 týždne.

tags: #mam #narok #na #divolenku #ak #som