Slovenský dôchodkový systém čelia výrazným výzvam, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, nízkou pôrodnosťou a klesajúcim počtom pracujúcich. Tieto faktory majú priamy vplyv na finančnú udržateľnosť systému a vyžadujú si riešenia, ktoré môžu zahŕňať aj tzv. „nepopulárne opatrenia“, ako je zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Hlavným problémom je starnutie populácie a rapídny pokles pôrodnosti. Len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred štyrmi rokmi. Pre porovnanie, v 70. rokoch sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým dnes to nie je ani polovica. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medziročný pokles a zároveň najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska.
V kontexte jedného z najvyšších deficitov verejných financií a druhej najrýchlejšie starnúcej populácie v EÚ, je starnutie populácie problémom, ktorý budú musieť politici riešiť. Existuje niekoľko spôsobov riešenia:
- Zníženie dôchodkov alebo zrušenie niektorých z nich.
- Zvýšenie sociálnych odvodov.
- Úspory v iných oblastiach.
- Príliv prisťahovalcov na zvýšenie počtu pracujúcich.
- Zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Starnutie populácie a potreba zvýšiť vek odchodu do dôchodku nie je len problémom Slovenska, ale aj celej Európy.
Ako sa mení dôchodkový vek v Európe?
Najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku. Takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac.
Dánsky model
Napríklad Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Tento model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.
Zástancovia dánskeho prístupu tvrdia, že zvýšenie dôchodkového veku môže priniesť viacero pozitívnych efektov:
- Zníženie celkovej sumy vyplácaných dôchodkov, keďže sa skráti obdobie ich poberania.
- Zvýšenie podielu ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo posilní príjmy z daní a sociálnych odvodov.
- Dlhší pracovný vek poskytne ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia, čo zvýši ich finančnú stabilitu v starobe.
Pasca na dôchodok: 10 krajín, kde už máte dôchodkový fond preč
Dôchodkový vek na Slovensku a v okolitých krajinách
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia, Česi, majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Maďarsko a Poľsko sú na tom tiež podobne ako Slovensko.
Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzsko najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov.
Rozdiely medzi pohlaviami
V takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Rozdiel väčší ako 3 roky majú ešte aj v Rumunsku, Maďarsku či Turecku.
Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.
Prečo je téma dôchodkového veku taká dôležitá?
Budeme sa pravdepodobne dožívať dlhšie, no aj tak vymierame. To je všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to alarmujúce. Kým prirodzený úbytok obyvateľstva trápi celú EÚ, vo väčšine členských štátov populácia rastie vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste so Slovenskom.
Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako ako aj Poľsko a Maďarsko, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov. Pre zaujímavosť, v tejto osmičke je až 7 krajín z bývalého sovietskeho bloku s výnimkou Talianska.
Keďže v iných krajinách klesajúcu pôrodnosť kompenzujú cudzinci, vývoj demografie nie je až tak pesimistický ako u nás.
Priebežné financovanie a jeho výzvy
Náš súčasný dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odovzdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého putujú peniaze terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jedného dôchodcu ešte v roku 2005 pripadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja.
Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susední Česi majú v prepočte na eurá priemerný dôchodok 853 eur.
Výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Aj keď tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, Slováci majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. V tomto ukazovateli sme spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%.
Tabuľka: Miera náhrady priemernej mzdy po odchode do dôchodku
| Krajina | Miera náhrady (%) |
|---|---|
| Slovensko | 77% |
| Maďarsko | Vysoká (spolu so Slovenskom na 5. mieste) |
| Česká republika | 56% |
| Rakúsko | 55% |
Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie a problémy v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.
Výzvy pre budúcnosť
Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. Inými slovami, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.
Druhým problémom sú tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. To znamená, že nielenže sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na druhú stranu, teda budú naopak zo sociálnej poisťovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o pätinu.
Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poisťovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poisťovne zabrzdil, nehovoriac o dani z transakcií a iných antiprorastových opatreniach.
OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohtoročného rastu ekonomiky. Na konci vlaňajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financií je na úrovni 5,3%. Mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej únii. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zníženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje koniec koncov aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedajbože do 70-ky, investujte si aj sami a ak ste ešte tak nespravili, povieme to rečou investičných legiend.