Opatrovníctvo na Slovensku: Kto môže byť opatrovník a aké sú podmienky?

Článok sa zaoberá problematikou opatrovníctva v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na to, kto môže byť ustanovený za opatrovníka a aké sú s tým spojené práva a povinnosti. Približuje aj inštitút dôverníka v sociálnych službách a kolízneho opatrovníka.

Opatrovníctvo podľa Občianskeho zákonníka

Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, súdom ustanovený opatrovník.

Z uvedeného vyplýva, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného.

Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.

Kritériá pre výber opatrovníka

Pri výbere opatrovníka súd prihliada na to, aby bol opatrovník osobou, ktorá je schopná a ochotná chrániť záujmy opatrovanca a spravovať jeho majetok. Zároveň by mal byť opatrovník osobou, ktorá má k opatrovancovi blízky vzťah a je mu oporou.

Zákon nestanovuje presné poradie, kto má prednosť v opatrovníckom konaní. Súd však pri rozhodovaní zohľadňuje predovšetkým záujem opatrovanca. To znamená, že súd skúma, ktorá z osôb je lepšie schopná zabezpečiť opatrovancovi kvalitnú starostlivosť, rešpektovať jeho vôľu (ak je to možné) a chrániť jeho záujmy. Dôležitú úlohu zohráva aj vzťah medzi opatrovancom a potenciálnym opatrovníkom.

Napríklad, ak mal opatrovanec bližší vzťah s manželkou, je pravdepodobné, že súd uprednostní ju. Na druhej strane, ak má matka lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, súd môže ustanoviť za opatrovníka ju. V každom prípade je rozhodnutie súdu individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu.

Možnosť ustanovenia viacerých opatrovníkov

Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viacero osôb. Súd pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú.

Napríklad, tá istá osoba (dcéra) môže byť opatrovníkom svojej sestry a svojho otca.

Proces ustanovenia opatrovníka

Ustanoveniu opatrovníka určitej osobe predchádza osobitné súdne konanie, ktoré sa nazýva konanie o spôsobilosti na právne úkony. Jeho úlohou je zistiť, či je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vôbec potrebné.

Občas úloha opatrovníka pripadne obciam. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.

Inštitút dôverníka v sociálnych službách

Novela zákona o sociálnych službách zaviedla inštitút dôverníka, ktorý má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, najmä v zariadeniach sociálnych služieb. Dôverník je osoba, ktorú si prijímateľ sociálnej služby slobodne vyberie a ktorá ho podporuje, poskytuje mu pomoc a psychickú podporu.

Kto môže byť dôverníkom?

Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si prijímateľ sociálnej služby zvolí. Môže ísť o príbuzného, priateľa, známeho alebo inú osobu, ktorej prijímateľ dôveruje. Na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka, ak má prijímateľ súdom ustanoveného opatrovníka. Dôverník by mal byť osobou, ktorá je schopná a ochotná chrániť záujmy prijímateľa a rešpektovať jeho vôľu.

Práva a povinnosti dôverníka

• byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa prijímateľa sociálnej služby,
• zúčastňovať sa na rozhodovaní o poskytovaní sociálnej služby,
• podávať sťažnosti a podnety v mene prijímateľa sociálnej služby.

Dôverník nemá zákonom stanovené povinnosti okrem povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie dôverníka.

Rozdiel medzi dôverníkom a podpornou osobou

Slovenský inštitút dôverníka vychádza z konceptu podpornej osoby podľa dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit.

Praktické problémy s inštitútom dôverníka

Hoci zavedenie inštitútu dôverníka má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, v praxi sa vyskytujú určité problémy. Poskytovatelia sociálnych služieb nie sú si vždy istí, s kým majú prioritne komunikovať dôležité záležitosti, najmä ak ide o prijímateľa, ktorý je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Niektorí poskytovatelia považujú inštitút dôverníka za zbytočný a neefektívny.

Kolízny opatrovník

V niektorých prípadoch, najmä ak ide o maloleté deti, môže súd ustanoviť kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu za zástupcu v prípade možnej kolízie záujmov dieťaťa a jeho rodičov.

Ustanovenie kolízneho opatrovníka

Maloleté deti, vzhľadom na svoju obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nie sú oprávnené samostatne vystupovať v konaniach pred súdom. Vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka.

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, alebo v špecifických prípadoch kolíznym opatrovníkom.

Zákonným zástupcom maloletého dieťaťa sú spravidla jeho rodičia. Podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine, právo zastupovať maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, ktoré patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko druhého rodiča.

Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti. Týka sa to predovšetkým právnych úkonov, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. V takýchto prípadoch, keď existuje rozpor záujmov, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Kto môže byť ustanovený za kolízneho opatrovníka?

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa. Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa.

Úloha a práva kolízneho opatrovníka

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu.

Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené. Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci.

Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.

Zánik funkcie kolízneho opatrovníka

Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Kolízny opatrovník v konaní o rozvod

V konaní o rozvod manželstva súd ustanovuje kolízneho opatrovníka deťom z dôvodu, že nastáva kolízia záujmov medzi dieťaťom a rodičmi. Zákonné zastupovanie maloletých detí rodičmi v konaní o rozvod neprichádza do úvahy, lebo by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi. Kolízny opatrovník je ustanovený súdom iba na obdobie konania na súde o rozvod manželstva. Jeho úlohou je zastupovanie záujmov dieťaťa, aby sa rodičia nedohodli na niečom, čo nie je v záujme dieťaťa.

Dôležitosť názoru dieťaťa

V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.

Právne úkony s účasťou maloletých

Maloletí sú spôsobilí len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho úkonu, ktorý nie je primeraný jeho veku, je nutné uplatniť inštitút schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, súd ustanoví osobitného zástupcu, tzv. kolízneho opatrovníka.

Peňažný príspevok na opatrovanie

Peňažný príspevok sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. Príspevok je možné získať aj vtedy, ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima.

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.

tags: #kto #moze #byt #opatrovnik