Majláthova chata, pomenovaná po Vojtechovi Majláthovi, podpredsedovi Karpatského spolku a liptovskom podžupanovi, zohrávala významnú úlohu v rozvoji turistiky v Tatrách. Hoci samotná chata už neexistuje v pôvodnej podobe, jej príbeh je úzko spätý s históriou tatranských chát a ich finančným zabezpečením. Tento článok sa zameriava na históriu chaty, jej význam a širší kontext finančných možností spojených s tatranskými chatami.
Počiatky turistiky a budovanie chát v Tatrách
Rozvoj turistiky v Tatrách v druhej polovici 19. storočia podnietil budovanie útulní a chát, ktoré slúžili ako útočisko pre turistov. Karpatský spolok zohrával kľúčovú úlohu v tejto aktivite. Jedným z iniciátorov bol aj Vojtech Majláth, po ktorom bola pomenovaná Majláthova chata.
História Majláthovej chaty
Majláthova chata bola pôvodne postavená ako kamenná chata pozostávajúca z troch miestností. Slúžila ako dôležitý bod pre turistov. V roku 1897 padlo rozhodnutie chatu zbúrať, údajne kvôli obmedzeniu turistického ruchu. Následne bola postavená iná chata, ktorá po viacerých prestavbách slúžila až do roku 1961. Interiéry boli opäť prestavané na chatu a objekt slúži dodnes. Na mieste pôvodnej Majláthovej chaty stála donedávna „drevotriesková“ chatka - bufet, ktorá svojou „socialistickou“ architektúrou skôr narúšala ako dopĺňala celkový dojem. Chatka - bufet bola asanovaná v roku 2005 a na jej mieste, ktoré je zároveň miestom aj pôvodnej Majláthovej chaty, sa podľa dobových dokladov zrealizoval projekt výstavby Penziónu Majláthova horská chata. Novopostavená Majláthova chata bola skolaudovaná v roku 2010 a v prevádzke je od roku 2011.
Finančné aspekty tatranských chát a príspevky z eurofondov
Prevádzka tatranských chát, vrátane Majláthovej chaty v jej rôznych podobách, si vyžadovala značné finančné prostriedky. Tie pochádzali z rôznych zdrojov:
- Členské príspevky turistických spolkov: Karpatský spolok a ďalšie organizácie získavali financie od svojich členov, ktoré boli použité na budovanie a údržbu chát.
- Dotácie: Niektoré chaty získavali dotácie od štátu alebo miestnych samospráv.
- Výnosy z ubytovania a stravovania: Chatky si zarábali na svoju prevádzku poskytovaním ubytovania a stravy turistom.
- Dary a zbierky: Verejné zbierky a dary od jednotlivcov a firiem boli ďalším zdrojom príjmov.
Firma EQUIS INVEST CONSULTING, spol. s r.o., ktorá s prispením eurofondov postavila Majláthovu chatu pri Popradskom plese, bola príjemcom projektu. V roku 2014 sa chata dobudovala, opäť s príspevkom viac ako 130 000 eur z toho istého operačného programu. Cieľom projektu bolo vybudovanie trafostanice, skladov, požičovne športových potrieb, prestrešenia baru na terase, parkovacích miest, infosystému, terénnych a technických úprav. Tieto úpravy výrazne prispeli k rastu konkurencieschopnosti prevádzky Penzión Majláthova chata ako zariadenia cestovného ruchu, cestou zvýšenia kvality a sortimentu poskytovaných služieb. Majiteľom firmy je Pavol Lazar. Zároveň je aj s touto firmou vlastníkom ďalšej spoločnosti EQUIS INVEST, s. r. o. V obdobiach, keď chata čerpala eurofondy, vo vlastníckej štruktúre dcérskej spoločnosti figurovala firma CASTIS invest, a. s., ktorá medzičasom zanikla. Vlastnil ju známy konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý je tohto času vo väzbe. V EQUIS INVEST bol CASTIS invest 50-percentným spoločníkom od roku 2008 do roku 2011, potom opäť ako väčšinový vlastník (89 %) v rokoch 2013 až 2018. V týchto obdobiach bol vo firme EQUIS INVEST, s. r. o., ako konateľ aj Bohuš Kaliarik, ktorého Transparency International označuje za blízkeho Zoroslavovi Kollárovi. Samotného Kollára neziskovka charakterizovala ako veľkopodnikateľa, ktorého skupina podľa médií zbohatla v 90. rokoch.
Vysvetlenie rozpočtu EÚ: Odkiaľ pochádzajú peniaze a kam idú?
Význam tatranských chát pre turistiku
Tatranské chaty zohrávali kľúčovú úlohu v rozvoji turistiky v regióne. Plnia niekoľko dôležitých funkcií:
- Útočisko: Chaty slúžia ako bezpečné miesto na odpočinok a úkryt pred nepriaznivým počasím.
- Ubytovanie: Turisti majú možnosť prenocovať v chatách a pokračovať v túre nasledujúci deň. Mnohé z nich ponúkajú viaclôžkové izby so základným vybavením.
- Stravovanie: Chaty ponúkajú stravu a nápoje, čo je dôležité pre doplnenie energie počas náročných túr.
- Informácie a poradenstvo: Chatári poskytujú turistom informácie o turistických trasách, počasí a ďalších dôležitých aspektoch turistiky.
Príklady iných tatranských chát
Okrem Majláthovej chaty existovalo a existuje v Tatrách množstvo ďalších chát, ktoré zohrávajú významnú úlohu v turistike:
- Chata pod Rysmi: Najvyššie postavená chata vo Vysokých Tatrách.
- Téryho chata: Najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Bola postavená v roku 1934 a jej pôvodný názov bol Guhrová chata. Neskôr k nej bola pristavaná nová turistická ubytovňa.
Popradské pleso a jeho okolie
Penzión Majláthova chata je situovaný v ústí Mengusovskej doliny vo Vysokých Tatrách, v blízkosti Štrbského Plesa, na brehu Popradského plesa, v nadmorskej výške 1 494 m. Popradské pleso patrí k najväčším plesám na slovenskej strane Vysokých Tatier a má rozlohu 6,88 ha. Studená voda plesa spôsobuje, že je tu pomerne chudobná fauna, predovšetkým predstavovaná nižšími živočíchmi. Pleso má ideálnu polohu. Zbiehajú sa pri ňom ústia Zlomiskovej a Mengusovskej doliny a kulisu dotvára masív Ostrvy. Toto miesto je východiskovým bodom pre túry na tak atraktívne miesta, akým je napr. Veľké Hincovo pleso, najväčšie na našej strane Tatier (20,08 ha), na Rysy a k najvyššie položenej vysokohorskej chate pod sedlom Váhy, ako i na Kôprovský štít a cez Kôprovské sedlo do Tichej doliny. Popradské pleso je celoročne veľmi navštevovaná lokalita. Je obľúbeným turistickým cieľom samo osebe, vedú sem turistické trasy aj cyklotrasa. Pleso leží na Tatranskej magistrále, medzi Štrbským plesom a sedlom pod Ostrvou, odkiaľ sa ďalej ide na Sliezsky dom. Okrem toho sa od plesa dá pokračovať na Chatu pod Rysmi a na Rysy, alebo k Hincovým plesám a na Kôprovský štít. Cesta na Popradské pleso je veľmi frekventovaná, vedie tadiaľto turistická značka aj cyklotrasa, v zime ju používajú lyžiari.
Kontroverzie okolo plánovanej prístavby
Spoločnosť EQUIS INVEST CONSULTING, ktorá prevádzkuje Majláthovu chatu pri Popradskom plese, chce vedľa nej pristaviť ďalší objekt. Ochrana prírody predbežne súhlasila, miestni obyvatelia sa obrátili na Okresný úrad v Poprade. Objekt má byť trojposchodový na ploche 215 štvorcových metrov. Na prvom poschodí má byť jedáleň s hygienickým zázemím a terasy. Údaje o kapacite nie sú jednoznačné, investor hovorí o desiatich dvojposteľových izbách a jedálni s kapacitou 80 osôb vnútri a 40 vonku. Súčasná Majláthova chata je menšia a nižšia. Zároveň má byť vybudovaná nová čistiareň odpadových vôd, ktorá má slúžiť súčasnej Majláthovej chate aj novému objektu. Podľa investora je projekt treťou a poslednou etapou obnovy Majláthovej chaty. „Ide o celkovú obnovu historickej podoby chaty tak, ako vyzerala na začiatku 60. rokov 20. storočia.“ Nový objekt by mal pribudnúť medzi Majláthovou chatou a Horským hotelom Popradské pleso. Urbanista Peter Jariabka z neďalekého Štrbského Plesa hovorí, že výstavba prostrediu poškodí vo viacerých rovinách. „Nie sú známe žiadne parametre únosnosti územia. Zvýši sa tlak z hľadiska dopravy, nie sú tam veľké sklady, lebo priestory sa využívajú skôr na ubytovanie a stravovanie. Okrem toho vytvoríte komerčný servis, ktorý vytvorí zmenu správania, ľudia zistia, že tam je väčšia obslužnosť, dá sa tam správať konzumnejšie. Ponukou sa v národných parkoch modeluje dopyt, nie naopak.“ Na mieste, kde sa má stavať, je v súčasnosti vonkajšie sedenie, kde sedia aj tí, ktorí konzumujú vlastné jedlo. Investor hovorí, že kapacita tohto vonkajšieho sedenia je asi 250 ľudí. Správa národného parku však vo svojom stanovisku rátala s parametrami 96 osôb pre jedáleň a exteriérové sedenie pre 72 osôb. Okrem toho nie všetci ľudia sa automaticky stanú klientmi horskej chaty, budú preferovať vlastné jedlo z rôznych dôvodov. Riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko uznáva, že už teraz je okolie Popradského plesa značne pod tlakom návštevníkov. Breh Popradského plesa leží v národnej prírodnej rezervácii Mengusovská dolina. Platí tu najvyšší, piaty stupeň ochrany prírody. Keď bude hotová nová zonácia Tatranského národného parku, ktorej príprava sa ťahá už približne 20 rokov, toto územie bude ležať v bezzásahovej A zóne. Správa parku sa vôbec nezaoberala potenciálnou väčšou návštevnosťou celej lokality či rušivým vplyvom výstavby na chránené druhy a živočíchy v okolí chaty, jednoducho územím ako celkom. Správa Tatranského národného parku ani nežiadala, aby sa posudzoval vplyv stavby na životné prostredie, tzv. EIA. Pavol Majko zdôraznil, že ich stanovisko bolo len v predbežnej rovine, a ak ich oslovia dotknuté štátne orgány s aktuálnou projektovou dokumentáciou k projektu, vydajú ďalšie stanovisko, ktoré môže byť odlišné od pôvodného. Nespokojní občania sa obrátili na prednostu Okresného úradu v Poprade Jozefa Bednára. Toho stanovisko národného parku pobúrilo. Podľa neho si stanovisko správy odporuje, lebo na jednej strane vraj nie je predpoklad negatívnych vplyvov a na druhej strane je v ňom uvedený celý rad potenciálnych vážnych rizík ako svetelné znečistenie, riziko havárie a úniku škodlivých látok, riziko zavlečenia inváznych druhov, problém kapacity ČOV, vznik stavebných odpadov a odpadov z prevádzky, poškodenie okolitého biotopu stavebnou technikou. Hovorí dokonca o úmyselnom zneužití právomoci verejného činiteľa, ktorý nekoná vo verejnom záujme, či o nekompetentnosti správy parku a chce sa obrátiť na ministerstvo životného prostredia. Investor zatiaľ nepožiadal mesto Vysoké Tatry o územné rozhodnutie. V roku 2019 však oslovil Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, a požiadal ho o vyjadrenie pre potreby územného konania k stavbe „Obnova Majláthovej chaty - 3. etapa“. Úrad vydal vyjadrenie, pričom vychádzal zo žiadosti investora a zo stanoviska Správy TANAP-u. Upozornil na zákazy vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny. „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, t. č. nevedie žiadne správne konanie, ktoré by sa týkalo dostavby Majláthovej chaty.“
Jaskyne v okolí Tatier
Okrem chát a horských trás ponúkajú Tatry a ich okolie aj prírodné zaujímavosti v podobe jaskýň:
- Belianska jaskyňa: Nachádza sa v Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou. Dňa 5. augusta 1881 vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu. Patrí medzi najstaršie sprístupnené jaskyne na svete. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m a je 1001 m. Jaskyňu objavil 15. júla 1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu. Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.
Klíma má významný vplyv na tatranské chaty aj jaskyne. V prípade jaskýň, ako je Belianska jaskyňa, prúdenie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov, môže spôsobiť zaľadnenie.
tags: #majlathova #chata #financny #prispevok