Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska. Predmetom špeciálnej pedagogiky je štúdium a aplikácia pedagogických prístupov pre osoby so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Sluchové postihnutie - základná charakteristika
Sluchové postihnutie je charakteristické zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, znížením ostrosti sluchu a obmedzením príjmu akustických informácií. Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Počujúci človek si často neuvedomuje nepriaznivé následky absencie alebo čiastočného narušenia sluchu na vzťah s prostredím. Pre počujúceho je samozrejmé zachytávať zvuky - či už doma, v práci, v prírode alebo inde, sluchom vníma aj reč ostatných ľudí. U sluchovo postihnutého človeka je to však ináč. Obvykle platí, že čím ťažšia je sluchová porucha, o to väčšie sú obmedzenia postihnutého človeka v medziosobnostných kontaktoch a spravidla býva narušená aj jeho komunikácia.
Sluchové postihnutia v detskom a mládeneckom veku
Sluchové postihnutie má odlišné následky, ak vznikne v detskom veku (vrodená hluchota - nedoslýchavosť) alebo v dospelosti. Vek, v ktorom narušenie nastalo, je zvlášť dôležitý, pretože významnou mierou ovplyvňuje vývin osobnosti jedinca. Čím v rannejšom veku porucha vzniká, tým horšie sú jej následky a vplyvy na normálny psychický vývin. Ak narušenie sluchu nastane pred vývinom slovnej zásoby, veľmi negatívne vplýva na vývin dieťaťa, lebo kojenec nemá vyvinuté regulačné mechanizmy, ktorými by mohol eliminovať rušivé javy vo svojich sociálnych vzťahoch a takto sa brániť následkom sluchového postihnutia. Nepočujúce deti nepočujúcich rodičov majú dobré postavenie v rodine, lebo ich komunikačné zručnosti sa vyvíjajú od začiatku bez problémov.
Ak narušenie sluchu vzniká u dieťaťa po získaní základov slovnej zásoby (v 3. až 4. roku života) alebo v ďalších rokoch, následky sú miernejšie, lebo kognitívne funkcie a rečové kompetencie sú u neho už rozvinuté. Problémy predsa len môžu vzniknúť zmenami vo vzťahoch postihnutého, lebo jeho komunikačné možnosti sú obmedzené, čo mu často spôsobuje psychickú záťaž.
Následky narušenia sluchu sú ovplyvnené podmienkami sociálneho prostredia, predovšetkým blízkymi osobami z rodiny postihnutého, ale aj všetkými inštitúciami, ktoré dobre pôsobia na starostlivosť, stimuláciu alebo podporu sluchovo postihnutých. Napríklad pedoaudiologická poradňa môže poskytovať cenné rady rodičom sluchovo postihnutého kojenca. Anomáliam v psychickom vývine sa môžeme vyhnúť, ak je v rannom veku začatá špeciálnopedagogická a terapeutická starostlivosť, ktorá je neskôr rozvíjaná.
Typy a stupne sluchových porúch
Leonhardt (2001) vo svojej publikácii „Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých“ rozlišuje nasledovné typy sluchových postihnutí:
- Prevodová nedoslýchavosť
- Percepčná nedoslýchavosť (senzorická)
- Kombinovaná prevodovo - percepčná nedoslýchavosť
- Hluchota
Typy sluchových porúch možno lokalizovať v sluchovom orgáne.
Prevodová nedoslýchavosť
Prevodová nedoslýchavosť sa môže vyskytnúť vo zvukovode, na bubienku alebo v strednom uchu. Častou príčinou týchto porúch sú zápaly stredného ucha alebo infekčné choroby stredného ucha. Skoro vo všetkých prípadoch možno prevodovú nedoslýchavosť lekárskou starostlivosťou zlepšiť tak, že postihnutá osoba môže svoje počutie dostatočne využiť v sociálnom prostredí.
Percepčná (senzorická) nedoslýchavosť
Percepčnú (senzorickú) nedoslýchavosť spôsobujú patologické zmeny v Cortiho ústroji alebo retrokocheárne zmeny v nervovej dráhe. Jednoduché, lineárne zosilnenie intenzity zvuku, napríklad hlasnejším prehovorom, nezlepší počutie u percepčne nedoslýchavého človeka. Účinným pomocným prostriedkom sa môže stať slúchadlo, ale reálne predpoklady pre zlepšenie predpokladá nastavenie slúchadiel špecialistom - akustikom a tiež sluchová výchova, respektíve sluchové tréningy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám postihnutého.
Kombinovaná prevodovo - percepčná nedoslýchavosť
Pri kombinovanej prevodovo - percepčnej nedoslýchavosti je vzdušné vedenie zvukov viac narušené ako kostné vedenie. Dominuje narušenie percepcie zvukov, čo je príčinou poruchy sluchového vnímania.
Hluchota
Hluchota nie je osobitnou kategóriou sluchových porúch. Jej podstata je v poškodení sluchovej percepcie vysokého stupňa. Absolútna hluchota sa vyskytuje len zriedkavo a jej príčinou je funkčné vyradenie sluchového nervu alebo sluchového centra. Podľa Leonhardta (2001) „Približne 98% nepočujúcich má zvyšky sluchu.“
tags: #leonhardt #zaklad #pedagogiky #sluchovo #postihnutych