Lyžovanie zrakovo postihnutých ľudí: Cesta k nezávislosti a úspechu

Zrak je pre väčšinu ľudí dominantný zmysel, prostredníctvom ktorého vnímajú až 80 % informácií z okolitého sveta. Strata zraku alebo jeho oslabenie preto predstavuje významnú životnú zmenu, ktorá ovplyvňuje mnoho aspektov každodenného fungovania. Zrakové postihnutie je široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty zraku, od miernej slabozrakosti až po úplnú slepotu.

Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi života so zrakovým postihnutím, s dôrazom na výzvy, s ktorými sa zrakovo postihnutí ľudia stretávajú, ale aj na možnosti a pomôcky, ktoré im môžu pomôcť viesť plnohodnotný život, vrátane športu ako je lyžovanie.

Kto sú nevidiaci a zrakovo postihnutí?

Pojmom nevidiaci označujeme človeka s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne človeka, ktorý síce vníma svetlo, ale nedokáže lokalizovať jeho zdroj. Ako prakticky nevidiacich označujeme ľudí, ktorí dokážu vnímať svetlo, či rozmazané obrysy, tvary predmetov. U slabozrakých postih nie je natoľko veľký, no predsa im znemožňuje aj napriek korekcii vykonávať prácu, pri ktorej je potrebné zapojenie zraku.

Špeciálnou skupinou sú ľudia s poruchou binokulárneho videnia, ktorí majú problémy s priestorovým vnímaním. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• Nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
• Prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
• Slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
• Osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).

Príčiny zrakového postihnutia

Dôvody, pre ktoré ľudia strácajú zrak, sú rozličné. Môže ísť o genetickú príčinu, následok úrazu, silná krátko/ďalekozrakosť, najčastejšou príčinou však najmä u starších ľudí býva katarakta (tzv. šedý zákal). Táto choroba sa dá liečiť pomerne jednoduchou operáciou. Medzi ďalšie príčiny patria diabetická retinopatia, glaukóm, vekom podmienená degenerácia makuly, infekcie, či poškodenie mozgu. Zrakové postihnutie môže vzniknúť z rôznych príčin. Môžeme ich rozdeliť do dvoch kategórií:

• Vrodené príčiny: dedičnosť, intoxikácie matky v tehotenstve vplyvom alkoholu alebo drog, z dôvodu pohlavnej choroby matky - HIV, syfilis alebo pri závažnom mechanickom poškodení plodu - pád zo schodov v tehotenstve a podobne.
• Získané príčiny: úrazy hlavy a oka, pri niektorých nádorových ochoreniach, popálenia alebo poleptanie oka alebo ako dôsledok iných ochorení, napríklad cukrovky.

Medzi najčastejšie očné ochorenia, ktoré môžu viesť k zrakovému postihnutiu, patria:

• Katarakta (šedý zákal): Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
• Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Výzvy a adaptácia zrakovo postihnutých ľudí

Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými prekážkami, ktoré ovplyvňujú rôzne oblasti života. Medzi najčastejšie patria fyzické bariéry, informačné bariéry, sociálne predsudky a problémy so zamestnaním.

Pre ľudí so zrakovým hendikepom je veľmi dôležité prijať ho a naučiť sa s ním žiť. Problémy preto môžu nastať najmä u ľudí, ktorí o zrak prišli v pokročilom veku a náhle. Tu je dôležité, aby si osvojili potrebné postupy. Strata videnia je výzvou nielen pre pacienta, ale aj pre okolie (rodinu, priateľov…) a teda aj pre opatrovateľa.

Prijatie a adaptácia, podpora od rodiny a priateľov, odborná pomoc a socializácia sú kľúčové faktory pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb. Dôležitá je tiež prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Prístupnosť a dostupnosť nie sú synonymá; niečo je dostupné, ak je to k dispozícii, ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia.

Príklady úprav prístupného prostredia:

• Využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa).
• Hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou).
• Zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné: tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade). Aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Pomôcky a technológie pre zrakovo postihnutých

V súčasnosti existuje množstvo pomôcok a technológií, ktoré uľahčujú život zrakovo postihnutým ľuďom. Medzi najznámejšie patria:

• Biela palica: Pomáha pri orientácii v priestore a upozorňuje na prekážky.
• Vodiaci pes: Nenahraditeľný pomocník, ktorý vidí aj za svojho pána a pomáha mu bezpečne sa pohybovať v priestore.
• Braillovo písmo: Umožňuje nevidiacim čítať a písať.
• Asistenčné technológie: Programy, ktoré čítajú text z obrazovky počítača, špeciálne klávesnice pre nevidiacich, hmatové displeje a ďalšie počítačové príslušenstvo.
• Hovoriace pomôcky: Hodinky, váhy, teplomery, tlakomery, kalkulačky a ďalšie zariadenia v špeciálnych úpravách pre nevidiacich.
• Optické pomôcky: Lupy, lupy s osvetlením a ďalšie pomôcky pre slabozrakých.
• Zvukové majáky a tyflosonary: Pomáhajú pri orientácii v priestore.
• Indikátory hladiny a farieb: Uľahčujú bežné činnosti, ako je nalievanie tekutín a rozpoznávanie farieb.
• Hmatové knihy a hry: Pomáhajú pri rozvoji zmyslov a učení sa.

Lyžovanie pre zrakovo postihnutých: Dynamický šport plný výziev

Zjazdové lyžovanie je dynamický a náročný šport, ktorý si vyžaduje nielen fyzickú zdatnosť, ale aj odvahu a odhodlanie. Pre zrakovo postihnutých lyžiarov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu, ktorú však s pomocou navádzačov a špecifickej klasifikácie dokážu prekonávať a dosahovať pozoruhodné výsledky.

Klasifikácia zrakovo postihnutých lyžiarov

Klasifikácia je dôležitá pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach, aby športovci súťažili s ostatnými s podobným stupňom postihnutia. Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov.

Zrakovo postihnutí lyžiari sú rozdelení do troch kategórií:

• B1: Lyžiari s úplnou absenciou videnia. Do tejto kategórie patrí aj Marek Kubačka.
• B2: Lyžiari so zvyškom zraku, ktorí sa dokážu orientovať v priestore.
• B3: Čiastočne nevidiaci lyžiari.

Každá kategória má stanovený koeficient času, podľa ktorého sa im počíta výsledný čas v pretekoch. Napríklad kategória B1 pri zrakovo postihnutých ide približne na polovicu reálneho času.

Úloha navádzača

Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého lyžiara. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový.

„Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek Kubačka.

Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari.

Príbeh Mareka Kubačku: Od tragédie k paralympijskému snu

Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom.

„Strach som nemal. Mal som dobrého navádzača,“ hovorí Marek s uznaním o svojom otcovi. Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. V čase, keď začínal, sa nevidiaci venovali hlavne bežeckému lyžovaniu. Marek sa zúčastnil paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok. "Bolo to niečo celkom iné ako preteky, ktoré som dovtedy absolvoval."

Úspechy slovenských zjazdárov a bežcov

Slovensko má v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých dlhodobo veľmi dobré výsledky. Počtom získaných medailí na zimných paraolympijských hrách (ZPH) je zjazdové lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku. Na premiérovej zimnej paraolympiáde v Lillehammeri 1994 vybojovali slovenskí hendikepovaní zjazdári päť medailí.

Za 30 rokov získali slovenskí zrakovo znevýhodnení paralympionici 47 medailí. Z letných paralympiád ich bolo 9 (2 ešte z 1992 v Barcelóny) z nich jedna zlatá, 3 strieborné a 5 bronzových (A 1-2-2 a C 0-1-2). Prvú získal František Gödri, 3. v päťboji, Barcelóna 1992. Zo zimných paralympiád až 38 (2 biatlon, 36 zjazdové lyžovanie) 15 zlatých, 14 strieborných a 9 bronzových. 1. získal zo ZPH Š. Kopčík, bronz v zjazde, Nagano 1998.

Zrakovo postihnutá trojnásobná paralympijská víťazka z Vancouveru 2010 Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou a telesne postihnutá Petra Smaržová skončili vo svojich kategóriách na druhých miestach a majú striebro. Pre Smaržovú je to prvý vzácny kov v aktuálnej sezóne.

Výsledky v slalome:

Severské lyžovanie: Beh na lyžiach a biatlon

Okrem zjazdového lyžovania majú zrakovo postihnutí športovci možnosť venovať sa aj severským disciplínam, ako je beh na lyžiach a biatlon. Bežci (muži i ženy) súťažia klasickou i voľnou technikou na krátkych, stredných a dlhých tratiach (od 2,5 do 20 km), pričom sú rozdelení do kategórií telesne znevýhodnení stojaci, sediaci a zrakovo znevýhodnení. Biatlonisti sa musia popasovať so 7,5 km traťou, rozdelenou na tri 2,5 km úseky, medzi ktorými musia absolvovať streľbu na terč vo vzdialenosti 10 m. Za každú ranu mimo terča nasleduje časová penalizácia.

Slovenským priekopníkom v severských disciplínach bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš z Dolného Kubína. Prvej medaile sme sa dočkali v japonskom Nagane a bola z biatlonu. Na 7,5 km trati vybojovali striebro zrakovo znevýhodnený Miroslav Jambor I. s navádzačom Mariánom Večerekom.

Levoča Nordic Centrum: Inkluzívny areál pre všetkých lyžiarov

Levoča Nordic Centrum je jediný areál na bežecké lyžovanie v rámci Slovenska, kde vedľa seba športujú zdraví aj zdravotne postihnutí ľudia. Areál pôvodne vznikol už v 60. rokoch 20. storočia pod názvom Krúžok podľa najvyššieho vrchu Levočských planín. Koncom 80. rokov 20. storočia pri stredisku vznikol lyžiarsky klub pre nevidiacich a slabozrakých športovcov, ktorý sa staral aj o úpravu bežkárskych tratí na Krúžku. Ten dokonca 15-krát zorganizoval majstrovstvá Slovenska a Československa v behu na lyžiach pre zrakovo postihnutých.

Na základoch pôvodného združenia pre nevidiacich a slabozrakých športovcov založili nový klub Cross Country Levoča, ktorý mal na starosti nielen rozvoj zrakovo postihnutých lyžiarov, ale aj zdravých športovcov - mládeže. Slovenská lyžiarska asociácia im ponúkla organizáciu pretekov Slovenského pohára v behu na lyžiach, ktorú úspešne zvládli, potom dostali ďalšie preteky a pokračujú v tom až doteraz.

Rozvoj areálu a plány do budúcnosti

Až v roku 2012 vzniklo občianske združenie Levoča Nordic Centrum s cieľom úpravy a správy lyžiarskych a bežeckých tratí v Levočských vrchoch a bežkárskeho areálu. Areál využívajú miestne základné školy pre zdravé aj zrakovo postihnuté deti a tiež športové kluby na tréningovú a športovú činnosť. Okrem toho tam chodí aj množstvo bežných turistov.

Keď sú dobré snehové podmienky, tak priemerná sezónna návštevnosť je 25.000 ľudí. Cez víkend je najväčší nápor, príde aj okolo 1000 turistov. Medzi návštevníkmi je areál populárny od Humenného až po Liptovský Mikuláš. Dokonca majú nadšencov, ktorí prídu každý rok až z Mukačeva.

Financovanie a prevádzku tohto areálu zabezpečujú Prešovský samosprávny kraj, Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a mesto Levoča. V stredisku upravujú trate rôznej náročnosti a dĺžky od 400 metrov do piatich kilometrov s výhľadmi na Spišský hrad a Vysoké Tatry. Majú dva detské okruhy a päť klasických pretekárskych okruhov. Počas tejto sezóny spustili na druhej strane areálu aj sánkarskú dráhu pre deti, o ktorú je naozaj veľký záujem.

Keďže areál spoplatnený nie je, trate na bežecké lyžovanie môžu návštevníci dobrovoľne podporiť ľubovoľnou sumou pri vstupe do areálu, kde sa nachádza pokladnička. Ľudia sú každým rokom disciplinovanejší, vážia si prácu, ktorú pre nich vykonávame, a stále prispievajú viac a viac. Bežkárske trasy nie sú časovo obmedzené, ľudia môžu prísť a odísť kedykoľvek.

V budúcnosti by chceli v stredisku začať s umelým zasnežovaním, ktoré zabezpečí dlhodobú udržateľnosť areálu. Ďalej chcú vybudovať biatlonovú stanicu, aby mohli organizovať preteky Slovenského pohára v biatlone. Dôvodom výstavby je aj to, že v Levoči a v jej blízkom okolí sú tri biatlonové kluby, ktoré nemajú plnohodnotné podmienky na svoju tréningovú činnosť. Takisto sa chcú venovať doplnkovým službám, keďže je stále väčší dopyt po servise lyží a požičovni bežiek.

Organizácie a podpora pre zrakovo postihnutých

Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú zrakovo postihnutým a podpore ich rodín. Mnohé organizujú aj stretnutia rodičov, podujatia pre deti, či požičiavajú stimulačné pomôcky alebo hračky. Medzi najvýznamnejšie patrí Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorá má celoštátnu pôsobnosť a pobočky vo väčšine okresov. Jej cieľom je združovať ľudí so zrakovým postihnutím, obhajovať ich záujmy a pomáhať so začlenením do bežného života. Ak potrebujete pomoc alebo informácie, kontaktujte krajské stredisko ÚNSS podľa vášho bydliska. Naši poradcovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie vám radi pomôžu.

ÚNSS poskytuje sociálne služby všetkým klientom bezplatne. Služby poskytujeme prevažne individuálnou formou ambulantne na pracoviskách ÚNSS, alebo v domácom prostredí klienta. Jedinou podmienkou je diagnostikované zrakové postihnutie. Na osobnom stretnutí s pracovníkom krajského strediska sa zisťujú základné informácie o klientovi so zrakovým postihnutím a o jeho probléme. Počas poradenského rozhovoru sa klientovi vystaví Evidenčný list zabezpečujúci ochranu osobných údajov, čím je zároveň zaradený do systému poskytovania sociálnych služieb.

Centrum technických a informačných služieb - CETIS je špecializované pracovisko ÚNSS, ktorého poslaním je technická podpora vzdelávania, zamestnávania a nezávislého života zrakovo postihnutých ľudí najmä pomocou sprístupňovania informácií a informačných a komunikačných technológií a rozvoja schopností nevidiacich a slabozrakých ľudí potrebných na ich využívanie.

tags: #lyzovanie #zrakovo #postihnutych #ludi