V súčasnosti, vďaka elektronizácii zdravotníctva, prešla aj oblasť potvrdzovania práceneschopnosti výraznou zmenou. Elektronická práceneschopnosť (ePN) nahradila pôvodné päťdielne papierové tlačivo, čo prinieslo zjednodušenie pre pacientov, lekárov aj zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kto môže na Slovensku vystaviť PN, ako funguje ePN systém, aké sú práva a povinnosti pacienta počas práceneschopnosti, a ďalšie dôležité informácie.
Elektronická Práceneschopnosť (ePN) - Zjednodušenie Pre Všetkých
Od 1.1.2024 je účinných niekoľko pozitívnych noviniek vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN). PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Elektronická PN predstavuje významný krok vpred v digitalizácii zdravotníctva. Namiesto papierového tlačiva stačí lekárovi niekoľko klikov v počítači. Ak ochoriete, lekár vám vystaví elektronickú maródku. Z ordinácie tak idete priamo domov, liečiť sa. Potvrdenia už nemusíte nosiť ani zamestnávateľovi, ani do Sociálnej poisťovne. Informáciu o vašej práceneschopnosti lekár odošle do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS). Ďalšou výhodou je, že už nemusíte žiadať v Sociálnej poisťovni o nemocenskú dávku. Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného) bez zásahu zamestnanca Sociálnej poisťovne zabezpečujúceho evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kto Môže Vystaviť ePN?
Práceneschopnosť (PN) vypisuje na žiadosť pacienta príslušný praktický lekár, s ktorým má poistenec - pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podmienka uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta so všeobecným lekárom musí byť vždy splnená. Iba v prípade neodkladného prijatia do nemocnice vystavuje PN príslušná nemocnica. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
Rozšírený okruh lekárov, ktorí môžu vystaviť ePN:
Všeobecný lekár: Ak máte chrípku, ležíte doma s horúčkou a nevládzete ísť do práce, obrátite sa na svojho všeobecného lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Ak po vyšetrení rozhodne o vystavení ePN, urobí tak.
Gynekológ: Môže vystaviť ePN.
Ambulantný lekár - špecialista (vrátane zubného lekára): Vašu ePN, keď Váš aktuálny zdravotný stav vyhodnotí a uzná Vás za neschopného práce, vystaví po vyšetrení Váš pneumológ, ak napríklad chodíte na pravidelné kontroly k pneumológovi a Váš stav sa zhoršil. Rovnako, ak sa liečite na srdce u internistu a necítite sa dobre, internista rozhodne o indikácii ePN, pokiaľ zhoršenie zdravotného stavu bráni pacientovi pracovať. V takomto prípade ePN vystaví internista. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
Lekár v nemocnici: Ak vás hospitalizovali pre žlčníkový záchvat a vyoperovali vám žlčníkové kamene, nemocnica vám vystaví ePN.
Lekár na pohotovosti (v prípade neodkladných stavov): Ak ste si zlomili ruku, na urgente vás vyšetril chirurg, naložili vám sadru a vystavili ePN. ePN, ktorú vystaví urgentný príjem, je automaticky vložený v systéme, ambulanciu všeobecného lekára nemusíte navštíviť. Lekár urgentného príjmu je povinný vložiť do systému ezdravie aj nález súvisiaci s úrazom pacienta. Na urgentnom príjme nemocnice alebo v ambulantnej pohotovostnej službe sa vystavenie ePN týka úrazov a vážnych výlučne NEODKLADNÝCH zmien zdravotného stavu, napr. zlomeniny, iné úrazy a podobne - tieto pracoviská nie sú miestami vystavenia ePN pre iné ochorenia, ktorých riešenie znesie odklad do ďalšieho pracovného dňa! Ak vás zajtra budú operovať na pruh na pracovisku jednodňovej chirurgie, po príchode na pracovisko jednodňovej chirurgie požiadajte personál o vystavenie ePN.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
Ako Funguje Systém ePN?
Návšteva lekára a posúdenie
Ak sa necítite dobre a myslíte si, že ste práceneschopný, navštívte svojho lekára (všeobecného, špecialistu alebo na pohotovosti). Lekár vás vyšetrí a posúdi váš zdravotný stav. Ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia DPN.
Vystavenie ePN
Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky, papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Oprávnený lekár vystavením ePN automaticky uznáva pacienta za dočasne práceneschopného zo všetkých poistných vzťahov (zárobkových činností). Lekár vyznačí poistný vzťah vo vzťahu, ku ktorému pacient môže vykonávať naďalej zárobkovú činnosť aj počas PN. To znamená, že pokiaľ pacient nemôže vykonávať žiadnu činnosť, lekár nič nevyznačuje. Dôvod úrazu zavineného inou osobou sa však na ePN vyznačiť nedá, nakoľko Sociálna poisťovňa tento údaj dokáže získať z vlastnej činnosti a nepotrebuje ho od ošetrujúceho lekára. PN sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Prehľad procesu ePN
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výnimka: Papierové tlačivo
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a kópiu nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni, ani zamestnávateľovi. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Práva a Povinnosti Pacienta Počas PN
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Oznámenie čísla účtu: Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN ste povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiadate zaslať dávku v hotovosti. Tento účet alebo adresa sa bude používať na výplatu nemocenského a úrazového príplatku pri ePN, kým neoznámite zmenu. Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec. SZČO a dobrovoľne poistení by si pri prvej ePN mali nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom ich Elektronického účtu poistenca.
Hlásenie úrazu: Ak vaša ePN vznikla z dôvodu úrazu (pracovného aj nepracovného) a žiadate o dávku, máte povinnosť čo najskôr vyplniť a poslať tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského. Toto tlačivo je dostupné aj v Elektronickom účte poistenca. Samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak DPN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Dodržiavanie liečebného režimu: Počas trvania práceneschopnosti ste povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese, ktorú ste nahlásili. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Informovanie o zmene adresy: V prípade zmeny adresy počas PN ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Povinnosti voči Zamestnávateľovi
Informovanie o PN: Bezodkladne informujte svojho zamestnávateľa o vzniku PN a predpokladanej dĺžke trvania. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o vašej ePN zamestnávateľovi cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup.
Elektronický Účet Poistenca (EÚP)
Elektronický účet poistenca (EÚP) je online platforma, kde máte prístup k informáciám o vašej práceneschopnosti, nemocenských dávkach a iných relevantných údajoch.
Ako si Aktivovať Prístup do EÚP:
Osobne v pobočke Sociálnej poisťovne: Navštívte pobočku Sociálnej poisťovne a podpíšte Dohodu o používaní elektronických služieb.
Čo Nájdete v EÚP:
- Údaje o vašej ePN (dátum vzniku, predpokladaný koniec, diagnóza)
- Stav spracovania žiadosti o nemocenské dávky
- Výplatné termíny nemocenských dávok
- Možnosť nahlásiť zmenu čísla účtu alebo adresy pre výplatu dávok
- Možnosť vyplniť a odoslať tlačivo Hlásenie úrazu
Nemocenské Dávky Počas ePN
Nárok na Nemocenské
Konanie o týchto dávkach sa začne iba v prípade, ak ste poistencom Sociálnej poisťovne, t. j. ak ste v deň vzniku dočasnej práceneschopnosti (DPN) boli sociálne poistený alebo vám plynula ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia.
Nárok na nemocenské vzniká v závislosti od vášho poistenia:
Zamestnanec: Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Konanie o nemocenskom u zamestnanca sa začína spravidla až od pätnásteho dňa od vzniku DPN. Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
SZČO a dobrovoľne poistená osoba: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. V zásade je postup rovnaký ako pri zamestnancoch s tým rozdielom, že dávku nemocenské vám Sociálna poisťovňa začne vyplácať už od prvého dňa práceneschopnosti. Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemáte, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Výmena elektronických dokumentov sa medzi inštitúciami uskutoční elektronicky. V prípade, ak ePN trvá viac ako 52 týždňov, oznamuje vznik a zánik Sociálna poisťovňa SZČO. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote: Je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Výška Nemocenského
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Prehľad výšky nemocenského
| Kategória poistenca | Obdobie PN | Výška dávky | Zodpovedný subjekt |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | Prvé 3 dni PN | 25 % z vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) |
| Zamestnanec | 4. až 14. deň PN | 55 % z vymeriavacieho základu | Zamestnávateľ (náhrada príjmu) |
| Zamestnanec | Od 15. dňa PN | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa (nemocenské) |
| SZČO a dobrovoľne poistená osoba | Prvé 3 dni PN | 25 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa (nemocenské) |
| SZČO a dobrovoľne poistená osoba | Od 4. dňa PN | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa (nemocenské) |
| Osoba v ochrannej lehote | Prvé 3 dni PN | 25 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa (nemocenské) |
| Osoba v ochrannej lehote | Od 4. dňa PN | 55 % z vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa (nemocenské) |
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Výplatné Termíny
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Dôležité Aspekty Liečebného Režimu
Zdržiavanie sa na adrese
Počas PN ste povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmenu adresy je potrebné nahlásiť Sociálnej poisťovni. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Vychádzky
Ak to váš zdravotný stav umožňuje, lekár vám môže povoliť vychádzky. Čas a rozsah vychádzok určí lekár a zaznamená ich do ePN. Dodržiavanie času vychádzok je dôležité, pretože Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Užívanie liekov a dodržiavanie pokynov lekára
Dôsledne užívajte predpísané lieky a dodržiavajte všetky pokyny lekára týkajúce sa liečby a životosprávy.
Vyhýbanie sa činnostiam, ktoré zhoršujú zdravotný stav
Vyhýbajte sa ťažkej fyzickej práci, stresu a iným činnostiam, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť vaše uzdravenie.
Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek počas trvania PN, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás kontrolór nezastihne doma, zanechá vám v schránke oznámenie. V takom prípade by ste sa mali najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne a vysvetliť dôvod svojej neprítomnosti. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura v prípade porušenia povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) alebo ak napriek upozorneniu neodstráni prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
Ukončenie ePN
O ukončení vašej dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje lekár. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Ak sa váš zdravotný stav zlepšil a ste schopný opäť pracovať, lekár ukončí vašu ePN. Elektronický záznam o ukončení ePN vytvorí váš ošetrujúci lekár. Vy nemáte s ukončením ePN žiadne starosti a povinnosti. PN môže ukončiť lekár, ktorý vám ju vystavil a aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN. V prípade, ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN, je možné vytvoriť ďalšiu ePN, tzv. pokračujúcu, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej. Ak bola ePN ukončená omylom neskorším dňom ako je správny dátum, resp. v prípade technických problémov so zápisom ePN alebo jej storna do eZdravia je vždy potrebné najprv kontaktovať svojho dodávateľa ambulantného IS.
Zmeny v Posudzovaní PN od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 dôjde k rozšíreniu právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP) pri posudzovaní pracovnej neschopnosti (PN). Podľa novej právnej úpravy bude ošetrujúci lekár potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.