Starnutie populácie na Slovensku prináša so sebou zvýšenú potrebu zabezpečiť dostatok kvalitných zariadení a špecifických služieb pre seniorov. Dopyt po týchto službách už dlhodobo prevyšuje ponuku, pričom audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR odhalil významné systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov v oblasti komunitných služieb pre seniorov. Napriek možnosti získať z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) viac ako 160 miliónov eur v rokoch 2017 - 2021, Slovensko nedokázalo vyčerpať takmer dve tretiny, teda 104 miliónov eur.
„Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ priblížil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nedokázalo poskytnúť jasné vysvetlenie tohto stavu.
Demografický vývoj a deinštitucionalizácia
V roku 2024 žilo na Slovensku vyše milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo predstavuje nárast o viac ako 86-tisíc osôb od roku 2020. Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre politiku deinštitucionalizácie sociálnych služieb, čo znamenalo zavedenie kapacitných obmedzení pre zariadenia (maximálne 40 klientov v jednej budove) a definovanie zariadení rodinného typu (do šesť, resp. 12 miest) v roku 2024.
„Tieto zmeny ale boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení rodinného typu, kde náklady často prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie tak muselo byť zabezpečované z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľa.
Vysoké náklady môžu viesť k nutnosti zvyšovania kapacity alebo cien služieb, čím by sa tieto služby stali dostupné len pre ekonomicky zabezpečenú skupinu občanov.
Nedostatok kvalifikovaného personálu a jeho finančné ohodnotenie
Napriek tomu, že kontrolované zariadenia dokázali zabezpečiť minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Nedostatok pracovnej sily je umocnený nevyužitím potenciálu cudzincov, na čo NKÚ poukázalo už v roku 2025. Zásadný vplyv má aj nedostatočné finančné ohodnotenie, keďže priemerná mzda v roku 2024 sa pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo predstavuje len 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reagovalo zavedením stabilizačného príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý v roku 2025 dosiahol viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov. „Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.
Ošetrovateľská starostlivosť a zmluvy so zdravotnými poisťovňami
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Avšak, z deviatich kontrolovaných subjektov mali zmluvy so zdravotnými poisťovňami uzavreté len dve zariadenia. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov.
Orgány s kontrolnou právomocou a ich úlohy
Starostlivosť o seniorov je dôležitá téma, s ktorou súvisí kontrola kvality a dodržiavania zákonov v zariadeniach. Na Slovensku existuje viacero orgánov, ktoré majú kompetencie v oblasti kontroly domovov seniorov, pričom ich úlohy sa môžu prekrývať. Medzi ne patria:
- Vyšší územný celok (VÚC): Kontroluje plnenie podmienok na zápis zariadenia do registra a dodržiavanie podmienok pri poskytovaní služieb.
- Mesto/Obec: Kontroluje dodržiavanie štandardov a kvalitu služieb v zariadeniach, ktoré zriadila.
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Zriadilo Inšpekciu v sociálnych veciach, ktorá vykonáva správny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Preveruje dodržiavanie hygienických podmienok a ubytovacieho štandardu.
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Kontroluje hygienické podmienky a ubytovací štandard.
- Verejná ochrankyňa práv: Jej úrad vykonáva prieskum a navrhuje opatrenia na zlepšenie situácie.
Inšpekcia v sociálnych veciach
Inšpekcia v sociálnych veciach je samostatný organizačný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy na základe plánu dozornej činnosti alebo na základe písomného oznámenia od fyzickej alebo právnickej osoby. Kontroluje:
- Dodržiavanie zákonov a predpisov.
- Kvalitu poskytovaných služieb (odborné, obslužné a ďalšie činnosti).
- Dodržiavanie hygienických štandardov.
- Bezpečnosť klientov.
- Dodržiavanie práv klientov.
- Personálne zabezpečenie.
- Stravovanie.
- Technický stav budovy.
Ódor šokuje: „Migranti z Maďarska smerovali na Slovensko!“ Blanár: „Nemám informácie!“ (19.04.2026)
Najčastejšie porušenia zákona v domovoch seniorov
Pri kontrolách domovov seniorov sa často zisťujú nasledovné porušenia zákona:
- Porušenia zákona č. 460/1992 Zb.: Nariadenie zákazov a príkazov bez opory v právnych predpisoch (napr. vymedzené návštevné hodiny, zákaz návštev na izbách, zákaz požívať alkohol, zákaz pobytu mimo zariadenia bez súhlasu riaditeľa).
- Neplnenie povinností pri plánovaní sociálnych služieb: Nevypracovávanie alebo formálne vypracovávanie individuálnych plánov, ich nevyhodnocovanie alebo vyhodnocovanie bez účasti prijímateľa, nevypracovanie programov sociálnej rehabilitácie.
- Nedodržiavanie maximálneho počtu prijímateľov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov: Často z dôvodu nedostatku pracovných síl.
- Nesplnenie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a bezbariérovosť.
- Neplnenie podmienok kvality sociálnej služby: Nespracovanie interných postupov, pravidiel a podmienok poskytovania sociálnej služby.
- Neoboznamovanie zamestnancov a prijímateľov s postupmi, pravidlami a podmienkami: Prijímatelia často nevedia o svojich právach a interných predpisoch.
- Nevypracovávanie a neuskutočňovanie programu supervízie: Zdôvodnené nedostatkom supervízorov alebo vysokými nákladmi.
- Nedodržanie povinností pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti: Nevedenie registra obmedzení, používanie nepovolených obmedzení (sieťová posteľ, izolačka), neoznamovanie zápisov o obmedzeniach.
- Nerešpektovanie potreby diétneho stravovania: Poskytovanie nevhodných jedál, neumožnenie odoberať znížený rozsah jedál.
- Nezverejňovanie výročnej správy o činnosti a hospodárení: Vo verejnej časti registra účtovných závierok, alebo len podľa zákona o neziskových organizáciách bez údajov podľa zákona o sociálnych službách.
- Nezverejňovanie ekonomicky oprávnených nákladov na jedného prijímateľa: Vo výročnej správe neverejného poskytovateľa.
- Nezverejňovanie cenníka: Určovanie úhrady bez cenníka, podľa viacerých cenníkov alebo v rozpore s aktuálnym cenníkom.
- Účtovanie úhrady za odborné činnosti, za ktoré prijímateľ neplatí.
- Účtovanie úhrady za poskytovanie iných, tzv. nadštandardných činností bez rešpektovania záujmu prijímateľa.
- Negarantovanie zostatku príjmu prijímateľa: Určenie úhrady v plnej výške bez garancie zostatku.
- Uzatváranie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nezrozumiteľným spôsobom.
- Uzatváranie zmlúv s charakterom zmiešanej zmluvy: Viazanie platením úhrady iba na inú, tzv. „pristupujúcu osobu“ alebo na prijímateľa aj inú osobu.
- Uzatváranie zmlúv bez náležitostí určených zákonom: Uvádzanie sumy úhrady bez členenia na jednotlivé činnosti.
- Zvyšovanie sumy úhrady bez opory v zákone alebo bez dodatku k zmluve.
- Definovanie vlastných dôvodov vypovedania zmluvy v rozpore so zákonom.
- Podpísanie zmluvy inou osobou za prijímateľa bez splnomocnenia alebo potvrdenia lekára.
- Porušenia Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy.
- Porušenia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Zistenia Kancelárie verejného ochrancu práv
Kancelária verejného ochrancu práv (ombudsmanky) vykonala bez ohlásenia prieskum v šiestich zariadeniach pre seniorov v roku 2019. Prieskum bol zameraný na prostredie, organizáciu dňa, rešpektovanie autonómie a súkromia, bezpečnosť a poskytovanú starostlivosť.
Zistili sa negatívne znaky „inštitucionálnej kultúry“, ako sú povinná večierka, pevné časy stravovania, uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov pri nástupe či skorá ranná hygiena. Tieto obmedzenia ombudsmanka nepovažuje za dostatočne odôvodnené, pretože existujú aj zariadenia poskytujúce kvalitné služby bez takýchto plošných obmedzení.
Nedostatok súkromia a čerstvého vzduchu
Vo viacerých zariadeniach nebolo možné uzamknúť si veci v skrinkách, používať toaletu so zámkom, personál vstupoval do izieb bez zaklopania a nepoužíval zásteny pri hygienických úkonoch. Ďalším problémom bol nedostatočný pobyt na čerstvom vzduchu, najmä pri imobilných klientoch.
Ošetrovateľská starostlivosť
Hoci zariadenia pre seniorov majú zabezpečovať alebo poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, v praxi ju často neposkytujú priamo z dôvodu nedostatočného financovania alebo vysokých personálnych nákladov. Tieto úkony tak vykonávajú opatrovateľky bez potrebného vzdelania. „Často sme sa stretli napríklad s problémom pri drvení liekov, kedy sa mažiar neumýval po každom drvení,“ uvádza sa v súhrnnej správe z prieskumu.
Odporúčania ombudsmanky
Výsledkom prieskumu je niekoľko návrhov pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, vrátane zavedenia štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov, povinnosti zverejňovať protokoly z kontrol a vytvorenia systému interdisciplinárnej a paliatívnej starostlivosti v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
„Seniori majú právo aj v zariadeniach žiť svoje životy nezávisle a v čo najväčšej možnej miere rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Zároveň je dôležité, aby sa ku každému z nich pristupovalo individuálne a vždy bolo rešpektované ich súkromie,“ uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Prostredie v zariadení sa má podľa Kancelárie verejnej ochrankyne čo najviac podobať bežnému prostrediu a podporovať pocit domova, pričom spoločenské priestory sú dôležitou súčasťou zariadenia, vytvárajúc priestor pre spoločné aktivity a komunitný spôsob života.
Kauza Domova seniorov Archa
Príkladom systémových problémov je prípad Domova seniorov Archa v Bratislave, kde po sťažnostiach rodinných príslušníkov na nedostatočnú opatrovateľskú službu a úmrtí klientky s nálezom stravy v pľúcach boli mestskí poslanci informovaní o situácii. Sťažnosti sa týkali arogancie personálu, zanedbanej hygieny a nevhodnej stravy. Poslanci následne odvolali riaditeľku s vierou, že nové vedenie situáciu zlepší.
Dôsledky kontrol a falošní kontrolóri
Ak Inšpekcia v sociálnych veciach zistí nedostatky, spíše protokol o výsledku dozoru, ktorý ministerstvo zverejňuje do 7 dní od ukončenia. V prípade porušenia povinností môže Inšpekcia uložiť pokutu alebo zákaz vykonávať činnosť.
Sociálna poisťovňa (SP) zároveň upozorňuje verejnosť pred falošnými kontrolórmi prepočtu dôchodku, ktorí navštevujú seniorov priamo v ich domovoch. Podvodníci sa preukazujú falošnými preukazmi a snažia sa dostať do interiéru domu či bytu. SP zdôrazňuje, že jej zamestnanci takýto typ kontrol nevykonávajú a nemajú právomoc vstupovať do nehnuteľností klientov a vyberať od nich peniaze. Prepočty či valorizácie dôchodkov spracováva automaticky bez kontaktu s klientom.