Na Slovensku existuje viacero organizácií, ktoré sa venujú podpore a zlepšovaniu života osôb so sluchovým postihnutím. Jednou z najvýznamnejších je Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS), ktorá je členom Svetovej federácie Nepočujúcich (WFD) a Európskej únie nepočujúcich (EUD). ANEPS je registrovaná na Ministerstve vnútra SR pod č. spisu : VVS/1-900/90-28994 zo dňa 20.10.2006.
Poslanie a ciele ANEPS
Hlavným poslaním ANEPS je vytvárať špecifické podmienky pre rozvoj a uspokojovanie potrieb a záujmov členov, snažiť sa vytvárať podmienky na sociálnu inklúziu nepočujúcich a nedoslýchavých občanov. Asociácia sa taktiež zúčastňuje medzinárodných aktivít, rozvíja a zachováva členstvo v Európskej federácii nepočujúcich (EUD) a Svetovej federácii nepočujúcich (WFD).
Prioritou ANEPS je podieľanie sa samotných osôb s postihnutím sluchu na skvalitňovaní ich života, realizácia ich myšlienok a nápadov, poskytovať priestor pre ich uplatnenie sa v činnosti v prospech komunity nepočujúcich a pre trvalé zlepšovanie ich podmienok pre život.
Jedným z ďalších dôležitých cieľov ANEPS je spájanie tých, ktorí v pomoci osobám s postihnutím sluchu vidia zmysel a poslanie. Taktiež spolupracuje s organizáciami rovnakého alebo podobného zamerania, ktorej výsledkom je zmierňovanie následkov, ktoré postihnutie sluchu prináša.
Štruktúra a medzinárodná reprezentácia
ANEPS tvoria jednotlivé Centrá nepočujúcich, nachádzajúce sa v konkrétnych mestách po Slovensku, ktoré vykonávajú svoju činnosť. Majú svojho predsedu, ktorý priamo komunikuje s vedením ANEPS (prezídiom) na čele s prezidentkou ANEPS.
V medzinárodných organizáciách oficiálne zastupujeme a reprezentujeme Slovenskú republiku ako najväčšie združenie osôb so sluchovým postihnutím v SR. Naši poprední nepočujúci funkcionári sa aktívne zapájajú do činností významných medzinárodných organizácií a sú v elektronickom kontakte cez komunikačné prostriedky.
Hlavným cieľom je zabezpečenie informovanosti našich členov na celom Slovensku o dianí a trendoch na medzinárodnej úrovni. Našou snahou je takto získané skúsenosti aplikovať aj v našej organizácii. Zároveň na najvyššej európskej a svetovej úrovni informujeme o Slovensku a starostlivosti nášho štátu o občanov so sluchovým postihnutím. Aby sa mohla Asociácia nepočujúcich Slovenska aktívne zúčastňovať na skupinovej práci v medzinárodných organizáciách, je potrebné hradiť stanovené ročné členské príspevky.
Riaditeľka Krajského centra nepočujúcich ANEPS Žilina
Prezidentka Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) vyštudovala verejnú správu na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy a sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Absolvovala i opatrovateľský kurz a má certifikát na tlmočenie do posunkovej reči. Pracuje ako riaditeľka Krajského centra nepočujúcich ANEPS Žilina.
Komunikácia a informovanosť sluchovo postihnutých
Každé opatrenie pre akúkoľvek zraniteľnú skupinu je potrebné. Treba si však uvedomiť, že u sluchovo postihnutých je to naozaj veľmi individuálne. Máme rôzne poruchy sluchu, rôznu slovnú zásobu či schopnosť porozumieť. Napríklad, jeden nepočujúci neovláda posunkovú reč, ale potrebuje simultánny prepis, respektíve titulky. Druhý ovláda posunkovú reč a má slušnú slovnú zásobu, takže komunikácia prostredníctvom posunkov preňho nie je problém. Tretí má takú malú slovnú zásobu, že akákoľvek ťažká téma je preňho veľmi zložitá. Sú tiež prípady, že nepočujúci pre pochopenie potrebuje aj posunky, aj písaný text.
Opatrenia preto treba nastavovať tak, aby neboli diskriminované tie sluchovo postihnuté osoby, ktoré potrebujú inú formu sprostredkovania informácií. V súčasnosti sa tak v priamom prenose prekladajú správy vo verejnoprávnej televízii na Trojke, na Dvojke sú len krátke večerné správy pre nepočujúcich, ale vysielajú sa aj na TA3. Je veľkým prínosom, že konečne i nepočujúci majú správy v normálnom čase a nemusia na ne čakať do nočných alebo skorých ranných hodín, ako to bolo v minulosti. To všetko je výborná pomoc, ktorú oceňujeme všetci, čo rozumieme posunkom. Dôležité je tiež zabezpečenie správ a iného televízneho vysielania titulkami.
Nedostatok tlmočníkov posunkovej reči
Slovenský zväz nepočujúcich tvrdí, že je u nás veľký nedostatok tlmočníkov do posunkovej reči. Nepočujúcich, ktorí ten jazyk dobre ovládajú, je vraj asi 5 000, no k dispozícii majú iba 25 tlmočníkov, z toho takmer polovica pôsobí v Trnave. Asociácia nepočujúcich Slovenska s týmto údajom nesúhlasí. Na Slovensku totiž neexistuje žiadna oficiálna štatistika počtu ľudí so zdravotným postihnutím - ani celkovo, ani v členení podľa jednotlivých druhov zdravotného postihnutia. Oficiálna štatistika však nie je, evidencia žiadna a združovanie sa v organizáciách je dobrovoľné. ANEPS je najväčšia organizácia nepočujúcich na Slovensku a má menej ako 500 prevažne starších členov, ktorí z roka na rok ubúdajú.
Aj keď súhlasíme, že tlmočníkov je málo, počet 25 a polovica z toho v Trnavskom kraji nie je presný. Máme dobrovoľníkov aj ľudí, ktorí dodnes tlmočia v rámci osobnej asistencie, na základe certifikátu vydaného Asociáciou tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska. Po ukončení akreditácie u nás vznikol "hluchý priestor“, keďže už nikto certifikáty nevydával. Počet tých tlmočníkov by mohli mať na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, prostredníctvom ktorých vykonávajú činnosť na celom Slovensku.
U nás ide tlmočnícka služba viac do popredia cez neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, a potom máme súdnych tlmočníkov, ktorí sú zapísaní v zozname na ministerstve spravodlivosti. Tých je menej ako desať. Tých je najviac v Bratislavskom kraji. Všetci majú iné zamestnanie a popri tom tlmočia. Tlmočníkov v RTVS je päť.
Na Slovensku máme výborných tlmočníkov, ktorí tu pôsobia dlhé roky. Avšak, tá profesia nie je až taká lákavá, hlavne pre nedostatočné finančné ohodnotenie a často sa vykonáva vo flexibilnom pracovnom čase, aj cez víkendy a sviatky. Tlmočnícku službu v rámci krajov financujú vyššie územné celky, z ktorých každý poskytuje iný príspevok.
Nepočujúci ich potrebujú denne - na úrade, u lekára, v škole (ak navštevujú bežnú strednú alebo vysokú školu), na rodičovskom združení a podobne. V prvom rade si vyberajú osoby, na ktoré sú zvyknutí, rozumejú im a hlavne im dôverujú. Je nedostatok tlmočníkov pri riešení bežných situácií, ale aj súdnych tlmočníkov.
Ako argument, že je u nás málo tlmočníkov, sa uvádza Nórsko. Každý štát ma inú ekonomickú situáciu a možnosti. Nemôžeme porovnávať, ako je to inde. Môžeme sa len snažiť, aby sme dosiahli lepšie platové podmienky pre tlmočníkov na Slovensku a rovnaké na celom území. Je veľa dobrovoľných tlmočníkov, ktorí vykonávajú inú prácu, lebo z tlmočenia by rodinu neuživili. Riešenie vidíme v určení hodinovej odmeny pre tlmočníka priamo v zákone. Už dlhšie sa snažíme o presadenie lepších podmienok pre tlmočníkov, a tým pádom aj pre nepočujúcich. Je zaujímavé, že na nedostatok tlmočníkov do posunkovej reči sa sťažujú aj v iných štátoch.
Dôležitosť posunkovej reči pre inkluzívnu budúcnosť | Nora E | TEDxYouth@BritishSchoolVilareal
Prehľad tlmočníckych služieb na Slovensku
| Typ tlmočníka | Charakteristika | Financovanie | Dostupnosť |
|---|---|---|---|
| Certifikovaní tlmočníci | Tlmočia v rámci osobnej asistencie na základe certifikátov. | Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. | Nedostatok certifikácií po ukončení akreditácie. |
| Súdni tlmočníci | Zapísaní v zozname na Ministerstve spravodlivosti. | Štát (nedostatočne). | Menej ako desať, väčšinou v Bratislavskom kraji, majú aj iné zamestnanie. |
| Televízni tlmočníci (RTVS) | Prekladajú správy a relácie. | Štát. | Päť tlmočníkov. |
| Dobrovoľní tlmočníci | Vykonávajú inú prácu, tlmočenie je doplnok. | Nulové alebo nedostatočné ohodnotenie. | Veľa, ale nedokážu sa uživiť len tlmočením. |
Riešenia nedostatku tlmočníkov
Rodina môže byť jedno z riešení. V rodinách nepočujúcich žije čoraz viac počujúcich detí. Treba ich v tom remesle len podporovať. V uvedených štátoch sú tlmočníci inak oceňovaní, preto o prácu majú záujem. Kým sa toto na Slovensku nezmení, tlmočníkov asi viac nebude. Vedeli ste, že za istých podmienok môžu tlmočiť aj sluchovo postihnutí? Tí nepočujúci, ktorí majú dobrú slovnú zásobu a vedia odčítavať z pier, môžu tlmočiť pre tých slabších, ktorí nevedia čítať s porozumením.
Posunkový jazyk a jeho obľuba
Kto sa posunkovú reč naučí a vžije sa do sveta nepočujúcich, urobí všetko pre to, aby ho komunita prijala. Nie každý nepočujúci chce komunikovať len posunkovou rečou. Ak napríklad niekto žije v obci, kde je sám nepočujúci a chce mať priateľov, tak sa snaží prispôsobiť počujúcej väčšine.
Každá krajina má vlastný posunkový jazyk - dokopy ich je vyše tristo. Samozrejme, nepočujúci sú vďaka sociálnym sieťam vo veľmi úzkom kontakte. Stretávajú sa, a keď napríklad ideme do iného štátu a vidíme tam posunkovať, hneď sa aj prihovoríme a nadviažeme bežnú komunikáciu. Ak ste v kontakte s nepočujúcim v inom štáte, veľmi rýchlo sa prispôsobíte a dokážete sa možno rýchlejšie dorozumieť ako počujúci. Existuje tiež prirodzený posunkový jazyk, ktorým sa nepočujúci vo svete bežne dorozumejú. Každá krajina má svoj posunkový jazyk, ktorý sa viaže na úradný jazyk. Na Slovensku je slovenský posunkový jazyk, ten sa riadi gramatikou slovenského jazyka.
Prirodzený vs. formálny posunkový jazyk
Využívajú sa rôzne formy posunkovej komunikácie - posunkovaná slovenčina, prstová abeceda, posunky - špecifické, domáce, detské, menné, umelecké. Prirodzený posunkový jazyk si vytvorila komunita nepočujúcich. Dorozumievajú sa ním medzi sebou v bežnej komunikácii a nemá doslovný preklad, ide o neformálne situácie. Tento jazyk používajú nepočujúci v krátkych správach RTVS.
Slováci bez problémov rozumejú češtine, no čo-to pochopia aj z iných slovanských jazykov. Áno, veľa nepočujúcich u nás si osvojuje posunky zo zahraničia, napríklad označenia krajín čerpáme z daných štátov. Pri vzniku nového posunku čerpáme zo zahraničia, ak tam taký posunok už existuje, napríklad rôzne technické pojmy, internet, cudzie slová, softvér a podobne.
Kedysi sa posunky odovzdávali z generácie na generáciu. Existuje medzinárodný posunkový jazyk, ktorí bežní nepočujúci nepoužívajú. Využíva sa na odborných fórach alebo konferenciách. Ťažko povedať, koľko ľudí ho ovláda. Každý z nás má inú schopnosť učenia jazykov. Niekto sa učí rýchlo, inému to trvá dlhšie a niekomu to nejde vôbec. Dôležitý je kontakt s nepočujúcimi - či už s nimi vyrastať, alebo sa s nimi pravidelne stretávať. To je základ.
Mimika je pri posunkovaní veľmi dôležitá, pretože vyjadruje pocity a pomáha pri tlmočení. Nepočujúci sa pri sledovaní posunkov nepozerá len na ruky, ale aj na tvár, kde sleduje artikuláciu pier.
Individuálne skúsenosti so sluchovým postihnutím
Nepočujúci vedia rozprávať - ibaže každý inak. Preto sa dnes už nepoužíva pojem hluchonemý, ale nepočujúci. Ak sa s dieťaťom pracuje odmalička a trénuje sa - logopédia, škola, tréning, čítanie, rozvoj reči. V minulosti sa nepočujúci učili v týždňových internátnych školách, integrované vzdelávanie ešte neexistovalo, iba vo výnimočných prípadoch. V dnešnej dobe majú rodičia právo vybrať si formu vzdelávania nepočujúceho dieťaťa. Žiaľ, nie vždy sa rozhodnú v jeho prospech. Mnohí nepočujúci priatelia, ktorí navštevovali špeciálne školy a počujú lepšie ako cez aparát, sú na tom horšie. Nevedia komunikovať a majú menšiu slovnú zásobu.
Nie v každom prípade je hluchota dedičná. Nepočujúcim párom sa väčšinou rodia počujúce deti. Moderná technika napreduje. Nepočujúcim pomáhajú kochleárne implantáty, načúvacie prístroje či mobilné aplikácie, ktoré hovorenú reč upravujú do písomnej podoby. Myslíme si, že vždy budú nepočujúci, ktorí budú v určitých situáciách potrebovať tlmočníka.
Bežní ľudia majú predstavu, že nepočujúci dokážu dobre odčítavať z pier. Nie každý vie a môže odčítavať. Záleží to veľmi aj na druhej osobe. Je problematické odzerať, ak má muž fúzy cez pery, žena má krikľavý rúž, ak má niekto krivé zuby alebo mu chýbajú, rýchlo rozpráva a dobre neartikuluje, v pozadí je svetlo a podobne. Odzeranie ovplyvňujú aj rušivé predmety naokolo. Pre ľudí, ktorí odzerajú a nevedia posunkovať, legislatíva umožňuje takzvané artikulačné tlmočenie.
Zlepšenie situácie za posledné roky
Za posledných 20 rokov sa situácia určite posunula k lepšiemu. Ohrozené sú hlavne centrá, kde sa žiadna sociálna služba neposkytuje a nepočujúci sa veľmi radi stretávajú v komunite. Zmenilo sa najmä financovanie tlmočníckej služby a tiež poradenstvo. Máme kompenzácie sluchového postihnutia, bezplatné tlmočenie a asistenciu, tlmočníkov platí štát - aj keď nedostatočne. Máme vzdelávanie - integrované i špeciálne, možnosť študovať spolu s počujúcimi na vysokých školách. Máme tlmočené správy aj iné relácie, filmy s titulkami. Určite sú však aj rezervy. Vzťahy sa zlepšia len vtedy, ak nebudeme robiť žiadne rozdiely medzi ľuďmi. My nepočujúci nechceme byť na príťaž štátu, len chceme plnohodnotne žiť.
tags: #liga #sluchovo #postihnutych